Mohlo by vás zaujímať:
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (03.01.2016)
2. nedeľa po narodení Pána, káže dp. Jozef Pajerský.
2. nedeľa po narodení Pána, káže dp. Jozef Pajerský.
Prepis videa
Pán s vami. Aj s tebou. Čítanie
zo Svätého evanjelia podľa Jána.
Chvála tebe, Pane.
- Pán s vami. Aj s tebou. Čítanie
- zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Chvála tebe, Pane.
- Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to
- Slovo bolo Boh.
- Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko powstalo skrze
- neho
- a bez neho nepovstalo nič z toho, čo powstalo.
- V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.
- A svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijali.
- Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na
- svet.
- Bol na svete a svet povstal skrze neho a svet ho
- nepoznal.
- Prišiel do svojho vlastného a vlastní ho neprijali.
- Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.
- Tým, čo uverili v jeho meno,
- čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle
- muža, ale z Boha.
- A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.
- A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca
- jednorodený Syn plný milosti a pravdy.
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry, milí diváci
- z televízie Lux.
- Ako som už spomenul v úvode svätej omše,
- vianočné obdobie, ktoré je tak krátke, sa nám už pomaly chýli ku
- koncu. Už budeme mať teraz posledný týždeň tohto
- vianočného
- obdobia. Budúcou nedeľou, sviatkom
- krstu Krista Pána, ukončíme toto veľmi pekné,
- ale krátke obdobie.
- A tak možno táto dnešná nedeľa je už takou
- príležitosťou trošku tak rekapitulovať
- alebo tak zhodnotiť,
- čo sme počas týchto sviatkov načerpali.
- Či to bol iba taký nejaký folklór, alebo naozaj sme tieto
- sviatky prežili tak, že, že Ježiš niečo urobil
- v našom živote alebo v našom prostredí.
- Jedno z takých pomerne častých prianí,
- takých kresťanských na Vianoce
- znie aj tak, že prajem ti, aby sa Pán Ježiš
- narodil v tvojom srdci.
- A my si môžeme možno tak nejak zhodnotiť, že či sa
- naplnili tieto slová
- a či Ježiš začal byť ešte viac prítomný v našom
- živote.
- A to či už v našom srdci, alebo potom aj v našich vzťahoch,
- v rodine, v našom prostredí. Alebo tie sviatky
- prešli iba tak ako, ako nejaké sviatky
- zimy.
- A myslím, že v tomto duchu nás vedie aj dnešné
- evanjelium, ktoré hovorí
- o príchode Božieho syna na svet.
- Ale nehovorí o tom tak, že by rozpovedalo ten príbeh narodenia
- Ježiša,
- ale hovorí o Božom synovi.
- Kto on je
- od počiatku, ako sa prejavuje, čo robí vo svete.
- Počuli sme v evanjeliu podľa Jána ten hymnús, ktorý sa aj
- nazýva Prolog. Je to prvá časť evanjelia podľa Jána
- a zároveň opisuje aj úplne,
- čo od počiatku,
- od stvorenia sveta, čím je Boží syn.
- Ešte aj pred stvorením sveta.
- Chcel by som z toho hymnu vybrať také tri slová,
- ktorými sa opísal Boží syn Ježiš Kristus,
- a pomocou ktorých môžeme aj my tak skúmať, že či Pán Ježiš
- vstúpil viac do nášho života počas týchto sviatkov.
- A tie slová sú: to prvé je slovo,
- potom svetlo a telo.
- Takže evanjelium začalo: „Na počiatku bolo slovo.“ My
- si pod slovom predstavujeme možno to, čo teraz počujete.
- Nie že niečo, čo človek rozpráva.
- Ale to slovo, ako je v Jánovom evanjeliu, je aj
- ináč napísané. Je napísané s veľkým S
- a v tom pôvodnom jazyku, v ktorom písal svätý Ján,
- to slovo znamená Logos. A nejde až tak o to, čo je
- vyslovené,
- ale je to niečo, čo môžeme možno opísať takto, že je to
- vnútorný poriadok.
- My máme z toho slova logos potom odvodené logicky,
- teda niečo, čo je, čo je logické, usporiadané.
- Ježiš Kristus je od počiatku tento logos,
- poriadok, poriadok celého sveta.
- Potom to aj svätý Ján vysvetľuje, že všetko skrze
- neho powstalo. Svet je usporiadaný.
- Nie je to nejaký chaos
- a všetko to powstalo skrze tento logos, skrze
- Božieho syna. Bez neho nepovstalo nič z toho, čo
- powstalo.
- Takže Ježiš Kristus ako Logos, ako princíp
- usporiadania.
- Platí to o svete
- a závisí od nás, od našej slobody, od toho, či my dáme
- súhlas,
- či to bude platiť aj v našom živote.
- Tak z tohto pohľadu môžeme si tak položiť otázku, že
- či Pán Ježiš sa narodil a stal sa prítomným
- aj cez tieto sviatky v našom živote práve aj ako Logos,
- teda ako niekto, kto dá nášmu životu usporiadanie,
- zmysel.
- Myslím, že v dnešnej dobe pre dnešného človeka
- tento pohľad
- je veľmi dôležitý.
- Predpokladám, že aj vám sa už stalo, že ste to vy tak
- o sebe hovorili alebo minimálne, že ste počuli niekoho rozprávať o
- tom, že má v živote totálny chaos.
- Či už
- vo svojom vnútri, že je úplne rozbitý alebo vo svojich
- vzťahoch, že sa nevie zorientovať, nevie,
- nevie komu dať prednosť.
- Alebo sa mu, ho niekto
- sklamal a on má z toho chaos
- alebo celkovo v hodnotách.
- Áno, aj dnešný svet je poznačený takým dosť
- veľkým
- chaosom.
- Dokonca
- sa niekedy aj tak tvrdí, že,
- že nakoniec takéto pravdivé usporiadanie ani nie je možné,
- že každý si môže hodnoty alebo aj svoj život usporiadať ako
- chce, pretože neexistuje nejaký pravdivý
- poriadok. Závisí to od každého, ako si to on zvolí.
- Ale
- to potom vyvoláva ešte väčší chaos,
- neporozumenie.
- Ak nemáme rovnaké hodnoty,
- tak sa potom nevieme zjednotiť a potom aj naše
- vzťahy sú rozbité. Naše rodiny, národ.
- Sme potom rozbití.
- Teraz čo robiť pre to,
- aby v našom živote, aj v našom prostredí
- zavládol určitý poriadok
- a s tým poriadkom aby prišiel pokoj?
- Tak dnes nám Božie slovo chce pripomenúť, že
- ten Logos, to je Ježiš Kristus,
- ktorý práve preto prišiel na svet, lebo vo svete vládol veľký
- chaos po hriechu. Keď človek zanechal
- Boha, keď sa od neho odvráti.
- Akým spôsobom môže Ježiš usporiadať náš
- život?
- Isto tých spôsobov je veľa a Pán Ježiš je v tom taký kreatívny, že
- nedá sa dopredu určiť,
- ako to on spraví.
- Ale veľmi často to robí tak veľmi jednoducho tým, že
- on ako večné slovo, ako Logos, nám zanechal
- svoje slová v evanjeliu. A keď ich človek číta, keď
- denno-denne nad nimi uvažuje, keď ich počúva v liturgii,
- tak toto slovo
- Ježiša premieňa naše vnútro a usporadúva ho,
- usporadúva naše hodnoty.
- Takže to môže byť jedna cesta, ako dovolíme Ježišovi, aby usporiadal
- náš život. Že si každý deň otvoríme
- evanjelium, jeho slová
- a dovolíme, aby, aby oni riadili náš život.
- A tak môže prísť pokoj do nášho vnútra, do nášho života aj
- určité usporiadanie.
- Ale isto sú aj iné spôsoby, ako Ježiš dokáže
- usporiadať naše vnútro, náš život.
- Možno sa vám aj to už stalo, že
- človek v takej ťažkej nejakej chaotickej situácii, keď bol už
- úplne rozbitý a nevedel,
- kam ísť a ako sa rozhodnúť,
- že sme sa modlili
- a potom tak zvnútra prišiel pokoj.
- Ježiš nám zvnútra svojím Svätým Duchom tak
- ukľudnil naše vnútro, dal nám pokoj a my sme mali
- už tak potom jasnejšie v živote.
- Takže
- prvé slovo, ktoré nám dnes predstavilo Ježiša a
- pomocou ktorého sme
- mohli uvažovať, že či sa Ježiš narodil v našom vnútri a v
- našom
- prostredí, je práve slovo Logos.
- To druhé je svetlo.
- Ono dosť súvisí práve aj s tým prvým
- a je to tak prepojené v Janovom evanjeliu.
- V ňom, v tom,
- v slove bol život a život
- bol svetlom ľudí.
- Ak si človek vo svojom živote nechá poradiť
- Božím slovom,
- tak potom jeho život je plný svetla.
- Ježiš je ako svetlo,
- ktoré prichádza do temnôt.
- Tam, kde vládne temnota, kde človek nevie, ako
- napredovať, kde sa stráca, kde sa potkýna.
- Tam prichádza Ježiš ako svetlo.
- A tu by sme si mohli všimnúť jednu takú vetu, takú veľmi jasnú,
- ktorá obsahuje dva prívlastky tohto svetla.
- Ten prvý je, že je to pravé svetlo,
- pravé svetlo, pretože
- vo svete môžu byť aj rôzne nepravé svetlá,
- rôzne také néonky. Aj tuná v tejto kaplnke svietia
- néonky, ale je tu aj to pravé svetlo a tým je
- Ježiš
- Kristus.
- Ale tie nepravé svetlá, tie umelé,
- to môžu byť možno rôzne životné ponuky, ktoré na prvý
- pohľad sa zdajú veľmi príťažlivé a sa zdajú, že nám dajú
- zmysel. Dajú nám chuť do života, že nám pomôžu sa v živote
- zorientovať. Ale potom príde
- moment, keď príde ten blackout, keď príde nejaký skrat
- a to svetlo vypne a človek je ešte viac zamotaný ako predtým.
- Ale Pán Ježiš, on je pravé svetlo. Svetlo, ktoré
- nikdy nezapadá, ktoré nikdy nezhasne.
- A ktoré nám naozaj ukazuje pravdu o živote, ktoré nič neskresľuje.
- Ježiš ako pravé svetlo.
- A druhý prívlastok tohto svetla
- je, je to pravé svetlo, ktoré osvecuje každého
- človeka.
- Myslím, že toto je tiež dôležité si všimnúť,
- že Ježiš je svetlo,
- ktoré osvecuje naozaj každého človeka bez výnimky.
- Ježišovo svetlo dokáže zasvietiť do každého kúta zeme,
- aj tam, kde sa nám zdá, že je to už úplne najposlednejší kút,
- kde už si toho človeka nikto nevšimne,
- tam Ježišovo svetlo tiež zasvieti, lebo on osvecuje každého
- človeka.
- By som to chcel tak vykresliť na nejakom príklade,
- ale nechcem hovoriť príklady, ktoré som počul tu na Slovensku, lebo asi
- by to mohol cez televíziu niekto sa v ňom rozpoznať.
- Tak mi prišiel na myslel príklad jedného človeka z Talianska,
- kde som sa raz s ním rozprával a bol to taký zaujímavý prípad.
- Bolo to na Námestí Svätého Petra,
- kde tak zhodou okolností z jedného centra mládeže ma zavolali tak
- neskoro večer, že je tam nejaký človek, ktorý potrebuje pomoc.
- Priamo pri Námestí Svätého Petra, ako sa už vchádza na námestie,
- tak tam ešte pred tými stĺporadiami sú také miesta,
- kde sa dá schovať
- aj cez noc a tam na kartónoch a na takých handrách
- bývajú bezdomovci.
- Zavolali ma tam k jedným Slovákom, ktorí urobili úplne nejaké hlúpe
- rozhodnutia a ostali tam na ulici bez peňazí
- a hľadali, ako sa vrátiť domov.
- Ale potom sa so mnou ešte rozprával jeden človek. Sa volal Adam.
- On bol Poliak
- a povedal mi taký zaujímavý príbeh, že on tam už na tom Námestí Svätého Petra
- ako žobrák na tom kartóne už je tam,
- no už to bolo viac ako desať rokov,
- možno aj dvadsať rokov a žije tam taký život,
- taký, on už si na to zvykol, ale isto to nie je život hodný ľudskej
- dôstojnosti. Nebol spokojný so svojím životom,
- ale nevedel sa nijak pohnúť ďalej.
- A tak si tam žil a možno ešte aj žije.
- Ale to, čo ma tak zaujalo, že raz mu tak zasvietilo
- svetlo
- v tomto jeho živote.
- Hovorí, že raz v noci,
- keď tam boli na tom kartóne, tak sa k nim priblížil jeden
- človek. A prišiel, oni s-boli prekvapení, že
- kto, kto sa tu o nich zaujíma.
- A teda neviem, či si to on vymýšľal alebo či je to
- pravda, ale tvrdil, že
- to bol Karol Wojtyla, Ján Pavol druhý, ktorý bol vtedy pápežom.
- A on večer, keď už stíchlo
- všetko, tak vyšiel z apoštolského paláca a išiel
- ich tam pozdraviť
- a sa s ním rozprával. Dokonca, že ho tam aj vyspovedal.
- Tak tom- tento príklad sa mi tak nejak pripomenul,
- keď som čítal,
- že Ježiš je svetlo, ktoré osvecuje každého človeka,
- aj toho, ktorý je už možno zabudnutý, o ktorom, nad
- ktorým už všetci zlomili palicu.
- Ježiš osvecuje každého človeka a tomuto Adamovi
- to dal najavo aj takýmto spôsobom, že ho prišiel pápež vyspovedať
- tam v noci, keď sedel na kartóne.
- Drahí bratia a sestry,
- skúsme nad tým tak pouvažovať,
- či toto Božie svetlo
- sme naozaj tak zachytili aj počas týchto sviatkov.
- A skúsme si to tak vtiahnuť na seba, že naozaj aj mňa
- Ježiš chce osvietiť svojím svetlom.
- Aj mne on chce ukázať správnu cestu.
- Ale potom aj vzhľadom na tých, ktorých považujeme za stratených.
- A teraz si to tak uvedomme, že Pán Ježiš je svetlo, ktoré
- osvecuje každého človeka.
- A možno, že práve ja mám byť ten, kto mu to svetlo
- zanesie. Tak ako Ján Pavol druhý zaniesol Božie
- svetlo tomu Adamovi.
- No a posledné slovo,
- ktoré opísalo Ježiša Krista v dnešnom evanjeliu,
- bolo slovo telo. Slovo sa telom stalo.
- Kebyže sme ostali iba pri tom slove a pri svetle,
- tak stále by to bolo niečo, čo je iba nad nami,
- niekde hore, čo nás zhora osvecuje.
- Nejaký poriadok, ktorý, ktorý dáva zmysel a usporiadanie
- celému svetu.
- Dneska sa aj dosť často opisuje Boh slovami,
- že
- ja verím, že je tam niečo hore.
- Ale my sme počuli dnes v evanjeliu, že slovo sa
- stalo telom.
- To slovíčko telo
- chce práve povedať, že Boh zostúpil tu do
- týchto našich ľudských podmienok, v ktorých je často toľko
- krehkosti,
- toľko temnoty,
- často toľko problémov. A do týchto podmienok
- Boh zostúpil. Stal sa telom. Stal sa jedným z
- nás. Bol tu medzi nami a aj doteraz je tu medzi
- nami.
- Skúsme aj nad týmto tak pouvažovať, že či sme aj počas týchto
- sviatkov tak nanovo precítili tú veľmi blízku Ježišovu
- prítomnosť. Tu uprostred našich každodenných ťažkostí.
- Tu je prítomný Ježiš Kristus, pretože slovo
- sa stalo telom.
- Keď sa hovorí, že alebo keď sa píše slovo sa telom stalo,
- tak je s
- tým spojené, spojený ešte jeden dôsledok,
- že telo je niečo, čoho sa môžem chytiť,
- je niečo hmatateľné.
- A Ježiš Kristus sa stal telom. Stal sa pre nás
- hmatateľným. Svätý Ján potom vo-vo svojom
- liste píše, že on bol ten, ktorého naše oči videli,
- ktorého sa naše uši, ktorého naše uši počuli, ktorého sa
- naše ruky dotýkali.
- A teraz my si môžeme položiť otázku: Platilo to iba vtedy,
- keď Pán Ježiš chodil po tejto zemi,
- keď žili prví učeníci? Alebo je to aj teraz tak?
- Môžem sa aj teraz Ježiša dotknúť? Môžem sa mu pozrieť do očí?
- Môžem ho objať?
- Môžem aj teraz.
- Síce
- je to prikryté rúškom viery,
- ale môžem aj teraz sa Ježiša dotknúť, pozerať
- naňho. A tých spôsobov je viacero.
- O chvíľku budeme mať tú možnosť vo svätom prijímaní, kedy budeme
- prijímať Ježišovo telo.
- Ale chcel by som spomedzi tých viacerých možn-- viacerých možností na záver
- ešte jednu podčiarknuť. Veľ-veľmi rád ju podčiarkuje
- Svätý otec František.
- Raz to takto vyjadril. Presne sa pýtal
- ľudí: „Myslíte si, že sa dnes môžete Ježiša
- dotknúť? Vyslovene dotknúť.
- Môžete sa mu pozrieť do očí? Môžete ho objať?"
- A Svätý otec veľmi odporúča
- prežívať takúto Ježišovu prítomnosť v tele práve pri
- stretnutí s chudobnými.
- A hovorí na to taký príklad,
- že
- rozpráva sa s nejakou pani, ktorá mu povie, že:
- „Ja nemám ani nejaké veľké hriechy."
- A on sa jej opýta:
- „A dávate almužnu chudobným?"
- Ona povie: „Áno, dávam."
- A on jej položí otázku: „A keď dávate almužnu tomu chudobnému,
- tak sa aj naňho pozriete? Alebo iba tak hodíte do toho kelímka a
- otočíte sa?
- A keď mu dávate almužnu, tak mu aj podáte ruku?
- Pozriete sa mu do očí?"
- Týmito slovami chce Svätý otec nás pozvať nielen k tomu, aby
- sme podávali ruku tým, ktorí žobrú na ulici, ale
- aby sme každému človeku, s ktorým sa stretneme, a zvlášť
- tomu, ktorý niečo od nás potrebuje, ktorý
- teda je vo vzťahu k nám chudobný,
- aby sme
- v ňom videli Ježiša.
- A práve pri tomto stretnutí máme možnosť
- Ježišo-Ježiša sa dotknúť, pozrieť sa mu do očí,
- objať ho, prežiť jeho blízkosť. Pretože
- slovo nezostalo iba niekde v nebi, ale slovo sa
- stalo telom a aj doteraz prebýva medzi nami. Amen.
- [hudba]





