SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
02.06.2015
14:30 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3506x

Z prameňa (02.06.2015)

Sv. Marcelína a Petra, mučeníkov, káže dp. Marián Bér.

Sv. Marcelína a Petra, mučeníkov, káže dp. Marián Bér.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1677 slov

Srdce spravodlivého je pevné,
dôveruje v Pána.
Srdce spravodlivého je pevné, dôveruje v


  • Srdce spravodlivého je pevné, dôveruje v Pána.
  • Srdce spravodlivého je pevné, dôveruje v
  • Pána.
  • Blažený muž, ktorý sa bojí Pána a má veľkú záľubu v
  • jeho príkazoch. Jeho potomstvo bude mocné na zemi.
  • Pokolenie spravodlivých bude požehnané.
  • Srdce spravodlivého je pevné, dôveruje v
  • Pána.
  • Nebude sa báť zlej zvesti. Jeho srdce je pevné,
  • dôveruje v Pána. Bezpečné je jeho srdce,
  • nebojí sa, kým nepokorí svojich nepriateľov.
  • Srdce spravodlivého je pevné, dôveruje v
  • Pána.
  • Rozdeľuje a dáva chudobným. Jeho dobročinnosť
  • potrvá naveky a jeho moc a sláva budú stále
  • rásť.
  • Srdce spravodlivého je pevné, dôveruje v
  • Pána.
  • Aleluja, aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja, aleluja.
  • Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči
  • nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z
  • nášho povolania.
  • Aleluja, aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s tvojím duchom.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
  • Sláva ti, Pane.
  • K Ježišovi poslali niekoľko farizejov a herodianov, aby ho
  • podchytili v reči. Tí prišli a povedali mu:
  • „Učiteľ, vieme, že vždy hovoríš pravdu a
  • neberieš ohľad na nikoho. Nehliadíš na osobu človeka,
  • ale podľa pravdy učíš Božej ceste.
  • Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?
  • Máme platiť, či nemáme?"
  • Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma
  • pokúšate? Prineszte mi denár, nech sa naň pozriem."
  • A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento
  • obraz a nápis?" Oni mu odpovedali:
  • „Cisárov." A Ježiš im povedal: „Čo je
  • cisárov, dávajte cisárovi a čo je Božie
  • Bohu."
  • I obdivovali ho.
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chválime Kriste.
  • Nezmyj naše previnienia.
  • Milí bratia a sestry, milí klubisti.
  • Bratia Grimmovci majú rôzne rozprávky a jednou z takých rozprávok
  • bola aj rozprávka s názvom Hviezdne toliare.
  • Táto rozprávka opisuje alebo rozpráva o
  • dievčatku, ktoré bolo veľmi chudobné,
  • ale napriek tomu, že teda nemalo
  • veľa toho, tak toto dievčatko sa vedelo podeliť ešte
  • aj z toho
  • mála, čo malo.
  • A tak táto rozprávka
  • rozpráva o tom, alebo sa v nej môžeme dočítať o tom,
  • že toto
  • dievčatko kráča cez mesto a tam vidí
  • človeka, ktorý vyzeral ešte biednejšie než ona.
  • A tak z toho kúska chleba, čo mala, tak dala tomuto
  • človekovi so slovami: „Nech ti ho Pán požehná."
  • Išla ďalej
  • a pod lesom videla ešte mladšie
  • dievčatko malé, ako sa trasie od zimy.
  • A tak, keďže sa už pomaly stmievalo, toto dievča z rozprávky
  • hovorí, že dám mu svoje šaty, veď už je pomaly tma, mňa
  • už nikto neuvidí. A tak dala svoje šaty tomuto
  • dievčatku, ktoré bolo, teda ktoré sa triaslo od zimy, a ona sama
  • zašla do lesa, kde zaspala. No a samozrejme, je to rozprávka.
  • Stále to podotýkam, aby sme mali na pamäti,
  • že je to rozprávka bratov Grimmovcov,
  • bratia a sestry.
  • Tak táto rozprávka končí tak, že keď zaspala, tak zrazu videla, v
  • sne sa jej prisnilo,
  • že z neba ako keby padali také
  • toliariky, také mince v podobe hviezd
  • a
  • z týchto hviezd si mohla nazbierať, koľko chcela.
  • Prvé, čo v tom sne dostala, bola nádherná košeľa,
  • biela košeľa, ktorú zrazu mala oblečenú na sebe.
  • A tak táto rozprávka vlastne končí tým a vlastne dáva taký
  • zmysel
  • každému, kto ju číta, že keď sa človek dokáže aj z mála
  • podeliť, alebo keď dokáže dať aj z mála, tak
  • nezostane toto nepovšimnuté v nebi.
  • A tak, keď niečo dáme, tak teda význam alebo
  • taký, taký zmysel tejto rozprávky, také
  • posolstvo je, že keď niečo vieme dať, keď sa vieme podeliť,
  • keď vieme niekomu niečo dať, tak z neba sa nám to
  • vráti.
  • No lenže zrejme nemali na mysli takéto dávanie farizeji a
  • herodiáni, ktorí prišli k Ježišovi,
  • aby ho podchytili v reči o dávaní, aby mu teda dali
  • otázku o dávaní
  • a teda dávajú mu otázku, či treba platiť dane alebo
  • netreba. A tak samozrejme, že do
  • určitej miery Ježišova odpoveď súvisí aj práve s takýmto
  • dávaním, ako bolo, ako bolo
  • naznačené v tej rozprávke. Ale vidíme, že Ježiš, aby
  • umlčal farizejov a herodianov, tak im odpovedá ten
  • známy vzorec, ktorý poznáme, ktorý už sme veľakrát počuli v
  • evanjeliu: „Dávajte, čo je cisárovho cisárovi a čo
  • je Božie Bohu."
  • No pochopiteľne, že [odkašle] na tomto evanjeliu
  • neraz tak aplikujeme, alebo práve v kontexte s týmto
  • evanjeliom aplikujeme náš vzťah k svetskej moci
  • a k Bohu.
  • Isteže,
  • keď Ježiš hovorí túto odpoveď, vidíme, že evanjelium
  • končí slovami: „I obdivovali ho.“ Teda
  • obdivovali ho
  • za odpoveď veľmi logickú, veľmi jasnú, ktorú dal.
  • Nám sa to môže spájať práve s tým, že ako sa
  • postaviť k svetskej moci a ako sa postaviť k Bohu.
  • Totižto neraz sa stáva, že keď sme, poviem to v
  • úvodzovkách alebo tak v prenesenom slova význame, že keď sme
  • hladní alebo keď niečo potrebujeme materiálne,
  • tak sa obraciame k svetskej moci, obraciame sa k cisárovi.
  • A keď potrebujeme čosi duchovné, tak sa obraciame k
  • Bohu. Samozrejme, že [odkašle] keby som to ešte viac
  • parafrázoval, tak by to mohlo vyznieť asi tak,
  • že keď sme
  • hladní po hmotnom chlebe alebo keď nám chýba hmotný chlieb,
  • tak sa obraciame k svetskej moci, k vladárovi, k cisárovi.
  • A keď nám chýba duchovný chlieb, tak sa obraciame k Bohu.
  • Ale pochopiteľne, že
  • tieto dve oblasti by mali byť
  • spojené. Samozrejme, že
  • aj svetská moc
  • je od Boha. To veríme. Takisto, ako keď, é, Pilá--
  • keď Ježiš hovorí Pilátovi: „Nemal by si nado mnou žiadnu moc,
  • keby ti nebola daná
  • zhora.“ To znamená, že ak svetská
  • moc, alebo teda vladár v úvodzovkách, alebo cisár, keď
  • to vezmeme z toho dnešného evanjelia,
  • robí niečo alebo koná niečo, čo je proti Bohu, tak to
  • nie je správne.
  • A tak teda sme pozvaní k tomu, aby sme vedeli spájať
  • tieto dve oblasti vo svojom živote a samozrejme plniť si
  • svoje povinnosti voči cisárovi, voči
  • vladárovi v úvodzovkách, ale samozrejme nezabúdali
  • dávať ani Bohu, čo patrí Bohu.
  • Jeden, jeden
  • autor ešte zo šiesteho storočia pred Kristom
  • napísal takú veľmi peknú myšlienku a on píše, že: „Svätý človek
  • nezhromažďuje. Čím viac urobí pre ľudí, tým
  • viac má sám. Čím viac dá ľuďom, tým viac sa
  • dostane jemu.“ A neviem, tak
  • do tohto kontextu evanjelia dnešného sa mi natíska tá myšlienka,
  • alebo teda to prikázanie: „Milovať budeš Pána, svojho
  • Boha.“ Boh je prvý, ktorého máme milovať,
  • a teda od neho sú potom odvodené aj tie
  • ďalšie formy
  • lásky alebo formy nášho priateľstva alebo prejavy,
  • ktoré máme konať.
  • A teda
  • keď Boh je prvý, ktorého máme milovať, ktorý má byť na prvom mieste v
  • našom živote,
  • tak
  • jemu máme dať ako prvému to, čo mu patrí.
  • A potom pochopiteľne od toho je odvodené aj to, že si
  • plníme svoje povinnosti, či už voči štátu,
  • voči rodine a tak ďalej a tak ďalej.
  • Samozrejme, že
  • Bohu, keď to tak vezmeme, nemôžme dať niečo
  • nejako rukolapne priamo, že trebárs vezmeme niečo a podáme to
  • Pánu Bohu. Ale vieme, že môžeme Bohu dať
  • trebárs modlitbu. Alebo
  • ako vieme, Boh žije aj v našich blížnych,
  • a tak môžeme našimi skutkami voči blížnym,
  • skutkami, ktoré konáme voči blížnym, dať tiež
  • Bohu to, čo mu patrí. A už sme vlastne znovu, keď to
  • tak sa vrátim pri tej rozprávke bratov Grimmovcov, kedy
  • toto dievčatko dokázalo dať blížnym, ktorí boli okolo nej,
  • aj z toho mála, čo malo.
  • Tým, že niekomu pomôžeme alebo niekomu niečo
  • dáme,
  • alebo pre niekoho niečo urobíme, tým tiež môžeme dávať Bohu to, čo
  • je Božie. A v konečnom dôsledku Ježiš to hovorí:
  • „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste
  • urobili.“ A ako to môže vyzerať v takom
  • konkrétnom prejave dávať Bohu to, čo je Božie,
  • tak opisuje príbeh jednej rodiny,
  • ktorá si vedela dať naozaj
  • nie niečo materiálne, ale len taký drobný prejav
  • svojej náklonnosti jední voči druhým v tejto rodine.
  • A
  • stalo sa to teda—
  • ani nie, že stalo. Nie je to nejaký taký
  • dojímavý príbeh, ale je to príbeh, alebo teda také rozprávanie, ktoré
  • nám môže ukázať, ako sa dá dávať tiež Bohu to, čo je
  • Božie, prostredníctvom našich blížnych.
  • Janko, ktorý bol synom tejto rodiny,
  • hral futbal v škole, lietal, behal,
  • prihrával. No ale čo sa stalo? Ako tak sa
  • rozbehal, zadýchal sa, tak sa napil vody,
  • prišiel domov, zápal hrdla.
  • Mama ho uložila do postele.
  • Samozrejme, predtým ešte boli u lekára.
  • Dostal teda, že musí veľa vitamínov prijímať,
  • ovocie, zeleninu, čajíkov veľa popíjať.
  • Vieme, ako to chodí, keď človek ostane takto chorý.
  • A samozrejme ležať a potiť sa.
  • Keď už sa Janko uložil, tak zrazu prichádza otec domov
  • a samozrejme natešený hovorí svojej
  • manželke— nevedel o tom, že Janko ochorel—
  • natešený hovorí svojej manželke: „Pozri sa, dnes som zohnal
  • lístky do divadla na tvoje obľúbené predstavenie.“
  • Samozrejme, manželka mu povedala, čo je vo veci.
  • Janko ochorel, syn nám ochorel.
  • No a tak ešte chvíľu teda sedeli pri ňom.
  • Otec hovorí: „Tak čo? Vyhrali ste futbal?“ „Áno, vyhrali sme päť
  • čtyri.“ A tak ešte sa rozprávali. O chvíľku Janko
  • hovorí otcovi: „Ale mal by si sa už ísť obliekať,
  • pripraviť do divadla.“ Otec hovorí: „Ale vieš čo?
  • Nepôjdeme nikam, veď nemôžeme ťa tu takto nechať samého v
  • horúčke. Zostaneme dnes doma.“ A
  • Jankov úsmev vlastne svedčil o tom, že bol rád, že
  • nezostáva sám doma.
  • Pochopiteľne, že môžeme vidieť na vzťahoch tejto rodiny
  • čosi
  • také
  • možno samozrejmé, ale pritom veľmi dôležité.
  • Keď,
  • keď mama nevynadá tomu Jankovi, že
  • samozrejme tam lietal, behal, potom si nedal pozor, napil
  • sa vody, ale pomohla mu.
  • Tiež mu dáva čosi, čo je veľmi dôležité.
  • Otec, keď prichádza, teší sa možno do divadla so svojou
  • manželkou, zrazu
  • zistí, že syn je chorý, ostáva doma, tiež dáva
  • kus obety.
  • No a takto to môže fungovať vlastne tedy vždy, keď urobíme niečo pre
  • niekoho, nemusí to byť len hmotný dar.
  • Môže to byť aj práve takáto pozornosť, prejav lásky, prejav nehy.
  • Môže to byť práve náš dar cez blížneho Bohu.
  • Nuž, nech nás toto
  • evanjelium, milí bratia a sestry, povzbudí
  • a táto odpoveď Kristova: „Dávajte, čo je cisárovho cisárovi a čo je Božie
  • Bohu,“ aby sme v našom živote naozaj vedeli dávať na správne
  • miesto náš vzťah k Bohu na prvé miesto a potom
  • vzťahy k ostatným, vrátane
  • vladára.
  • A vlastne na základe toho potom môže prísť aj k nám to slovo, ktorým končí
  • evanjelium: „I obdivovali ho.“ Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (02.06.2015) - Archív

Reklamní partneri