Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (06.09.2017)
Streda v 22. týždni obdobia cez rok, káže dp. Anton Ziolkovský.
Streda v 22. týždni obdobia cez rok, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným,
oznámiť zajatým, že budú prepustení.
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným,
- oznámiť zajatým, že budú prepustení.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. Je s vami. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe,
- Pane.
- Keď Ježiš vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu.
- Šimonovu testinu trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu.
- Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju
- opustila.
- Hneď vstala a obsluhovala ich.
- Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy,
- privádzali ich k nemu.
- On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich.
- Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží
- Syn."
- On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je
- Mesiáš.
- Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté
- miesto.
- Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a
- zdržiavali ho, aby ho, aby od nich neodchádzal.
- On im však povedal:
- „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo,
- lebo na to som poslaný."
- A kázal po judských synagógach.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry.
- Dnešné evanjelium nám na prvý pohľad ponúka
- takú tú klasickú predstavu o Pánu Ježišovi,
- ktorý chodí po celej krajine, ohlasuje evanjelium,
- ktorý sa stretáva s ľuďmi, ktorých
- uzdravuje.
- To sú tie vlastne
- predstavy, ktoré nám evanjelium najčastejšie
- o Pánu Ježišovi ponúka.
- Ale predsa len celkom na konci badáme aj, aj
- možno
- Ježišove slová, kde on sám hovorí o tom, že,
- že prišiel na to, aby aj iným
- mestám ohlasoval evanjelium. Aj iným, ako by chcel
- povedať, že aj k iným ľuďom som poslaný.
- A táto veta na prvý pohľad možno taká relatívne
- málo známa. Možno sme nad ňou nikdy nejak špeciálne
- neuvažovali,
- ale akoby chcela možno zvýrazniť
- jednu takú ľudskú vlastnosť, ktorá asi bola
- bežná v každej dobe a my sa s tým tiež boríme.
- Lebo to, že ľudia mali radi Pána Ježiša, to nie je až
- také nezvyčajné a, a je to vlastne
- bežné a je to dobre, že je to tak. Lebo kto
- spozná, kto je Ježiš, tak vlastne chce mať s ním aj vzťah.
- Ale tu skôr možno Ježiš naráža na to, že,
- é, ľudia si ho chcú prisvojiť,
- to znamená, aby bol len, len ich.
- A to prisvojenie si v podstate to je, to je taký
- ten osobný postoj, v ktorom vždy nachádzame
- aj kus, kus takého sebecka.
- Prisvojenie si
- je ale aj niečo,
- čo možno nás neustále tak ľudsky láka, ale zároveň
- je to v podstate aj v rozpore s tou, s tou našou,
- s tou našou ľudskou skúsenosťou.
- My možno naozaj tiež sme niekedy v situácii, kedy
- by sme najradšej,
- é, mali niekoho iba pre seba.
- Vidíme to aj v tých ľudských vzťahoch,
- že chceme mať pre seba možno svojho manžela, manželku
- alebo blízkeho príbuzného alebo dieťa, alebo,
- alebo niekoho v rodine alebo nejakého priateľa.
- A chceme, aby ten človek bol len pre nás, ako keby nemohol,
- nem-nechceme sa s tým človekom o nikoho deliť.
- Akoby sme na všetko a na každého žiarlili.
- Ale pritom vieme aj z tej bežnej skúsenosti, že aj tie
- deti jedného dňa tú domácnosť jednoducho tú rodinu opustia.
- Lebo veď na to rástli, na to boli porodené, aby jedného dňa sa
- osamostatnili a, a žili svojím vlastným životom.
- A zároveň vidíme, že ten istý postoj toho
- chcenie asi niečo prisvojiť môžeme mať aj vo vzťahu k Bohu.
- Lebo aj tu by sme boli najradšej, keby, keby
- Boh, keby Boží Syn bol tak trocha iba
- pre nás. Keby on bol ten, kto, kto, é,
- vlastne splní naše nejaké túžby alebo prosby, potreby.
- Lebo my vieme povedať, čo potrebujeme.
- Teda myslíme si, že to vieme
- a očakávame, že, že teda Boh to nejakým
- spôsobom naplní, keď vidí, akí sme možno zbožní, čo
- všetko robíme
- a možno niekedy aj tak žiarlime na iných ľudí, lebo si pomyslíme,
- tak keď porovnám možno svoj duchovný život s duchovným životom
- toho iného človeka
- a vidím, že navonok sa jemu, sa jemu darí, že je spokojný, že je
- šťastný a možno sám v sebe pociťujem také
- trápenie. Tak možno na toho druhého človeka aj tak
- trochu žiarlim,
- lebo sa pýtam, čím som si, čím som, čím si to on sám zaslúžil,
- že možno navonok sa ukazuje ako človek, ktorý je, ktorý je
- šťastný, ktorý je spokojný.
- Ale ten pocit toho prisvojenia, vlastne
- on, on nie je správny, lebo nás vlastne odvádza od toho, aby
- sme dobre rozumeli k tomu, kto je vlastne Boh.
- A navyše je tu ešte jedna vec, ktorú by sme si mali
- uvedomiť, že
- celý život akoby bol takým
- protirečením toho, že si môžeme alebo smieme niekoho
- prisvojiť.
- Lebo veď práve naopak, život je v podstate o neustálom
- vzdávaní sa.
- Fakticky človek už keď sa narodí, tak už
- sa učí vzdávať. A vlastne učíme sa vzdávať,
- eh, a pripravujeme sa na to. Nie každému sa to rovnako
- darí. Dvoch takých základných vecí, a to je
- mladosti a zdravia, lebo nikto z nás
- nebude už ani mladší
- a aj to zdravie sa bude, čo je prirodzené, postupom s vekom
- aj, aj budú pribúdať nejaké problémy a
- ťažkosti.
- To znamená, že tá situácia na prvý pohľad z toho
- ľudského hľadiska
- akoby, akoby stále išla k horšiemu.
- To znamená, že ja si nemôžem prisvojiť ani to,
- že budem mladý,
- ani to, že budem zdravý, lebo to proste nie je pravda.
- Ani to pravda nebude. Bude tá situácia už iba z
- toho ľudského hľadiska bude ako keby horšia.
- Ale ak je to tak, tak potom zdá sa, že my
- potrebujeme zvoliť ku Božiemu synovi aj k
- životu iný prístup,
- než ten, ktorý pravdepodobne mal na mysli Pán
- Ježiš, keď
- musel povedať aj tým ľuďom, že tak ale ja som poslaný hlásať
- evanjelium
- aj iným mestám.
- A povedal im to asi aj preto, lebo, lebo tento pocit toho,
- toho prisvojenia si tam bol prítomný.
- A koniec koncov aj v evanjeliách to máme aj na inom mieste.
- Spomeňte si napríklad na, na učeníkov, ktorí boli na hore
- Tábor, na ho- a
- na hore Premenenia. A keď videli premenenie Pána,
- tak povedali:
- „Páne, dobre je nám tu. Postavme si, postavme tri
- stánky.“ Čiže tiež akoby chceli,
- eh, si Božieho syna prisvojiť. Je to
- možno niekedy aj také pokúšanie v tom duchovnom živote, že človek
- by najradšej možno zotrval v tom,
- v tom vnútornom postoji voči Bohu.
- Najradšej by sa možno od všetkého aj izoloval,
- akoby chcel postaviť nejaký múr, nejakú, nejakú stenu
- medzi seba a ten svet, ktorý je okolo neho,
- lebo ten svet sa mu zdá
- ako taký, ktorý mu ubližuje, kde sa necíti dobre,
- kde cíti len problémy, ale v tom osobnom vzťahu k Bohu je to iné.
- Ale to, žiaľ, nie je možné. Evanjelium nás vlastne vedie k inému
- postoju,
- aby sme sa nesnažili si
- Ježiša prisvojiť, ale aby sme sa ho snažili
- osvojiť si. A to je niečo iné, lebo to znamená, že si uvedomujeme,
- že Boh nie je našim vlastníctvom.
- My sme stvorením. Nám bol darovaný život.
- My sme povolaní k tomu, aby sme večný život získali.
- A máme si vlastne
- osvojiť ten životný štýl toho, toho
- Ježišovho učeníka, aby sme, eh,
- dokázali, dokázali žiť ako, ako kresťania.
- A tá výzva k tomu, aby sme si,
- eh, evanjelium osvojili, nie prisvojili,
- vlastne platila pre Ježišových súčasníkov, ale platí aj pre nás,
- lebo tie, tie ľudské túžby, aj tie ľudské pokušenia,
- eh, oni sa vlastne počas tých stáročí a
- tisícročí nemenia.
- Ten človek je stále rovnaký. Aj my prežívame tie
- ľudské situácie podobne, ako prežívali ľudia v Ježišovej
- dobe.
- Aj my sme pokúšení chcieť si niekedy to
- evanjelium a Ježiša prisvojiť. Ale pritom samotné Božie slovo
- nám hovorí o tom, že
- Boh prišiel, aby zomrel za všetkých, aby
- spasil všetkých ľudí. Boh zomrel na kríži za všetkých.
- Čiže v tomto už je ukrytý aj ten, aj ten základný
- postoj, ktorý by sme mali vziať do úvahy, keď nad
- týmto uvažujeme.
- A potom to, čo je naozaj výzvou, je práve aj v duchu
- týchto slov evanjelia
- osvojiť si
- evanjelium, snažiť sa ho žiť.
- A to nie je nejaká jednorazová záležitosť, ale to je neustály
- proces.
- Vieme, že denne sme konfrontovaní s rozličnými
- situáciami. Denne musíme
- si možno klásť otázky,
- ako, ako v niektorých situáciách sa zachovať.
- Denne si uvedomujeme, že, že aj zlyhávame.
- A je to tak preto, lebo tá situácia, v ktorej sa ocitnem, je stále
- nová.
- Ale je to možno aj výzva k tomu, aby sme
- si zachovali, aby sme mali citlivé, čisté svedomie,
- ktoré nám napomôže k tomu, aby sme vedeli rozoznať dobro
- od zla.
- Lebo to práve citlivé svedomie nám pomáha k tomu,
- aby sme si osvojili tú evanjeliovú náuku.
- To Božie slovo je ako keby takým, takým
- jadrom, z ktorého môžeme žiť. A vďaka tomuto Božiemu
- slovu, vďaka tomuto evanjeliu, vďaka Ježišovi
- potom aj to svedomie je citlivé a
- dokáže vnímať všetky tie, tie drobné nuansy toho, toho
- nášho ľudského života.
- Milovaní bratia a sestry,
- áno, Ježiš za nás zomrel. Je tu pre nás.
- Prišiel preto, aby ohlasoval evanjelium.
- A to ohlasovanie evanjelia sa vlastne deje aj v tejto dobe.
- Ale my sme pozvaní k tomu, aby sme si
- to evanjelium toho Božieho syna nie prisvojili, ale aby sme si ho
- osvojili. To znamená, aby sme
- sa naučili konať tak
- a mali taký vnútorný postoj, v ktorom sa ukáže, že život podľa
- evanjelia je naším spôsobom života, naším
- životným štýlom. Treba sa u to, o to usilovať neustále.
- A potom, ak sa o to budeme usilovať, tak máme nádej, že aj náš
- život bude prinášať veľké ovocie. Amen.
- Slovo Božie.
- [hudba]
