Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... FARNOSŤOU MAŇA
12.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (02.12.2016)
Piatok po 1. adventnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok po 1. adventnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
[hudba]
Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
Toto hovorí Pán Boh:
- [hudba]
- Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
- Toto hovorí Pán Boh:
- „Či sa o krátku chvíľu Libanon nezmení na ovocný sad a nebude
- ten sad ako les?
- V ten deň budú hluchí počuť slová knihy, z
- temnoty a hmly sa oči slepých rozhliadnu.
- Pokorní sa rozveselia v Pánovi a najbiednejší
- zajasajú v Svätom Izraele, lebo padol násilník,
- zhynul posmievač.
- Zničení sú všetci, čo osnovovali neprávosť, čo nútili
- ľudí hovoriť falošne, čo sudcom v bráne kládli
- osídla a falošnými rečami ničili spravodlivého.
- Preto takto hovorí Jakubovmu domu Pán, ktorý vykúpil
- Abraháma:
- Nebude sa už hanbiť Jakub, už nesčervenie jeho
- tvár.
- Ale keď uvidia na sebe dielo mojich rúk, budú si ctiť moje meno,
- budú uctievať Jakubovho Svätého, báť sa budú
- Boha Izraelovho.
- Blúdiaci duchom spoznajú múdrosť a nepokojní
- sa dajú poučiť."
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Pán je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám
- báť? Pán je ochranca môjho života.
- Pred kým sa mám strachovať?
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som
- mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho
- života, aby som pociťoval nehu Pánovu a
- obdivoval jeho chrám.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Verím, že uvidím dobrodenia, Pánove, v krajine
- žijúcich. Očakávaj Pána a buď
- statočný. Srdce maj silné a drž sa
- Pána.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Hľa, náš Pán príde s veľkou mocou a
- osvieti zrak svojich služobníkov.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Za Ježišom išli dvaja slepci a kričali:
- „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami.“ Keď potom
- vošiel do domu, slepci prišli k nemu.
- Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem
- urobiť?“ Oni mu odpovedali: „Áno,
- Pane.“ Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech
- sa vám stane, ako ste uverili.“ A oči sa im
- otvorili.
- Ježiš pohrozil: „Ale nech sa to nik
- nedozvie.“ No oni šli a rozprávali o ňom
- po celom kraji.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- v dnešnom evanjeliu nás môže prekvapiť tá posledná
- inštrukcia, ktorú Ježiš dáva
- tým, ktorých práve uzdravil. Dokonca uzdravil ich tak, že
- nevideli a zrazu videli.
- Ako sa takéto niečo dá utajiť?
- A predsa im hovorí: „Nech sa to nik
- nedozvie.“ Ako máme rozumieť týmto slovám,
- že tí, ktorí boli slepí, zrazu vidia,
- a to sa nemohlo neodraziť na ich správaní, sa to nik
- nemá dozvedieť.
- Východiskom k odpovedi by mohlo byť pozorovanie,
- že čím viac človek o niečom rozpráva, čím viac používa
- slová, ktoré vyjadrujú určitú myšlienku,
- môže sa stať, že to i tým množením tej
- informácie sa vytráca,
- bledne
- a vyprázdňuje jej obsah. Veď žijeme v spoločnosti, v ktorej sa
- veľmi veľa hovorí, veľmi veľa bezobsažných slov.
- Len vtedy dokáže človek naozaj hovoriť tak, že jeho
- slová ľudia vnímajú ako obsažné a budujúce,
- keď to má vnútorne zažité, keď to má vnútorne
- prijaté.
- Je možné, že Ježiš hovorí, aby o tom sa nikto
- nedozvedel preto, lebo čakal,
- že uzdravení sa najprv v tichu
- zamyslia nad tým, čo sa im vlastne stalo.
- Lebo keby to boli začali okamžite a všetkým
- hovoriť a rozhlasovať, boli by mohli
- zabudnúť na to, čo vlastne hovoria, pretože to
- hovoria a čelia rôznym otázkam.
- Nie náhodou čítame toto evanjelium práve v Advente,
- keď sme najrôznejším spôsobom vyzývaní k tomu,
- aby sme v tichu rozjímali nad Božou
- veľkosťou a Božou láskou.
- Žijeme Advent, ktorý je už vyzdobený ako Vianoce.
- Na námestiach sa objavujú vianočné stromčeky, na
- námestiach sa objavujú vianočné trhy.
- Všetko je už vianočné, hoci-
- Prežívame advent
- a Ježiš hovorí: „Chcem vás uzdravovať v tichu.
- Chcem vás uzdravovať v sústredenosti.
- Chcem vás uzdravovať v hĺbke vášho srdca.
- Všetko to, čo sa okolo vás trblieta, môže byť dobré, môže byť
- užitočné, môže byť krásne, môže byť aj láskypľné,
- ale to, čo je dôležité a bez čoho všetko to
- ostatné
- je prázdne, je to, čo je vo vašom srdci."
- A oni mali títo slepci v srdci hĺbku,
- pretože Ježišovi hovoria:
- „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami." A keď Ježiš žiada
- od nich, aby vyznali vieru, opýta sa ich: „Veríte, že
- to môžem urobiť?" Oni mu odpovedali: „Áno, Pane."
- Exegeti, odborníci na Sväté písmo si všimli taký
- zaujímavý detail v tomto evanjeliu a síce,
- že
- keď Ježiš vošiel do domu, slepci prišli k nemu.
- Ježiš vošiel do domu
- a slepci, ktorí ho oslovili na ulici,
- prekročili dvere a vošli do domu.
- Nič v evanjeliu nie je náhodou, ani jedno písmeno, ani jedna jota
- tam nie je nadbytočná. Čiže ak nám evanjelista
- Matúš hovorí, že oni vošli do domu za ním,
- teda stretli sa vonku, prekročili
- nejaký prah a oni vošli za ním dnu,
- tak to môže byť o vytvorení istej
- hlbšej situácie v zmysle ich vzťahu.
- Prišli do domu,
- vytvorili s ním
- a on s nimi spoločenstvo a tam vyznali: „Veríme
- ti, Pane."
- Títo uzdravení slepci, ktorí už na začiatku tohto
- evanjelia vyznali, že chcú byť blízko Ježiša v dome,
- že veria, že to môže urobiť, nás učia, ako si
- máme uzdravovať zrak, hľadať
- Ježišovu blízkosť. Adorácia, ktorá bude po tejto
- svätej omši, nie je nič viac, nič iné ako
- hľadanie našej blízkosti pri Pánu Ježišovi, pri
- jeho srdci.
- Preto adventný veniec, ktorý postupne zapaľujeme,
- má byť vyjadrením toho, že z Božej blízkosti, z
- Ježišovej blízkosti a z Ježišovho milosrdenstva čerpáme svetlo
- a v tom adventnom období postupne by ho malo byť čím viac, aby
- na konci sme neuvažovali viac o betlehemskej hviezde
- ako o svetle, o Ježišovej hviezde v
- nás a v našom srdci. Dokonca, ako vieme, prvý
- adventný veniec, ktorý nebol ešte vyzdobený čočinou a
- vianočnými ozdobami, ale bolo to vozové koleso, na ktorom
- bolo dvadsaťosem sviec na každý jeden deň
- adventu,
- sa zapaľovali tieto sviečky každý deň.
- V sirotinci v Hamburgu v roku 1839
- prvýkrát zapálili prvú sviecu prvého
- adventného venca v dejinách vôbec.
- Ale to je to symbolické, že to bolo v sirotinci, že
- to urobili deti, ktoré nemali rodičov alebo ktorí, ktoré
- rodičia opustili. A práve tam ten evanjelický
- duchovný pedagóg a zakladateľ vnútornej misie Johann Hinrich
- Wichern vymyslel, že deti, ktoré nemajú rodičov,
- budú každý deň zapaľovať sviecu, aby si uvedomili, že sú stále bližšie
- k Ježišovmu narodeniu. A Ježiš sa narodí preto, aby sa
- stal naším bratom a súčasne naším Pánom,
- Vykupiteľom a Spasiteľom,
- aby nám povedal, že máme Otca, že nie sme siroty,
- že Boh nás miluje ako otec, Boh nás miluje ako matka,
- Boh nás miluje ako
- ten, ktorý nás chce obdarovať plnosťou svetla.
- Keď teda budeme hľadieť na adventnú sviecu,
- pomyslime si na to, skutočný plameň nášho srdca sa môže
- rozhorieť, rozhorieť len vtedy, keď si v tom srdci vytvoríme ticho.
- Ticho v našom srdci je predpokladom svetla v našom srdci, lebo
- tichu, v tichu hovorí Boh a jeho slová, jeho
- prítomnosť je našim svetlom. Teda v
- prvý adventný piatok
- je tu výzva aj cez toto evanjelium: hľadajte svetlo.
- Ježiš je to svetlo. V tichu hľadajte to svetlo a
- majte srdce otvorené, lebo Pán vám chce dať toho svetla stále
- viac, aby ste
- potom, aby sme potom vo vianočný deň
- prežili živé Vianoce, nie kašírované,
- umelé akoby Vianoce. A skutočné Vianoce sú tie,
- keď sa Ježiš rodí v nás a medzi nami.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Na věky
- věků.
- [hudba]
