Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (02.02.2016)
Obetovanie Pána, káže dp. Juraj Drobný.
Obetovanie Pána, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie z Listu Hebrejom.
Pretože deti majú účasť na krvi a tele a
Ježiš mal
- Čítanie z Listu Hebrejom.
- Pretože deti majú účasť na krvi a tele a Ježiš mal
- podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho,
- ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých,
- ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou.
- Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho
- potomstva.
- Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal
- milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a
- odčinil hriechy ľudu.
- A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať
- tým, ktorí sú skúšaní. Počuli sme Božie
- slovo.
- Bohu vďaka.
- Príď, Pane, do svojho svätého chrámu.
- Príď, Pane, do svojho svätého chrámu.
- Zdvihnite brány svoje, hlavice, a vyvýšte sa, brány prastaré,
- lebo má vstúpiť kráľ slávy.
- Príď, Pane, do svojho svätého chrámu.
- Kto je ten kráľ slávy? Pán silný a mocný, Pán
- mocný v boji.
- Príď, Pane, do svojho svätého chrámu.
- Zdvihnite brány svoje, hlavice, a vyvýšte sa, brány prastaré,
- lebo má vstúpiť kráľ slávy.
- Príď, Pane, do svojho svätého chrámu.
- Kto je ten kráľ slávy? Pán zástupov, to je ten kráľ
- slávy.
- Príď, Pane, do svojho svätého chrámu.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Pán je svetlo národov, Pán je sláva svojho ľudu.
- Aleluja.
- Aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli
- Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je
- napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo
- otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,"
- a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek
- alebo dva holúbky.
- V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný,
- ktorý očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol na ňom.
- Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
- Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu.
- A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom
- predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia
- a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho
- služobníka v pokoji podľa svojho slova.
- Lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred
- tvárou všetkých národov, svetlo na osvietenie
- pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu."
- Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
- Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal:
- „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli
- a na znamenie, ktorému budú odporovať.
- A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie
- mnohých sŕdc."
- Žila vtedy aj prorokyňa Anna Fanuelova, dcéra za Serovho kmeňa.
- Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím
- mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho
- štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala.
- Vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.
- Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom
- všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
- A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa
- do Galilei, do svojho mesta Nazareta.
- Chlapec rástol a mocnel plný múdrosti a
- Božia milosť bola na ňom.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Mohli by sme, drahí moji, dnes veľmi dlho rozprávať
- o tom, čo si práve v tejto slávnosti obetovania
- Pána pripomíname. A začnem takou otázočkou.
- Keď
- ide niekde maminka,
- má v kočíku maličké bábo.
- Ako zvykne povedať? Skúste si pospomínať, ako, ako zvykne to
- dieťa označiť.
- To je moje.
- A keď poviete, pripomeniete a manžel s tým nemá nič
- spoločné.
- Jaj, no naše, naše, na-naše bábo je to.
- Ale maminka zvykne takou hrdosťou: „To je moje."
- Prečo to hovorím? Pretože dnešná slávnosť
- nás chce vyviesť z omylu aj v tomto prípade.
- To, čo sa udialo, že Mária
- podľa Mojžišovho zákona, keď ukončili sa dni
- očisťovania tak, ako sú predpísané, aj s Jozefom zobrali Ježiša, priviedli ho
- do chrámu. Píše sa, že predstaviť Pánovi,
- ale oni ho vlastne prišli vykúpiť.
- Nie v zmysle, akože pre večný život, ale normálne ako vyplatiť,
- by sa to po našom povedalo. Pretože v tom Mojžišovom zákone je to
- jasné napísané:
- „Pamätaj, Izrael, celý Izrael, všetci, čo ste v
- ňom, za akú cenu ste odišli z Egypta.
- Smrť všetkého prvorodeného.
- A Boh hovorí: „Všetko prvorodené je moje.
- To je jedno, či je to človek, muž alebo je to zviera
- mužského pohlavia. Všetko je moje a budeš robiť takto,
- takto, takto. Keď je to osla, vykúpiš ovcou, ale jednoducho
- všetko mi musíš obetovať,
- aj prvorodeného syna.
- Ibaže toho vykúpiš podľa toho, kto ako môže."
- My sme počuli, že
- pár hrdličiek, holúbkov, Jozef, keď boli ľudia chudobní.
- Hej, ale keď bol trošku bohatší, tak tam boli iné ceny.
- Jednoducho Boh hovorí: „Ten je môj."
- Na toto trošku občas zabúdame. My si to občas pripomenieme, že áno,
- Pán Boh obdaroval Boží dar, ale ten je môj,
- hovorí Boh, a nielen ten.
- A dnes by sme to mohli posunúť trošičku ďalej.
- Každé dieťa je Boží dar,
- ale každé dieťa patrí Bohu.
- Maminka si povie, že moje.
- Nie celkom.
- Ono je Božie,
- patrí Bohu.
- A tak ako Boh zveruje Márii s Jozefom svojho
- vlastného syna,
- to nie je ich, to nie je Marín, to nie je Jozefov.
- On im ho zveruje ako najväčší poklad a oni ho prijímajú
- ako ten najväčší poklad.
- A Boh im verí
- a spolieha sa na to, že tento poklad, ktorý im zveril, že sa oň
- postarajú
- a že naozaj, keď príde ten čas a Boží Syn bude mať
- splniť, čo splniť má podľa prorokov, podľa Písem, tak sa to aj
- všetko udeje, lebo sa oňho dovtedy postarali ako
- najväčší
- poklad, aký mohli dostať. Tak drahí moji, hovorím, mohli by sme o tomto dlho
- rozprávať. Ja to chcem presunúť do súčasnosti.
- To isté sa deje dnes.
- Každé jedno počaté dieťa
- je vyjadrením Boha, je jasnou rečou Boha.
- Človeče, ja ti ešte verím.
- A ja ti zverujem ten najväčší poklad, aký ti zveriť
- môžem. Dieťa.
- Postaraj sa oň.
- Postaraj sa oň, aby keď vyrastie,
- mohlo splniť tú úlohu,
- pre ktorú som ho na tento svet povolal.
- Ja som ti ho nedal, ja som ti ho zveril, hovorí Boh.
- A my sa môžme trošku akože ohradiť, že akože nám, však to
- veď človeče, je to tak. Zbytočne sa budeme ohrádzať.
- Boh nám každé jedno dieťa zveruje.
- Je to treba vedieť. Môžme hovoriť, áno, maminka môže povedať, je to moja dcéra,
- môj syn alebo naša,
- aj, aj s manželom jej manžel povedať môj syn,
- hrdý, hej, na svojho syna a
- pozrite sa, zabehli sme spolu polmaratón.
- Hej, to, to je všetko úžasné, ale zveril ti ho Boh.
- A to, že si naň hrdý a to, že si naň hrdá, to je
- úžasné. Nesmie to byť pýcha. To je tá hrdosť, taká tá obrovská radosť,
- že
- Boh mi zveruje a pozrite sa, s Božou pomocou, s
- Božou milosťou toto sa deje, a to sú úžasné veci.
- A tak nám dnes pripomeniem tento slávny sviatok
- obetovania Pána, kedy Boh neustále nám
- pripomína, že nám zveruje
- do opatery svoje deti, aby sme ich
- pripravili pre Božie kráľovstvo.
- Lebo preto každý jeden z nás prišiel na tento, na tento svet, by sme
- svedčili o Božom kráľovstve a budovali Božie kráľovstvo a
- vstupovali do Božieho kráľovstva.
- Tak nám chcem pripomenúť to, čo už som na tomto mieste pripomínal nie
- tak dávno.
- Myslím, že to je nejak možno mesiac a pol dozadu.
- Pretože tak ako Mária s Jozefom prišli do chrámu
- obetovať Ježiša
- podľa Mojžišovho zákona, prichádzate aj vy so svojimi
- deťmi do chrámu, keď prinášate na krst a tam v závere
- krstného obradu takisto obetujete
- svoje dieťa. Ono to slovo znie dosť hrôzostrašne,
- ale v súvislosti s tým, čo som hovoril,
- tam si isto uvedomujete, že je to niečo úžasné.
- A pri tom obetovaní svojho dieťaťa buď čítate, alebo
- väčšinou opakujete po kňazovi.
- Hovoríte: „Bože, žehnaj naše dieťa."
- Uvedomujete si, že áno, zveruje vám ho Boh, ale bez
- Božieho požehnania nič nedosiahnete. Ani to dieťa nie.
- Hneď prvá veta: „Bože, žehnaj naše dieťa."
- A teraz, na čo všetko
- treba a na čo všetko prosíme to Božie požehnanie pre dieťa?
- Sú tam štyri, už uvidíme, koľko tých bodov narátam. Asi štyri, no.
- Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na
- slávu.
- Na to nám Boh zveruje to dieťatko. Dôveruje
- nám, že ho tak prevedieme detstvom,
- dospievaním, aby jeho život bol Bohu na slávu.
- Potom druhý bod,
- aby jeho život bol, život toho dieťaťa, jemu na spásu,
- to znamená, aby svojím životom oslávil Boha,
- aby sa takto
- pripravil na vstup do večného života.
- Tretí bod, v ktorom, v tom obetovaní, v tom texte obetovania,
- aby jeho život, aby život toho dieťaťa bol nám na radosť.
- Ty nám ho zveruješ, Bože, my ho s radosťou a vďačnosťou prijímame a
- máme
- obrovskú radosť. Niekedy teda človek si povie,
- že maminka si povie:
- „Je úžasné, už vstávam len dvanásťkrát za noc.
- To je super." Hej, je to boľavé, ja viem, a všeličo sa
- deje, ale radosť,
- to keď pozriete na to bábo, včera tu bol kolega s dcérkou, s
- druhou, s Adélkou, lebo Janka bola moderovať, sa
- točili fundamenty. Tota, tie očká žiaria aj Janke, aj, aj
- manželovi,
- keď vidia to svoje dieťatko. A nielen im, to aj nám žiarili tie očká.
- To bolo také maličké. Nám na radosť, hovoria rodičia.
- No a ten posledný bod súvisí s tým poslaním, ktorý každý
- z nás dostal pri krste, aby jeho život, aby život toho
- dieťaťa bol svetu na osoh.
- Nie je to úžasné?
- Boh nám verí. V každom novorodenom
- dieťati nám znova hovorí: „Ľudia, verím vám."
- Ďakujme Bohu za to, že v každom novorodenom dieťati
- nám prejavuje svoju dôveru a svoju obrovskú lásku.
- A prijmajme každé jedno dieťa ako Boží
- dar, ako niečo cenné, čo nám zveruje.
- A s Božou pomocou a s Božou milosťou
- veďme deti k Bohu a k životu večnému.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
