Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
VEČER Z NÁDVORIA
VEČER Z NÁDVORIA (22)
Slávka Tkáčová
30.09.2026
FATIMSKÉ SOBOTY
FATIMSKÁ SOBOTA
záznam modlitby svätého ruženca a svätej omše z Baziliky Navštívenia Panny Márie
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (03.04.2014)
Štvrtok v štvtom týždni pôsteho obdobia, káže dp. Daniel Dian.
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
evanjelia podľa Jána. Sláva tebe,
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Jána. Sláva tebe,
- Pane. Ježiš povedal Židom: „Ak vydávam svedectvo o sebe len ja
- sám, moje svedectvo nie je pravdivé.
- Ale je niekto iný, čo svedčí o mne a ja viem, že svedectvo,
- ktoré
- vydáva o mne, je pravdivé.
- Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde.
- Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby
- ste vy boli spasení. On bol lampa, ktorá horí a
- svieti a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.
- Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky,
- ktoré mi dal vykonať Otec. Tie skutky, ktoré konám, svedčia
- o mne, že ma poslal Otec. A sám Otec, ktorý ma
- poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy
- nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli a jeho slovo
- neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on
- poslal.
- Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život,
- a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku
- mne, aby ste mali život.
- Slávu od ľudí neprijímam, ale vás poznám, že
- nemáte v sebe Božiu lásku.
- Ja som prišiel v mene môjho Otca a neprijímate ma.
- Keby prišiel niekto iný vo svojom vlastnom mene, toho by ste prijali.
- Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete
- a nehľadáte slávu, ktorú dáva Boh?
- Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať.
- Iný na vás žaluje, Mojžiš, do ktorého skladáte svoju
- nádej. Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili
- by ste aj mne, lebo on o mne písal. Ale ak
- neveríte tomu, čo on napísal,
- ako uveríte mojim slovám?"
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
- Kriste.
- [šepot] Milovaní, prednedávnom
- ma moji študenti zaskočili zvláštnou otázkou, ktorú
- časť Písma pokladám za naju-najaktuálnejšiu v
- súčasnej spoločnosti. Priznám sa, je ich dosť,
- ale preto som im
- položil protiotázku: „Ktorú vy?" A
- postavila sa jedna dievčina a hovorí: „Tú, kde
- Boh posiela Mojžiša do izraelského tábora,
- aby im povedal: Urobili si z kovu teľa a klaňali
- sa mu, priniesli mu obetu a povedali: Toto sú tvoji
- bohovia, Izrael, čo ťa vyviedli z egyptskej krajiny."
- A
- dodáva: „Ja by som bola celkom iná ako
- Mojžiš, ktorý prosil Boha o odpustenie.
- Ja by som začala konať, keby som bola na mieste Boha.
- Ej, ale by som im ja dala!"
- Vtedy som sa tak pousmial. Oni sa pýtajú, čo sa usmievam.
- No prišla mi na um jedna epizóda z Bielej soboty, keď sa
- upratovalo po obradoch v kostole.
- Istá pani išla upratať, aj ešte vtedy boli kazateľnice v mnohých
- kostoloch, vystúpi a hovorí: „Ej, keby som tu ja bola, ja by
- som vám dala!" A nevidela, že dolu stojí pán farár a ten hovorí:
- „Marianny, by ste nevedeli, ako sa voláte."
- Áno, je to tak. My veľmi často,
- keď vidíme zlo,
- sme plní odhodlania ho napraviť.
- A veľmi často túžime po tom, aby sme mali v rukách moc, ktorú má
- Boh. A asi by sme sa pripodobnili tým
- evanjeliovým apoštolom Jánovi a Jakubovi,
- ktorých nazval Ježiš Boanerges, synovia hromu.
- „Pane, chceš, aby sme zvolali oheň a síru?"
- Ježiš hovorí: „Poďme aj do iných dedín, lebo aj tam mám ohlasovať
- spásu."
- A toto je to, čo nás musí dnes zaujať.
- Počuli sme,
- ako Izraeliti veľmi rýchlo stratili vieru v Boha, ktorý ich vyviedol
- z Egypta zázračným spôsobom. Videli jeho skutky, a
- predsa uliali si zlaté teľa, a tomu sa klaňali.
- Ale našťastie
- je tu Mojžiš, ktorý nestráca vieru v Boha ani vtedy, keď
- Boh chce byť prísny a trestajúci a prosí o milosrdenstvo.
- A preto aj v tej dnešnej spoločnosti, ktorá je tak odvrátená
- od Boha, ktorá tak pohŕda jeho zákonmi, ktorá tak pohŕda
- inštitúciou, ktorú on ustanovil,
- v tejto dobe je potrebné vedieť prosiť.
- A Matka Cirkev je veľmi múdra matka a
- učiteľka
- a dáva nám do rúk prostriedky,
- v ktorých môžeme veľmi účinne v spoločenstve prosiť.
- Preto je chvályhodné,
- ak v našich farnostiach, zvlášť v tomto období, ktoré je
- časom obrátenia, milosti a zmierenia, sa
- konajú kajúce pobožnosti.
- Kajúce pobožnosti, v ktorých človek uvedomuje
- si svoju malosť, svoju nestálosť vo viere, v
- láske a v živote
- a prosí Boha o odpustenie.
- A je veľmi dôležité, aby sa tieto kajúce pobožnosti vo
- farnostiach
- konali.
- Pobožnosti, ktoré sa konajú, majú svoj obrovský
- význam.
- Kajúce pobožnosti sú veľmi užitočné v živote jednotlivých
- veriacich i komunít na oživenie ducha a sily pokánia
- a na prípravu dokonalejšieho slávenia sviatosti pokánia.
- Kajúce pobožnosti
- sú
- miestom alebo darom veľkých milostí.
- Toto si potrebujeme uvedomiť.
- Žiaľ, veľmi často
- ich odkladáme nabok so slovami nemáme čas a žiaľ, aj mnohí
- kňazi nevyužívajú tieto prostriedky oživovania
- farského spoločenstva tak, ako by bolo žiaduce.
- A keď to bolo úžasné sledovať v piatok pápeža, ktorý viedol
- kajúcu pobožnosť v Bazilike Svätého Petra
- a svet mal zas jednu senzáciu, lebo videl pápeža ísť k
- spovedi.
- Pápež svojím gestom zrejme chcel upozorniť na dôležitosť
- úkonu, ktorý má nasledovať po modlitbe.
- Ísť k Otcovi, urobiť to, čo urobil
- marnotratný syn. Vstanem a pôjdem k svojmu otcovi
- a poviem: „Otče, zhrešil som.“ Toto je
- veľmi dôležité, aby
- pobožnosť, kajúca pobožnosť,
- odprosujúca pobožnosť mala svoje ovocie v
- prijatí sviatosti, ktorú Ježiš zanecháva
- ako najväčší dar svojho
- zmŕtvychvstania
- v ten deň, keď sa zjavuje učeníkom
- a jasne hovorí: „Komu hriechy odpustíte, odpúšťajú
- sa mu, komu zadržíte, zadržia sa mu.“
- A je veľmi dobré,
- že naši otcovia biskupi nám umožňujú
- intenzívne aj pomocou moderných spoločenských
- komunikačných prostriedkov prežívať toto pôstne obdobie.
- A je to úžasné. Mne to veľmi dobre zapasovalo, keď som si
- po polnoci prečítal
- tú myšlienku pápeža Františka na dnešný deň.
- Spoveď nie je sedenie u psychiatra ani pobyt v mučiarňi,
- ale priznanie pred Bohom: „Som
- hriešnik.“ My dospelí hľadáme všemožné úniky
- zakrývať našu úbohosť. No prežiť zahanbenie pred Bohom,
- to je veľká milosť. Veď schopnosť povedať v rámci sviatosti
- zmierenia hanbím sa, to skutočne otvára naše
- srdcia Pánovmu odpusteniu.
- A toto by sme si mali uvedomiť. Sviatosť zmierenia,
- ku ktorej nás volá Cirkev aj tým priká-príkazom, ktorý máme
- aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo veľkonočnom čase prijať
- sviatosť oltárnu, teda zjednotiť sa s Kristom v Eucharistii,
- by sme mali sa snažiť uviesť do života.
- A tu vidieť,
- aký je náš vzťah k tomu, čo som hovoril v úvode.
- V prijímaní Božích príkazov a cirkevných.
- Lebo stretávam sa neustále s mnohými ľuďmi,
- ktorí síce každú nedeľu sú v kostole, ale už roky neprijali
- sviatosť zmierenia.
- Ja nelámem nad nimi palicu. Ani ich neodsudzujem a neposudzujem,
- ale je mi veľmi ľúto,
- že sú to v podstate dobrí ľudia, ale akosi nevedia
- prekonať
- tú hranicu
- uvedomenia si svojej viery a kroku, ktorý
- smeruje do tej spovednice.
- A pritom
- ten kňaz, ktorý tam sedí a hovorí vo sviatosti
- zmierenia tie slová a nehovorí ich
- aj ja z poverenia Boha,
- ale hovorí: „A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov.“
- Teda
- koná in persona Christi. Ten kňaz tam nie je na to,
- aby odsudzoval a posudzoval,
- ale aby
- odpúšťal hriechy,
- lebo tak to dal Ježiš Kristus. Aby skrze túto
- sviatosť zmierenia
- obnovil stav milosti a priateľstva s Bohom.
- A preto naozaj úprimne veriacim človekom
- je človek, ktorý dokáže
- mať účasť na liturgických sláveniach,
- poznať Písmo,
- ale dokáže na základe modlitby a poznania
- Písma vstať, ísť a povedať: „Otče,
- zhrešil som proti nebu i proti tebe.
- Odpusť.“ A dokáže v pokore vyznať
- svoje chyby, svoje hriechy.
- A môže si byť istý, že ak v jeho srdci je opravdivá
- ľútosť, niet tej sily na tomto svete,
- ktorá by zabránila kňazovi vyriecť tie úžasné
- slová: „A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov
- v mene Otca i Syna i Ducha
- Svätého.“ A len vtedy človek dokáže naplno
- prežiť
- tajomstvo Ježiša Krista.
- Tajomstvo Božej lásky,
- ktorá sa zjavila svetu cez narodenie Božieho Syna,
- cez jeho účinkovanie,
- cez jeho umučenie, smrť a hlavne zmŕtvychvstanie.
- Vďaka tomu,
- že Boh nesmierne miluje, máme obrovského
- nielen
- zástancu pred Bohom Ježiša Krista, ale
- aj toho, ktorý posiela Ducha Svätého,
- aby nás obnovil v milosti,
- v tej milosti
- svätého krstu,
- v tej milosti, ktorú sme stratili osobným hriechom.
- To je veľmi dôležité,
- aby sa na nás,
- keď príde náš čas,
- nenaplnili slová dnešného evanjelia,
- kde
- Ježiš hovorí o žalobcovi.
- Iný žaluje pred Bohom na vás Mojžiš.
- Preto potrebujeme prijať volanie toho, ktorý prišiel
- a má moc spasiť naše duše. Volanie Ježiša
- Krista.
- Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate, ste preťažení a ja vám dám
- odpočinúť. Počujme hlas Boha, ktorý túži
- po tom, aby sa s nami zmieril, aby nám mohol odpustiť.
- Počujme hlas cirkvi,
- ktorá nás volá k takémuto zmiereniu aj tým príkazom,
- ktorý možno pre mnohých v tejto chvíli zdá sa ťažký,
- ale on prináša, jeho realizácia prináša do nášho života
- veľkú radosť. A Veľká noc bez radosti,
- o čom zas bude? Zas iba o šibačke, o oblievačke,
- o čokoládovom zajačikovi či vajíčku?
- Nie je to príliš málo pre nás?
- Pre mňa osobne áno.
- Áno, priznám sa, aj ja
- po skončení svätej omše tak trochu pooblievam rehoľné
- sestričky, lebo tam mávam svätú omšu.
- Ale pre mňa je to len istým spôsobom taký
- prejav tej veľkej radosti z Kristovho daru spásy a
- hlavne toho, že môžem cez sviatosť zmierenia zmieriť sa
- s
- Bohom i s ľuďmi. Takže na záver len krátke
- slovo Ježiša Krista: „Nebojte sa.“
- [hudba]
