Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (07.02.2014)
Piatok vo štvrtok týždni obdobia cez rok, káže dp. Martin Šafárik.
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého evanjelia
podľa Marka. Sláva ti, Pane.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého evanjelia
- podľa Marka. Sláva ti, Pane.
- Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, veď jeho meno sa už
- stalo známym.
- Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom
- pôsobí zázračná moc.“ Iní hovorili: „To je
- Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok
- ako jeden z prorokov.“ Keď to Herodes počul, povedal:
- „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal
- sťať.“ Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť
- do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si
- ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril:
- „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata.“
- Herodias mu nastrojila úklady a chcela ho zabiť, ale
- nemohla, lebo Herodes sa Jána bál.
- Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil.
- Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch a
- predsa ho rád počúval.
- Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny
- usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých
- dôstojníkov a popredných mužov Galilei.
- Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala,
- zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim.
- Kráľ povedal dievčine:
- „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám
- ti.“ A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si
- len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho
- kráľovstva.“ Ona vyšla a vravela svojej matke:
- „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala:
- „Hlavu Jána Krstiteľa.“ Hneď
- utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem,
- aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána
- Krstiteľa.“ Kráľ sa zarmútil,
- ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel
- sklamať.
- Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu.
- Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise
- jeho hlavu,
- odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.
- Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo
- a uložili ho do hrobu.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Sláva ti, Kriste.
- [šepot]
- Drahí bratia a sestry.
- Aj keď často
- nazývame Sväté písmo ako
- základný prameň poznania o Bohu
- alebo teda zoznam právd,
- z druhej strany
- málokedy si uvedomujeme, že to Sväté písmo, všetky tie
- texty, ktoré majú jedny
- niekoľko tisíc rokov, niektoré niekoľko sto
- rokov,
- sú neustále aktuálne. A to práve preto, že je to Božie
- slovo, ktoré je večné, ktoré je nemenné, ktoré je stále platné,
- pretože je adresované stále tomu istému človeku.
- A je úplne jedno, či ten človek žije teraz, či žil pred
- dvesto rokmi, alebo ešte ten človek len bude žiť.
- Pretože duša v človeku je každá stvorená na
- obraz Boha a každá je povolaná k večnému životu s naším
- Bohom.
- A tak aj v dnešnom slove, v dnešnom evanjeliu
- zaznieva nádherná reč, nádherný príbeh, ktorý je
- síce veľmi tvrdý, bolestivý, môžeme
- povedať až krvavý, surový,
- ale z druhej strany
- presne vystihujúci to, čoho je človek schopný,
- pokiaľ nemá pokoru,
- pokiaľ nemá v sebe duchovnosť
- a pokiaľ nevidí svojho blížneho ako niekoho,
- v ktorom, v kom prebýva Boh.
- A tak to bolo aj s Herodesom.
- Herodes ako
- správca, panovník
- miesta, v ktorom pôsobil svätý Ján Krstiteľ,
- mal veľkú záľubu pri počúvaní jeho kázní,
- pretože z Jána Krstiteľa išla samozrejme Božia
- moc.
- Bol nástrojom Božej náuky.
- Vieme, že pripravoval cestu Pánovi.
- Bol to posledný prorok pred príchodom Ježiša Krista, pred
- pôsobením Ježiša Krista.
- Ale z druhej strany, keď ho počúval,
- bol vnútorne rozrušený.
- Pretože tá pravdivosť slova, ktorú, ktorú hlásal svätý
- Ján Krstiteľ, tá pravdivosť sa
- dotýkala najhlbšieho vnútra Herodesa
- a hýbala s jeho svedomím, ktoré ho usvedčovalo, že ten
- aktuálny stav, ten spôsob života, ktorý vedie,
- nie je v súlade s Božím zákonom.
- A tak tunak nádherne vidíme, ako
- nikomu, ani panovníkom, ani boháčom, ani
- najmocnejším tohto sveta
- nepomôže nikto a nič
- pred tým hlasom svedomia,
- v ktorom naozaj pôsobí vnútorný hlas
- samotného Boha.
- Nedokáže sa nikto pred hlasom svedomia alebo
- teda môžeme povedať Božím hlasom ukryť,
- schovať.
- Nedokáže sa za nič zastrieť,
- pretože to je reália, ktorá je duchovná,
- ktorá sa nedá z nás vytlačiť. Dá sa ignorovať,
- dá sa potlačiť tým, že ju dlhodobo ignorujeme,
- až nakoniec to svedomie otupie,
- začne chátrať, prestane mať schopnosť
- rozlišovať dobro od zla.
- A tak namiesto svedomia začneme
- vlastne my sami
- svojím egoizmom určovať, čo áno a čo nie.
- Aby sme teda zostali duchovne slobodnými ľuďmi,
- my musíme žiť v pravde.
- Zvykne sa hovoriť, že
- pravda oslobodzuje. Dokonca aj keď v televíznej
- nejakej relácii alebo možno rozhlasovej
- rôzni hostia dostávajú otázku, čo si najviac
- cenia alebo čo sú také ich tie základné hodnoty, tak povedia:
- „Viete, pravdovravnosť. Ja mám veľmi rád pravdivých,
- úprimných ľudí.“ Ale ja si nemyslím,
- že je to tak.
- Pretože keď stretnete pravdivého človeka, ktorý vám naozaj z
- čistého úprimného srdca povie o vás, čo si myslí,
- tak buď sa urazíte,
- alebo mu vynadáte, čo si to dovoľuje, alebo ho začnete
- zasypávať protiargumentami, že to tak nie je.
- Potom možno odídeme do samoty,
- rozmýšľame nad tým, čo nám bolo povedané a zistíme, že
- ej, je to tak.
- A teraz čo s tou pravdou, s ktorou som sa stretol?
- Možno ktorú som niekde hlboko v sebe tušil o sebe samom.
- Čo s ňou?
- Buď ju odmietnem,
- buď ju zavrhnem,
- buď si ju znovu prikrášlim podľa seba, aby som nemusel meniť
- svoj život.
- Alebo ju začnem naozaj hľadať
- pod rúškom pôsobenia Ducha Svätého
- a s pomocou Božou, aby som dokázal nielenže nájsť,
- ale aj prijať pravdu o sebe a potom s ňou pracovať.
- Potom si ju vpustiť do svojho života.
- Lebo žiť v pravde znamená aj vydávať
- o nej svedectvo navonok. Presne to isté, čo robil svätý Ján Krstiteľ.
- Darmo by sme si do svojho srdca vpustili pravdu, pokiaľ by sme si ju
- nechávali pre seba.
- Presne tak isto ako láska, ktorá keď je
- pra-pravdivá, pravá, naozajstná, Božia,
- Kristova,
- tak má tendenciu expandovať, ako keby kypila z nás, kypela z
- nás. Chce sa rozdávať, chce sa znásobovať.
- To je hlavný atribút Božej lásky. Preto nás stvoril,
- že tá láska Božia bola akoby v tej najsvätejšej Trojici, ktorá bola
- odvekou prítomná, až nezadržateľná v tom, že sa chcela
- vyliať na ďalšie bytosti.
- Chcela učiť ďalšie bytosti tej istej láske.
- Hlásiť sa k pravde, ako je veľmi dôležité v dnešnej dobe
- hlásiť sa k pravde.
- Ako môže dnešný kresťan, ktorý naozaj
- má toľko možností
- k štúdiu, k spoznaniu pravdy, ktorou vie sám Ježiš Kristus povedať,
- ja by som aj hlásal pravdu,
- ale čo je vlastne dnes pravda?
- Keď v televízii počujeme o tej istej veci sto názorov.
- Toto je len výhovorka.
- Človek, ktorý naozaj úprimne túži hľadať pravdu,
- tak ju vždycky nájde.
- Pretože Ježiš Kristus povedal: „Kto hľadá, nájde.
- Kto klope, tomu sa otvorí. Kto prosí,
- dostane.“ Ale kedy sme prosili
- úprimne v modlitbe, osobnej modlitbe Boha?
- „Pane, daj mi pravdu.
- Daj mi spoznať pravdu o sebe samom.
- Daj mi spoznať pravdu o svojich blížnych, o svojich
- priateľoch.
- Sú to naozaj priatelia? Alebo
- možno, že to je iba taká moja túžba, že by som ich chcel mať priateľmi,
- ale pritom neniesú v sebe kritériá ozajstného
- priateľstva.“
- Hlásiť sa k pravde a pripomínať si ju v každej
- situácii, nielen vtedy, keď sa ma netýka a keď sa
- možno ironicky
- alebo škodoradostne smejem, keď vidím niekto, ako sa trápi
- spoznaním pravdy, ale aj vtedy, keď sa bolestivo dotýka mňa.
- Pretože áno, pravda síce oslobodzuje,
- ale len toho človeka, ktorý je pokorný,
- ktorý je schopný prijať tú pravdu o sebe
- alebo o skutočnosti,
- v ktorej žije.
- Ale človek, ktorý má vo svojom srdci pýchu,
- keď sa stretne
- s pravdou, začne byť agresívny.
- Teda v každej situácii treba prijať pravdu.
- Nielen vtedy, keď mi to vyhovuje.
- Pretože pravda je nemenná,
- aj keby ju človek čo ako popieral,
- to ešte nemení na veci, že existuje objektívna pravda.
- Vo všetkom.
- Pretože všetko, čo je stvorené
- Božou rukou.
- To znamená, ak sa chceme dopátrať
- pravdy o čomkoľvek alebo o komkoľvek, musíme
- hľadať Boha za každou vecou a za každým človekom,
- pretože za všetkým stojí Boh.
- Pravdu nie je možné zničiť nijakým rozhodnutím
- ani nesprávnym zákonom.
- Nesprávny zákon môže ísť proti pravde, ale nemôže ju
- zrušiť
- alebo nemôže nastoliť pravdu o nejakej veci, ktorú nastolil sám
- Stvoriteľ nanovo,
- pretože nemá nikto na to mandát, ak ide o Božie veci.
- Naša nesloboda spočíva v podstate to, v tom,
- že sa poddávame vláde klamstva
- a že ho nedemaskujeme
- a že proti nemu deň čo deň neprotestujeme.
- Nám chýba kresťanom taká odvaha pri, pri bránení si
- pravdy.
- Ktorí učeníci začali robiť nejaké manifesty
- na záchranu života svätého Jána Krstiteľa? O tom sa nehovorí.
- Hovorí sa o tom iba, že si prišli pre jeho mŕtve telo.
- Neviem, nakoľko,
- eh, to tam mohlo byť, nemohlo byť, či to prebehlo. Nehovorí o tom svätopisec.
- Možnože áno,
- ale dovolil by som si vychádzať teda z tej možnosti, že nie.
- Teda ten strach
- pred pravdou, ktorá by sa ma mohla aj bolestne dotknúť,
- bol prítomný už vo Svätom písme. A nakoniec, čo máme určite jasné,
- ako, ako reagovali apoštoli, keď sa stretli s
- pravdou o tom, že ich rabí, učiteľ a Pán bol zatknutý.
- Utiekli všetci. Nechali ho tam,
- pretože vtedy
- povedať pravdu,
- že Svätý apoštol Peter,
- by si vyžadovalo veľkú bolesť,
- veľké utrpenie
- aj stratu svojho života.
- A vtedy prichádza zapretie, strach.
- Strach využíva diabol k tomu, aby sme opustili pravdu, aby sme
- opustili cestu pravdy.
- A začína,
- začína fungovať, začína nám vštepovať také myšlienky,
- aké vštepoval do
- Ježiša Krista v Getsemanskej záhrade.
- Načo budeš za nich obetovať
- svoj život, keď oni ťa aj tak neprijmú?
- To bola z jednej strany pravda, pretože nie všetci
- prijali Ježiša Krista za svojho Mesiáša.
- Z druhej strany nebola to celá pravda, lebo mnohí sme prijali Pána
- Ježiša Krista
- a mnohí vzývame jeho zásluhy, utrpenia.
- A Ježiš Kristus vieme, že ho odmietol, že sa nenechal
- strhnúť týmto klamstvom, ktoré mnohokrát sa tak
- veľmi podobá pravde.
- Diabol je opica, ktorá len
- opakuje po Bohu, napodobňuje jeho veci, ale vždycky je
- tam nejaká odchýlka, ktorá je rozhodujúca,
- pretože v tej malej odchýlke spočíva ten hriech, spočíva to zlo,
- spočíva tá skaza.
- A tak len ten človek, ktorý má v sebe Ducha Svätého,
- dokáže rozpoznať,
- či je to naozaj pravda
- pochádzajúca od Boha,
- alebo je to pravda v úvodzovkách, polopravda,
- znetvorená pravda zlým duchom alebo nami samými.
- Drahí bratia a sestry,
- prosme,
- prosme spolu so Svätým Otcom Jánom Pavlom druhým, ktorý nás
- vyzýval: „Nebojte sa!"
- K čomu bola táto jeho výzva adresovaná nám Slovákom,
- ktorých tak veľmi miloval?
- Nebojte sa žiť život v pravde,
- nebojte sa ju chrániť a vidíme, že to naše malinké Slovensko sa
- naozaj v Európe stáva veľkým práve pre túto
- úlohu.
- Chrániť si Božiu pravdu, chrániť si pravdu o
- živote,
- chrániť si pravdu o večnosti,
- chrániť si pravdu o tom všetkom, čo nám prináša do života Sväté písmo,
- katechizmus Katolíckej cirkvi, oficiálna náuka,
- magistéria. Toto je všetko ten najcennejší poklad,
- ktorý
- si musí-musíme všemožne chrániť a nesmieme
- dovoliť na tom našom poli, na ktorom sa pohybujeme, aby sa
- tam, aby tam vkĺzla tá polopravda alebo tá lož,
- ktorej otcom je zlý duch. Amen.
- [hudba]





