SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
05.06.2017
13:34 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1415x

Z PRAMEŇA (05.06.2017)

Svätého Bonifáca, biskupa a mučeníka, káže dp. Miloš Lichner SJ.

Svätého Bonifáca, biskupa a mučeníka, káže dp. Miloš Lichner SJ.

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1319 slov

Začiatok knihy Tobiáš.
Ja, Tobi, kráčal som po cestách pravdy a v
spravodlivosti po všetky dni svojho života


  • Začiatok knihy Tobiáš.
  • Ja, Tobi, kráčal som po cestách pravdy a v
  • spravodlivosti po všetky dni svojho života a dal som veľa
  • almužien svojim bratom a svojmu rodu, ktorí odišli so
  • mnou do zajatia do Ninive v asýrskej krajine.
  • Na Letnice, v náš sviatočný deň, to je Sviatok siedmich
  • týždňov, pripravili mi skvelú hostinu.
  • Sadol som si k stolu, prestreli ho a bolo na ňom veľa
  • lahodných jedál.
  • Vtedy som povedal svojmu synovi Tobiášovi: "Choď a
  • ak nájdeš chudobného z našich bratov zajatých v Ninive,
  • ktorý sa celým svojím srdcom vinú k Pánovi,
  • priveď ho a bude stolovať so mnou.
  • Budem čakať, syn môj, kým sa nevrátiš."
  • A Tobiáš išiel hľadať niektorého z našich chudobných bratov.
  • Keď sa vrátil, povedal mi: "Otče."
  • Ja som mu odvetil: "Tu som, syn môj." On vravel:
  • "Jeden z nášho národa leží na námestí zabitý.
  • Len teraz ho museli uškrtiť povrazom."
  • Vyskočil som. Nechal som jedlo. Ani ochutnať som ho nestihol.
  • A mŕtveho som odniesol z námestia a ukryl do jedného domu,
  • kým nezapadne slnko, aby som ho mohol pochovať.
  • Keď som sa vrátil, umyl som sa. V žalosti som jedol
  • svoj chlieb a spomínal som si na slová proroka Amosa,
  • ktoré povedal v Beteli:
  • "Všetky vaše sviatky sa zmenia na smútok a všetky vaše
  • piesne na nárek."
  • Plakal som, a keď slnko zapadlo, šiel som vykopať jamu
  • a mŕtveho som pochoval.
  • Moji príbuzní ma vysmiali a hovorili: "Tento človek
  • sa ešte nebojí. Už ho raz pre takúto vec hľadali a chceli
  • zabiť. Sotva im unikol a znova pochováva
  • mŕtvych."
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Blažený muž, ktorý sa bojí Pána.
  • Blažený muž, ktorý sa bojí Pána.
  • Blažený muž, ktorý sa bojí Pána
  • a má veľkú záľubu v jeho príkazoch.
  • Jeho potomstvo bude mocné na zemi.
  • Pokolenie spravodlivých bude požehnané.
  • Blažený muž, ktorý sa bojí Pána.
  • V jeho dome bude úspech a bohatstvo.
  • Jeho spravodlivosť ostane naveky.
  • Spravodlivým žiari svetlo v temnotách.
  • Milosrdný, milostivý a
  • spravodlivý.
  • Blažený muž, ktorý sa bojí Pána.
  • V obľube je človek, čo sa zľutúva
  • a rád pomáha.
  • Čo je majetok čestne spravuje.
  • Nikdy nezakolíše.
  • Vo večnej pamäti bude spravodlivý.
  • Blažený muž, ktorý sa bojí Pána.
  • Aleluja, aleluja. Aleluja,
  • aleluja.
  • Ježišu Kriste, verný svedok,
  • prvorodený z mŕtvych. Ty nás miluješ
  • a svojou krvou si nás oslobodil od
  • hriechov.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš začal hovoriť veľkňazom, zákonníkom a
  • starším v podobenstvách. Istý človek vysadil
  • vinicu, obohnal ju plotom, vykopal jamu
  • a postavil vežu. Potom ju prenajal
  • vinohradníkom a odcestoval.
  • V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu,
  • aby od nich prevzal podiel úrody z vinice.
  • Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť
  • naprázdno.
  • Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili
  • hlavu a potupili ho.
  • Poslal ďalšieho. Toho zabili. A ešte mnoho
  • iných. Niektorých zbili, iných pozabíjali.
  • Mal ešte jedného milovaného syna.
  • Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal:
  • "Ku môjmu synovi budú mať úctu." Ale
  • vinohradníci si povedali: "To je dedič.
  • Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše."
  • Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.
  • Čo teda urobí pán vinice?
  • Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá
  • iným.
  • Nečítali ste vari v Písme: " kameň, čo stavitelia
  • zavrhli, stal sa kameňom uhlným. To sa
  • stalo na pokyn Pána. Vec v našich očiach
  • obdivuhodná."
  • A chceli ho zajať. Len sa báli zástupu.
  • Vybadali totiž, že to o nich povedal toto
  • podobenstvo.
  • Nechali ho teda a odišli.
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Milí priatelia, sestry a bratia, počuli sme práve
  • úryvok prvé verše z dvanástej kapitoly Markovho
  • evanjelia. Evanjelista v ňom nám ponúka
  • známe podobenstvo o vinici, ktorú, ktorá bola
  • prenajatá a o nájomcoch. Okrem Markovho
  • evanjelia nachádzame toto isté podobenstvo alebo tento
  • príbeh aj v Matúšovom evanjeliu v dvadsiatej prvej
  • kapitole a u Lukáša v dvadsiatej kapitole.
  • Nájdeme ho dokonca aj v koptskej verzii Tomášovho
  • apokryfného evanjelia.
  • Hovorenie o vinici, tak ako sme to počuli, má
  • jasný starozákonný nádych.
  • V Starom zákone totižto nachádzame veľa textov, z ktorých sa
  • dozvedáme, že vinica je symbolom
  • vyvoleného židovského národa, ktorý
  • napriek neustálej starostlivosti jeho
  • vlastníka, Boha, neprináša
  • očakávané úrodu, ovocie. Asi
  • takým najznámejším textom, ktorý môžeme
  • spomenúť, nájdeme ho v Izaiášovom proroctve v
  • piatej kapitole.
  • Celý evanjeliový text, tak ako sme ho počuli, je veľmi
  • symbolický. Je to príbeh plný symbolov, a
  • preto sme pozvaní, aby sme ho aj takto pochopili.
  • Z evanjeliového textu sa dozvedáme o veľkej starostlivosti
  • majiteľa o vinicu. Čo všetko pre ňu vykonal?
  • Vybudoval plot, ktorý chráni pred zverou.
  • Vykopal jamu alebo presnejšie žľab pod lis
  • a vežu ako pozorovateľňu alebo aj ako úkryt.
  • Svätý Marek nám potom pripomína, že majiteľ vinicu prenajal
  • a odišiel preč.
  • Z histórie vieme, že prenajímanie vinice bolo bežnou
  • udalosťou staroveku.
  • Určený čas na prevzatie časti úrody pre majiteľa,
  • o ktorom hovorí evanjelista, potom môžeme chápať na pozadí
  • úryvku z knihy Leviticus z devätnástej kapitoly,
  • kde sa pripomína, že prvé tri roky sa plody
  • nejedli. Na štvrtý rok sa celá
  • úroda obetovala Pánovi a potom až na piaty rok
  • sa jedli plody.
  • Služobníci, ktorým nájomníci ublížili,
  • boli v Kristovej mysli proroci.
  • A naposledy potom posiela majiteľ svojho jediného
  • syna, ktorého sa nájomníci rozhodli zabiť.
  • A používajú pritom tie isté slová, ktoré
  • nachádzame v knihe Genesis, keď sa bratia rozhodli zabiť
  • svojho brata Jozefa.
  • Posolstvo príbehu, tak ako sme ho počuli, je veľmi
  • jasné.
  • Bolo by však, myslím si, veľmi nesprávne, keby sme tento
  • evanjeliový úryvok chápali ako výslovne
  • nasmerovaný k židovskému národu, teda ako
  • niečo, čo nemá vzťah k nám tu a
  • teraz.
  • Cirkev sa totižto vždy chápala a vnímala ako
  • duchovná pokračovateľka Izraela, ako duchovný
  • Izrael.
  • A tak mnohé z toho, čo bolo povedané o starovekom
  • Izraeli, o vyvolenom národe, sa v istom
  • spôsobe napĺňa aj v cirkvi.
  • Napĺňa sa na nás, nakoľko sme kňazi a napĺňa
  • sa na nás všetkých, nakoľko sme spoločne
  • veriaci a členmi Kristovej cirkvi.
  • A tak nám tento príbeh pripomína neustále
  • pokušenie privlastniť si to, čo nám nepatrí
  • a čo nám bolo iba zverené.
  • Svätý Augustín by nám pri tejto príležitosti istotne
  • hneď pripomenul Božie dary, ktoré si
  • tak často chceme privlastniť spôsobom, že
  • odmietame Bohu za ne ďakovať. Alebo že sa
  • odmietame podeliť o tie dary, ktoré sme dostali a
  • ktoré sme zúročili tak, ako nám to pripomína
  • Matúš v dvadsiatej piatej kapitole: „Čo ste urobili
  • jednému z týchto najmenších, mne ste urobili."
  • Človek, ktorý sa neustále snaží všetko si
  • privlastniť bez ohľadu na iných, preto
  • musí nutne zabúdať na Krista.
  • Musí spomienku na Boha umlčať.
  • Musí myšlienku na Boha zabiť vo svojom
  • srdci tak, ako nájomníci vinice.
  • Evanjelista nám teda pripomína a pozýva nás k
  • takej určitej citlivosti k Božiemu hlasu,
  • ktorý sa nám prihovára cez rôznych ľudí, cez
  • udalosti.
  • Pripomína nám to, aby sme si uvedomovali, že každý z
  • nás je touto Božou vinicou, ktorú Boh
  • starostlivo vysadil.
  • Že sme vinicou a že nie sme burinou, ktorá
  • rastie bez rozmyslu.
  • Každá vinica má svoj význam a má svoj
  • zmysel, a tak nám to pripomína Boží
  • úmysel, Boží zámer s nami.
  • Vieme z podobenstva o rozsievačovi,
  • keď sial semená, niektoré padli na úrodnú pôdu, niektoré
  • padli do tŕnia, niektoré sa uchytili, niektoré nie.
  • Ale takto to nie je, keď sa robí vinica.
  • Tam si majiteľ dáva starostlivosť a námahu, aby
  • sa všetko presne s úmyslom pekne každá
  • sadenica zasadila. To sa nerozhadzuje ako
  • semeno.
  • A text evanjelia nám potom záverom ešte pripomína,
  • že raz príde vyúčtovanie za náš život, za
  • všetko, čo sme v tomto živote dostali, ako sme s tým
  • hospodárili.
  • A tak nás celá táto evanjeliová pasáž pozýva k tomu,
  • aby sme sa nehov- nevyhovárali, že sme málo
  • dostali.
  • Aby sme počas tejto Eucharistie Bohu ďakovali za
  • všetko, čo sme od neho dostali, aby sme ho prosili o to,
  • aby sme dokázali byť aspoň v dnešný deň citliví
  • na iných ľudí, s ktorými prídeme do kontaktu a
  • s ktorými sa budeme môcť podeliť o to, čo nám Boh
  • každý deň do nášho života dáva.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri