Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (05.05.2017)
Piatok po 3. veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok po 3. veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a
zabíjaní Pánových
- Čítanie zo Skutkov apoštolov.
- Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových
- učeníkov.
- Išiel teda k veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v
- Damasku, aby mohol stúpencov tejto cesty,
- mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách
- priviezť do Jeruzalema.
- Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z
- neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril:
- „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“
- On povedal: „Kto si, Pane?“ A
- ten: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.
- Ale vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš
- robiť.“ Muži, čo ho sprevádzali, stáli
- ako ohromení, lebo hlas počuli, ale nikoho
- nevideli.
- Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel.
- Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku.
- Tri dni nevidel a nejedol ani nepil.
- V Damasku bol istý učeník menom Ananiáš a Pán ho vo
- videní oslovil: „Ananiáš.“ On povedal:
- „Tu som, Pane.“ A Pán jemu:
- „Vstaň a choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a v
- Júdovom dome vyhľadaj Šavla prímením Tarského.
- Práve sa modlí a vidí muža menom Ananiáša, ako
- vchádza a vkladá na ne ruky, aby sa mu vrátil
- zrak.“ No Ananiáš odpovedal:
- „Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi,
- koľko zla
- narobil tvojim svätým v Jeruzaleme.
- Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje
- meno.“
- Ale Pán mu povedal:
- „Len choď, lebo ja som si vyvolil za nádobu,
- aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom
- Izraela.
- A ja mu ukážem, koľko musím trpieť pre moje
- meno.“ Ananiáš teda šiel a vošiel
- do domu, vložil naň ruky a povedal:
- „Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste,
- keď si šiel sem, aby si zasa videl a aby ťa
- naplnil Duch Svätý.“ Hneď mu spadli z očí
- akoby lupiny a vrátil sa mu zrak.
- Tu vstal a dal sa pokrstiť. Potom prijal pokrm
- a zosilnel.
- Niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku a hneď v
- synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom.
- Počuli sme Božie slovo. Boh vďaka.
- [hudba]
- Choďte do celého
- sveta a hlásajte
- evanjelium.
- Choďte do celého
- sveta
- a hlásajte
- evanjelium.
- Chváľte Pána všetky
- národy,
- oslavujte ho všetci
- ľudia.
- Choďte do celého
- sveta
- a hlásajte
- evanjelium.
- Lebo je veľké jeho
- milosrdenstvo voči
- nám a pravda Pánova
- trvá naveky.
- Choďte do celého
- sveta
- a hlásajte
- evanjelium.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Kto je moje telo a pije moju krv,
- ostáva vo mne a ja v ňom,
- hovorí Pán.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva ti, Pane.
- Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže
- dať jesť svoje telo?“
- Ježiš im povedal:
- „Veru, veru, hovorím vám, ak nebudete jesť telo Syna
- človeka a piť jeho krv, nebudete mať v
- sebe život. Kto je moje telo a pije moju
- krv, má večný život a ja ho vzkriesim v
- posledný deň.
- Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je
- pravý nápoj.
- Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a
- ja v ňom.
- Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca,
- aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
- Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba a nie aký
- jedli otcovia a pomreli. Kto je tento
- chlieb, bude žiť naveky.
- Toto povedal v synagóge, keď učil v
- Kafarnaume.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvala tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry.
- Motív chleba je vo Svätom písme
- prítomný od samotného počiatku. Veď
- čítame už v prvých odstavcoch Svätého písma,
- že po spáchaní prvotného hriechu a po povestnom
- vyhnaní z raja mal Adam dorábať v potu
- tváre svoj chlieb.
- A tak je chlieb výsledkom ľudskej námahy,
- ale zároveň výsledkom pôsobenia Božích darov,
- svetla, vody,
- pôdy,
- ohňa.
- Toto všetko sa premieta do chleba.
- A potom je tu ten ďalší chlieb, o ktorom Ježiš hovorí v
- náznakoch aj v dnešnom evanjeliu.
- Otcovia jedli chlieb a pomreli. Ja vám dávam
- chlieb, aby ste žili. Na aký chlieb myslí?
- Na manu.
- Na manu, ktorá živila, sýtila,
- viedla, posilňovala putujúci národ
- z otroctva do zasľúbenej zeme.
- Náš život je tiež cestou z otroctva do
- zasľúbenej zeme, nielen vo veľkom oblúku od krstu
- po nové narodenie po smrti,
- ale vlastne každý deň sa oslobodzujeme od hriechu,
- aby sme tú zasľúbenú zem, to Božie kráľovstvo, ako
- to hovoríme v Otče náš, budovali už na
- tejto zemi.
- A tak Ježiš pripravoval svojich učeníkov na
- ten zázračný, krásny, mystický
- moment, keď na poslednej večeri vzal do ruky
- chlieb a
- povedal: „Toto je
- moje telo."
- Ale ešte predtým rozmnožil chlieb, keď sa
- niekoľkotisícový zástup nasýtil len z
- niekoľkých kúskov chleba chudobných, jačmeňného
- chleba,
- aby ukázal, že má moc nad množstvom
- chleba a zároveň je ten chlieb chlebom Božej
- veľkorysosti, Božej lásky, Božej
- blízkosti.
- A potom, ako sme to čítali v dnešnom evanjeliu,
- hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv,
- dostane život večný." A bola to tvrdá reč.
- Keby sme pokračovali v čítaní o Ježišovej
- eucharistickej reči, tak by sme tam počuli aj slová:
- „Tvrdá je to
- reč a mnohí od neho odišli."
- Ale Ježiš im nepovedal: „Vráťte sa, pochopili ste to zle.
- Pochopili ste to inak, ako som to myslel." Nie, Ježiš to naozaj
- tak myslel. Kto je moje telo, bude
- žiť naveky.
- Celkom osobitný zážitok som mal pred niekoľkými dňami,
- keď som v Iraku slúžil svätú omšu v jednom vyhorenom
- vypálenom kostole.
- Na stenách nebolo nič, len čierne
- stopy po ohni.
- Ani svetlo, ani elektrina, ani ikono, ikonografia,
- nič. Vyhorený kostol. A predsa ma predstavitelia miestneho
- biskupstva požiadali, aby práve na tomto mieste sme
- sprítomnili ten Boží chlieb, sprítomnili Eucharistiu,
- sprítomnili Ježiša Krista na oltári, aby sme tým
- dali najavo, že uprostred smrti
- je zmŕtvychvstanie.
- Ježiš v bohoslánkach našich kostolov, ako to povedala Matka Tereza svojho
- času,
- je znakom toho, že Pán postavil svoj stánok
- medzi nami, že chce byť medzi nami celkom
- osobitným spôsobom prítomný. Aj táto
- nová kaplnka televízie Lux, v ktorej
- slúžime, ak to dobre počítam, vlastne druhú svätú omšu v
- poradí, lebo včera otec arcibiskup túto kaplnku a
- jej oltár
- požehnal, je znakom toho, že Pán postavil svoj
- stánok medzi nami. Dokonca aj vy, ktorí pozeráte v televízii,
- môžete vidieť za mnou bohoslávok, nad ktorým je
- večné svetlo na znak toho, že Pán
- je tu prítomný.
- Ja som chlieb z neba, ktorý chce vstúpiť do vás, ktorý vás
- chce zdvihnúť k nebu, aby ste boli dvomi nohami na tejto zemi, v
- realite vášho každodenného života, ale aby vaše
- srdce, aby vaše srdce bolo u Boha.
- Preto znovu
- prežijeme tú poslednú večeru alebo prvú večeru svojho druhu,
- kde Ježiš vybočí zo zabehaného itineráru
- typickej židovskej veľkonočnej večere a v určitom momente
- zoberie do rúk situáciu, takpovediac, a povie s chlebom v
- ruke: „Toto som ja. Toto je moje telo.
- Prijímajte moje telo."
- A tak sa toto evanjelium
- realizuje za niekoľko chvíľ, keď budeme
- prežívať eucharistické prepodstatnenie.
- Ak Boh mohol stvoriť z ničoho všetko, tak môže z obyčajného
- chleba
- nám darovať svoju prítomnosť, Eucharistiu,
- Ježiša.
- Ako hlboko mariánski sme vtedy, keď nám kňaz pred očami drží
- premenenú hostiu so slovami Telo Kristovo, ako keby
- aj nám bolo povedané: „Prijmi do srdca
- Ježiša Krista." A to naše amen
- je naozaj to mariánske. Hľa, som služobník, som
- služobnica Pána.
- Som ten, ktorý to svetlo načerpané z Eucharistie
- chcem
- niesť von
- a ponúkať ho ľuďom, ktorých stretnem
- vonku na ulici, v kancelárii, v obchode, na chodbe,
- u susedov doma, všade. Takže
- si spomínam na jeden lampáš, ktorý som videl v jednom
- výklade
- jednej náboženskej predajne, kde niekedy tú lampu večer
- zažali, niekedy nie a boli na nej
- namaľované na skle postavy
- štyroch evanjelistov.
- A keď tá žiarovka v tej lampe nesvietila, nebolo ich
- vidieť.
- Ale keď ju zažali, tak ju vidieť je a dodnes myslím tá lampa
- tam
- je.
- A tak Ježiš do nás vstupuje ako to svetlo, ako tá žiarovka, ktorá sa v
- nás chce rozsvietiť a cez naše talenty, naše
- danosti, našu komunikáciu, náš pohľad, naše mlčanie,
- naše hovorenie chce ako keby z tej lampy
- vyžiariť cez to,
- čo je na nás originálne, svojské,
- osobité a také to môže byť s jedinou
- podmienkou, nech je to láskavé, nech je v tom láska.
- A prečo tá bo-- preto tá božia žiarovka, to božie svetlo chce opäť
- vstúpiť do nás aj v tejto svätej omši, aj do vás, ktorí
- budete sa modliť vrúcne v duchovnom svätom prijímaní, že túžite
- prijať Pána Ježiša, aby to prijaté svetlo cez vašu
- celodennú komunikáciu bolo cítiť ako svetlo
- milosrdné, svetlo láskavé, svetlo pravdivé,
- svetlo obetavé. Toto svet potrebuje.
- Svet mnohokrát ponorený do tmy potrebuje tých, ktorí
- prinášajú svetlo. Ale to sa dá len vtedy, keď to svetlo
- najprv prijmeme. Tak ho ideme prijať.
- To naše amen povedzme s veľkou vnútornou bázňou
- a otvorenosťou, aby chlieb z neba mohol
- vstúpiť do našej
- duše, nás ľudí žijúcich tu na zemi, aby sme
- žili vo svete, ale neboli zo sveta, boli z
- neba, ktorý ten svet obohacuje tým, bez
- čoho nemá zmysel.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus. Na wieky wiekov.
- [hudba]
