Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... GRÉCKOKATOLÍCKOU FARNOSŤOU SULÍN
05.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (07.04.2015)
Veľkonočný utorok, káže dp. Marián Bér.
Veľkonočný utorok, káže dp. Marián Bér.
Prepis videa
Čítanie zo skutkov apoštolov.
V deň Turíc povedal Peter Židom:
"Nech s istotou vie
- Čítanie zo skutkov apoštolov.
- V deň Turíc povedal Peter Židom: "Nech s istotou vie
- celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste
- vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj
- Mesiášom."
- Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a
- povedali Petrovi a ostatným apoštolom:
- "Čo máme robiť, bratia?" Peter im
- povedal: "Robte pokánie a nech sa dá každý z vás
- pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich
- hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.
- Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i
- všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si
- povolá Pán, náš Boh."
- A ešte mnohými inými slovma-slovami ich zaprisahával a
- povzbudzoval. "Zachráňte sa z tohto
- zvrhlého pokolenia."
- Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť.
- A v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu
- ďakujeme.
- Milosti Pánovej plná je zem.
- Milosti Pánovej plná je zem.
- Pánovo slovo je pravdivé a verné všetko jeho
- konanie. Miluje spravodlivosť a právo.
- Milosti Pánovej plná je zem.
- Milosti Pánovej plná je zem.
- Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho
- boja,
- nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,
- aby ich zachránil pred smrťou a v čase
- hladu nakŕmil.
- Milosti Pánovej plná je zem.
- Naša duša očakáva Pána. On je naša
- pomoc a ochrana. Tvoje milosrdenstvo,
- Pane, nech je nad nami, ako dúfame v
- teba.
- Milosti Pánovej plná je zem.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Toto je deň, ktorý učinil Pán.
- Plesajme a radujme sa z neho.
- Aleluja, aleluja. Pán s vami. I s
- duchom tvojim. Čítanie zo svätého evanjelia
- podľa Jána. Sláva ti, Pane.
- Mária stála vonku pri hrobe a plakala.
- Ako tak plakala, nahlas sa do hrobu a videla dvoch anjelov
- v bielom
- sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo
- telo, jedného pri hlave a druhého pri nohách.
- Oni sa jej opýtali: "Žena, prečo plačeš?" Ona im
- povedala: "Odniesli môjho Pána a neviem, kam ho
- položili."
- Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša.
- No nevedela, že je to Ježiš.
- Ježiš sa jej opýtal: "Žena,
- prečo plačeš? Koho hľadáš?" Ona mu v domnení, že
- je to záhradník, povedala: "Pane, ak si ho ty odniesol,
- povedz mi, kam ho polo-- kde si ho položil a ja si ho vezmem."
- Ježiš ju oslovil: "Mária."
- Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: "Raboni," čo znamená
- učiteľ.
- Ježiš jej povedal: "Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k
- Otcovi. Ale choď k mojim bratom a povedz im:
- Vystupujem
- k môjmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k môjmu Bohu
- a k vášmu Bohu."
- Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: "Videla som
- Pána" a že jej toto povedal.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste.
- Svätá Bohu,
- nebeská-
- Smútok zmenený na radosť,
- beznádej na nádej, aj tak by sa dali označiť,
- milí bratia a sestry,
- také nosné myšlienky zo stretnutia zmŕtvychvstalého Ježiša Krista
- s Máriou Magdalénou pri hrobe.
- Jedno rozprávanie alebo teda jedna taká spomienka jednej maminy
- hovorí o tom,
- ako mala ťažko chorého otca v nemocnici
- a už každú chvíľu vlastne očakávala, že ako bude
- pokračovať jeho zdravotný stav. A hovorí, spomína, že
- až to prišlo, že bola doma v byte so svojím
- malým šesťročným synom a v tom zazvonil telefón.
- A keď zazvonil telefón, tak jej z nemocnice oznamovali, že
- otec vlastne zomrel. A vtedy táto mama si
- spomína, že
- začala, bolo jej smutno teda, začala plakať.
- A
- v podstate, že keď tak rozmýšľala v tom žiali, že
- tak vypovedala slová, že už nemám ani mamu, ani
- otca. A že bolo zaujímavé, čo vtedy spravil ten šesťročný syn, že
- prišiel k nej a hovorí jej, že: "Mami, ale veď máš ešte
- mňa."
- A vtedy táto mama hovorí, že,
- že
- to ma úplne tak zmenilo. Naplnilo ma to takou,
- napriek všetkému, napriek tomu smútku, ktorý som prežívala z odchodu otca,
- naplnilo ma to takou nádejou. Uvedomila som si vtedy, že
- mám predsa milujúceho Boha, ktorý mi dáva
- milujúceho manžela a tohto syna.
- Ktorí sú pri mne. A hoci rodičia, rodičov som už
- odprevadila, teda odišli k Pánovi, tak Boh,
- cítim jeho lásku a dáva mi ľudí okolo mňa, ktorí sú so mnou.
- A teda zakončuje to rozprávanie, túto spomienku tým, že
- vtedy som si, vtedy, vtedy sa tak tento, táto
- moja beznádej alebo tento môj taký žiaľ, ktorý som
- prežívala, zmenil na takú radosť z uvedomenia si
- toho,
- koho mám pri sebe. A mohli by sme povedať, že takto nejako sa mení aj
- žiaľ Márie Magdalény, keď sa stretá so
- zmŕtvychvstalým Kristom pri hrobe.
- Počuli sme, že Mária stála vonku, plakala
- a keď sa stretá s Kristom, tak zrazu sa jej plač,
- jej žiaľ sa mení na radosť a stáva sa tou, ktorá
- ohlasuje ostatným, ako končilo evanjelium: „Videla som
- Pána.“ A to je, to je dosť podstatné, čo môže
- byť aj v našom živote
- zo stretnutia so zmŕtvychvstalým.
- Môžeme si všimnúť, že
- Mária Magdaléna
- ide k hrobu aj preto, aby možno ešte dokončila to, čo
- nestihli vykonať, é, pri pohrebe
- a zrazu zisťuje, že už nemá vlastne čo
- dokončiť, pretože Ježiš tam nie je.
- Ale teraz to prvé vedomie, odniesli ho, niekto ho
- ukradol, niekto ho položil inde. Záhradník, ak si ho ty odložil,
- povedz, kde si ho dali, ja si ho vezmem.
- A namiesto toho, aby zistila, kde teda vlastne premiestnili
- telo, na ktorom chcela dokončiť tie pohrebné
- zvyklosti a obrady,
- tak zrazu sa stretá so vzkrieseným Kristom, ktorý
- mení túto takú pohrebnú atmosféru na
- atmosféru radosti a nádeje.
- Aj v našom živote sa niekedy môže zdať, že prežívame takú
- atmosféru alebo také ovzdušie
- beznádeje, skúšky.
- Možno [odkašle] neraz je to to, čo si nesieme aj viac
- rokov.
- Viacerí bratia a sestry ste, ktorí prežívate rôzne
- životné skúšky. Trebárs aj keď sme sa stretli
- pri rozhovoroch, alebo keď sme aj boli spolu v
- Nimnici, koľkí prežívate rôzne životné
- skúšky, ťažkosti,
- ktoré človek nesie so sebou. Nieraz už možno tak, že si na
- to aj celkom zvykol. Nieraz možno ako taký určitý
- kríž, ktorý nesie so sebou.
- A tak môžeme teraz vnímať práve na tomto stretnutí Márie
- Magdalény so zmŕtvychvstalým Kristom,
- [odkašle] ako sa jej
- žiaľ a jej smútok mení na radosť. Mení
- sa to na nádej. Zmŕtvychvstalý Kristus nám každému
- dáva takúto nádej, takúto radosť z toho, že
- on je ten, ktorý je s nami. Tak, ako sa rozprávanie tej mladej
- maminy zmenilo. Uvedomila som si, že Boh je so mnou.
- Dáva mi ľudí, ktorí sú okolo mňa. Tak aj stretnutie Márie
- Magdalény s Kristom. Vtedy sa Mária Magdaléna mení
- a stáva sa z nej tá, ktorá ohlasuje: „Videla som
- Pána.“ Už neplače, už sa teší.
- A tak aj my sa stretáme so zmŕtvychvstalým Kristom.
- Stretáme sa s tým, ktorý nám dáva nádej napriek všetkému,
- napriek tomu, že prežívame životné situácie, ktoré nám
- dajú neraz zabrať. Prežívame, nesieme si rôzne
- životné kríže, prežívame skúšky, ale napriek všetkému
- môžeme sa aj my stretať s Kristom, ktorý nás uistí o tom: „Ja som s
- tebou.“ A vtedy sa náš, naše neraz
- rozpoloženie môže meniť práve na toto svedectvo: „Videl
- som Pána, videla som Pána.“ Jeden americký autor
- to tak vyjadril, že
- život človeka
- by sa nemal, teda biografia, biblio- biografia človeka by sa
- nemala začínať, é, jeho narodením, ale jeho
- smrťou. A označuje to preto, že vlastne tie prvé roky
- života nevieme veľmi ovplyvniť, ale to, ako
- naplníme tie ďalšie roky života, to už na nás záleží.
- A hovorí, že keby sa život človeka končil jeho
- narodením,
- tak v podstate by neraz už nemohol ku koncu života nejako
- zodpovedať za svoje skutky, zodpovedať za svoje činy.
- Je dôležité a možno aj také podstatné, aby sme si pri tomto stretnutí s
- Kristom uvedomovali vždy, že Pán nás má rád
- takých, akí sme aj s našimi odreninami, aj s
- našimi bolesťami, aj s našimi hriechmi, nedokonalosťami,
- len ich potrebujeme mu odovzdať. Odovzdať mu ich
- aj s našimi skúškami, aj s tým, čo prežívame, aby sme
- mohli svedčiť my, tak isto ako Mária Magdaléna:
- „Videl som, videla som Pána
- a teším sa z toho. Napriek všetkému prežívam radosť
- z toho, že vidím Pána, že viem, že je so
- mnou.“ Jedna taká modlitba to vyjadruje
- tak celkom jednoducho, ale celkom tak pekne.
- Tá modlitba hovorí o tom, že: „Pane, chcem ťa pozvať
- do jednej izby.
- Je biedna, ale zároveň najkrajšia, akú mám.
- Túto izbu, keď tam prídeš, ty vyzdobíš svojou
- prítomnosťou a ja ju pripravím pre teba.
- Je to izba môjho srdca.“ A tak môžeme sa aj takto obracať k
- Pánovi, aby v tejto izbe alebo v týchto izbách
- našich
- sŕdc nachádzal svoju, svoje stále miesto,
- že by z nás mohol robiť radostných svedkov jeho zmŕtvychvstania.
- Amen.
- Vďaka za slovo Božie.
- [hudba]
