Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
FATIMSKÉ SOBOTY
FATIMSKÁ SOBOTA
záznam modlitby svätého ruženca a svätej omše z Baziliky Navštívenia Panny Márie
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa ( 05.10.2015)
Pondelok v 27. týždni obdobia cez rok, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Pondelok v 27. týždni obdobia cez rok, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10, 25-37)
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
Svätého evanjelia podľa Lukáša.
Sláva tebe,
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe,
- Pane.
- Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal
- Ježiša:
- „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného
- života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je
- napísané v zákone? Ako tam čítaš?“ On
- odpovedal:
- „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca,
- z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z
- celej svojej mysle
- a svojho blížneho ako seba samého.“
- Povedal mu: „Správne si odpovedal.
- Toto rob a budeš žiť.“ Ale on sa chcel
- ospravedlniť, a preto sa opýtal Ježiša: „A kto
- je môj blížny?“ Ježiš povedal:
- „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol
- do rúk zbojníkov.
- Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho
- polomŕtveho a odišli.
- Náhodou šiel tade istý kňaz a keď ho
- uvidel, obišiel ho.
- Takisto aj levita, keď prišiel na to miesto a uvidel ho,
- išiel ďalej.
- No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a
- keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto.
- Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a
- obviazal mu ich.
- Vyložil ho na svoje dobytča,
- zaviezol ho do hostinca a staral sa oň.
- Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a
- povedal: 'Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to
- zaplatím, keď sa budem vracať.'
- Čo myslíš? Ktorý z tých troch bol blížnym tomu, ktorý
- padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal:
- „Ten, ktorý mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš
- mu
- povedal: „Choď a rob aj ty
- podobne.“ Počuli sme slovo
- Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Choď a rob aj ty podobne.
- Tieto slová,
- ktorými Ježiš zakončil dnešné evanjelium,
- sú slová, ktorými sme aj my všetci pozvaní
- robiť to, čo Boh od nás očakáva.
- Veľakrát v našom živote je ťažké rozpoznať, čo Boh od nás
- očakáva.
- My máme možnosť vnímať ten
- Boží hlas, vnímať tie Božie očakávania rozličnými
- spôsobmi
- a zdá najistejším pre nás kresťanov,
- ktorí máme naozaj v úcte Božie slovo,
- je vnímať tento Boží hlas zo stránok Svätého písma.
- Pretože Sväté písmo je to Božie slovo, ktoré
- zaznelo, bolo zapísané
- a zostáva pre nás stále platným, stále veľmi
- inšpiratívnym a veľmi pozývajúcim.
- Božie slovo nás pozýva milovať Pána nadovšetko,
- ako sme to počuli v tom dnešnom evanjeliu.
- Mať Boha vo svojom živote na prvom mieste, jeho záujmy
- si osvojiť a
- konať tak, aby z nášho života bolo jasné, že
- patríme Pánovi.
- Preto je veľmi zaujímavé, že toto dnešné
- evanjelium
- nadobúda taký trošku podivný rozmer
- v dnešnom prvom čítaní.
- Vieme, že keby sme chceli byť striktne
- chronologicky, tak samozrejme,
- že kniha proroka Jonáša vznikla skôr, ako
- bolo napísané Lukášovo evanjelium.
- Avšak vieme, že
- Božie slovo je nadčasové, a tak môžeme naozaj tie
- odrazy
- v tých jednotlivých častiach Svätého písma vnímať naozaj z toho
- takého pohľadu nadčasového, z pohľadu večnosti.
- A kniha proroka Jonáša nám ukazuje príbeh
- niekoho,
- kto
- počuje Božie slovo,
- ale namiesto toho, aby ho nasledoval,
- urobí pravý opak.
- A naozaj, tá kniha proroka Jonáša
- je takým veľmi zaujímavým a dramatickým
- príbehom Božieho slova a jeho pôsobenia v
- živote človeka.
- Ak sme pozorne počúvali dnešné prvé čítanie,
- mohli sme tú drámu v tej prvej kapitole knihy proroka
- Jonáša naozaj veľmi precítiť.
- Kto je tento prorok Jonáš? My čítame, že
- tento Jonáš, syn nejakého Amatyho,
- z ničoho nič,
- znenazdajky k nemu zaznie Pánov hlas
- a
- dostane veľmi jednoznačný pokyn: „Vstaň, choď do
- veľkého mesta Nínive a tam hlásaj.
- Hlásaj, že ich zloba vystúpila až ku mne."
- A čo urobí prorok Jonáš?
- Jonáš vstane,
- ide.
- Čiže
- to prvé vstaň splní naozaj stopercentne.
- To ide splní tak na päťdesiat percent.
- Áno, ide, ale ide opačným smerom,
- a tým sa vlastne nedostane k splneniu toho tretieho pokynu:
- „Hlásaj v meste Ninive moje
- slovo.“ Keď si to predstavíme na mape,
- tak mesto Ninive je mesto v
- dnešnom Iraku na brehu rieky Tigris
- a Taršiš je s najväčšou pravdepodobnosťou mesto na
- juhu Španielska.
- A keď si predstavíme, že kdesi medzi nimi sa
- nachádza mesto Jope, významný prístav, tak
- Jonáš namiesto toho, aby išiel doprava,
- ide doľava. Namiesto do Ninive ide do
- Taršišu.
- A kdesi som čítal, že lode do Taršišu z
- mesta Jope mali veľmi pravidelný cestovný
- poriadok. Vyrážali každé tri roky.
- A keď si to zoberieme, že aká je pravdepodobnosť, že naozaj
- vtedy, v tom čase
- bol práve
- ten čas, kedy tie lode podľa cestovného poriadku
- mali odchádzať
- do toho Taršišu, že Jonáš to naozaj mohol si
- túto okolnosť vysvetliť, že
- áno, má to tak byť. Mám ísť teraz do Taršišu, veď aj
- tie lode tu na mňa čakajú.
- A tu sa dostávame k tomu, že ako to je veľakrát v tom našom živote,
- kedy
- Boh od nás čosi očakáva,
- my spravíme pravý opak a ešte aj
- okolnosti sú nejakým spôsobom tak nastavené,
- že nám to nejako vychádza.
- Ale v každom prípade to nie je správne.
- Áno, hovorí sa, že keď Boh od nás niečo chce,
- že oné okolnosti
- prisposobia tomu, aby sme, é, vykonali to,
- čo Boh od nás žiada vykonať. A tuná vidíme,
- že Boh dopustil akúsi opačnú okolnosť, že Boh
- dopustil, že tento Jonáš zažije tú
- drámu na tej lodi.
- Preto, pretože je to čosi,
- čo ho má v jeho vzťahu k Bohu významným
- spôsobom niekde posunúť.
- A tak vlastne môžeme dôjsť k tomu, že áno,
- Boh chcel od Jonáša, aby išiel do
- Ninive a tam hlásal jeho slovo,
- ale v podstate jeho vôľa bola aj tá,
- aby predtým, než sa to stane, aby si prežil tú
- drámu na tej lodi.
- Čiže hoci Jonáš urobil opak toho, čo Boh od neho
- žiadal,
- predsa len Boh dopustil túto udalosť
- a aj v tomto môžeme vnímať jeho vôľu.
- To však neznamená, že prorok Jonáš je pre nás v tejto chvíli
- učiteľom
- toho, ako sa vyhýbať Božej vôli, vyhýbať svojmu
- poslaniu a robiť pravý opak.
- Skôr je to príklad toho, že Boh aj
- našu slabosť môže použiť, aby z
- nej vyplynulo či už pre nás alebo pre ľudí v našom
- okolí jeho požehnanie.
- Lebo stále zostáva také to základné, že Jonáš je
- naozaj predstavený ako karikatúra proroka,
- ako niekto, kto
- nerobí to, čo by robiť mal,
- ale robí pravý opak.
- A v tom prvom čítaní
- naozaj, keď sme pozorne počúvali, čo všetko sa na tej
- lodi odohrávalo, ako Jonáš vždycky robil opak toho,
- čo robili ostatní. My čítame,
- strhla sa búrka,
- silný vietor a tí námorníci, to bolo
- niekoľko desiatok ľudí na tej lodi a každý pochádzal
- pravdepodobne,
- ako hovoria niektorí komentátori, z iného národa.
- Každý vyznával iné náboženstvo. Každý volal k svojmu Bohu,
- ako to máme zapísané v tej knihe Proroka Jonáša.
- Každý volal k svojmu Bohu, pretože svojho Boha prosil, aby,
- aby nemusel zomrieť, aby tá hrozná búrka utíšila sa.
- A čo urobí Jonáš?
- Zíde dole do podpalubia, ľahne si a zaspí.
- Pravý opak toho, čo robia všetci ostatní. Prečo to robil?
- Azda zo strachu?
- Pravdepodobne si uvedomil, že to, čo sa deje, deje sa kvôli
- nemu.
- A že sa naozaj tak veľmi hanbil, že nechcel byť s
- tými ostatnými námorníkmi, ktorým spôsobil túto ťažkosť,
- a tak sa radšej pred nimi ukryl.
- Ale my čítame, že oni ho nájdu a
- pýtajú sa: „A ty čo? Prečo nerobíš aj ty to, čo robíme
- my všetci? Prečo ty neprosíš svojho Boha, aby nás
- zachránil?“
- A tam je azda taká najkrajšia, najzdanlivejšia veta,
- keď prichádzajú za ním a pýtajú sa ho: „Kto si, čo si?“ A on
- s takou hrdosťou povie: „Ja som Hebrej.
- Som ctiteľ Pána, Boha nebies, ktorý stvoril more i
- súš.“ A nie je to také zvláštne,
- že tento Jonáš, ktorý odmieta robiť to, čo Boh
- od neho očakáva, s takou hrdosťou povie: „Ja som ctiteľ
- Pána.“
- Svojimi slovami sa hlási k Bohu, ktorého
- ale svojím skutkom zradil.
- My vieme, ako tento príbeh dopadne
- a hoci dneska sme počuli iba prvú kapitolu proroka Jonáša,
- tak môžeme si
- potom doma dočítať tú knihu do konca.
- Je to veľmi kratučký spis Starého zákona.
- Vieme, že nakoniec všetko dobre dopadne, ale čo všetko tomu predchádza,
- to je naozaj takým odrazom
- aj nášho života.
- Aj my sa máme učiť v tom našom každodennom živote
- nielen počúvať, ale aj uskutočňovať to, čo
- Boh od nás očakáva. Nielen svojimi ústami hlásať:
- „Ja som kresťan, verím v Boha,“ ale
- svojimi skutkami, svojím životom a svojimi postojmi túto
- vieru
- dokazovať,
- aby sme sa podobne ako Jonáš nestali akýmisi
- karikatúrmi kresťana.
- Nikto nechce byť karikatúrou kresťana.
- Každý z nás určite túžime byť skutočnými kresťanmi,
- skutočnými ctiteľmi Pána,
- jediného pravého Boha.
- Nech to je teda vidieť nielen z našich slov, ale aj z našich
- skutkov.
- Ak sa nám stane v tom našom živote, že
- nedokážeme či už zo strachu
- alebo z rôznych iných dôvodov robiť to, čo Boh od nás
- očakáva, nestrácajme nádej,
- pretože Boh môže aj našu slabosť premeniť na
- požehnanie.
- Otvorme si preto každý deň svoje uši
- na počúvanie Božieho slova
- a dajme si také predstavzatie,
- že keď to Božie slovo si vypočujeme a správne
- pochopíme,
- že aj tie svoje nohy
- či ruky nasmerujeme tým správnym smerom,
- že nebudeme od
- Božieho volania utekať,
- ale že po tomto Božom volaní vo svojom živote
- prejdeme k uskutočňovaniu toho svojho
- každodenného povolania.
- Pretože slovo povolanie
- je vlastne odpoveďou na Božie volanie.
- Boh nás volá, aby sme po tomto volaní
- svojím povolaním volanie uskutočňovali.
- Prorok Jonáš
- urobí
- napokon síce po veľkej dráme, ale urobí, čo Boh od
- neho žiada.
- Aj my napriek tomu, že náš život je
- sprevádzaný rôznymi drámami,
- rôznymi udalosťami, z ktorých môžeme mať strach,
- vždy urobme, vždy radšej urobme to, čo Boh od nás
- očakáva, aby sme si možno ten svoj život zbytočne
- nekomplikovali.
- Pochválený buď Ježiš Kristus. Veky, amen.
- [hudba]
