SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
07.06.2016
13:10 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1349x

Z prameňa (07.06.2016)

Utorok v 10. týždni obdobia cez rok, káže dp. Juraj Drobný.

Utorok v 10. týždni obdobia cez rok, káže dp. Juraj Drobný.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1736 slov

Čítanie z prvej knihy kráľov.
Potok, pri ktorom sa skryl Eliáš, vyschol,
lebo v krajine


  • Čítanie z prvej knihy kráľov.
  • Potok, pri ktorom sa skryl Eliáš, vyschol, lebo v krajine
  • nepršalo.
  • Vtedy mu zaznelo Pánovo slovo: "Vstaň a choď do
  • sidonskej Sarepty a tam ostaneš, lebo sa tam istej
  • vdove pri, lebo som tam istej vdove prikázal,
  • aby ťa chovala."
  • Vstal teda a šiel do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne,
  • videl ženu, vdovu, ako zbiera drevo.
  • Zavolal na ňu: "Prines mi v džbáne trochu vody na pitie."
  • Ako mu išla vziať, zavolal za ňou: "Dones mi, prosím, aj
  • kúsok chleba." Ona odpovedala: "Ako žije Pán,
  • tvoj Boh, nemám chleba. Mám len za priehrštie múky v
  • hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram
  • zopár kúskov dreva a idem niečo pripraviť sebe i svojmu
  • synovi.
  • Keď to zjeme, môžeme umrieť."
  • Eliáš jej povedal: "Neboj sa, choď a urob, ako
  • hovoríš. Lenže najprv z tej trochy múky urob malý
  • podplameník pre mňa a dones mi ho. Sebe a svojmu
  • synovi urobíš potom.
  • Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela:
  • Múky z hrnca neubudne a v krčahu nebude chýbať olej
  • až do dňa, keď Pán zošle dážď na zem."
  • Ona odišla a urobila, ako jej povedal Eliáš.
  • A jedla ona, on i jej dom deň čo deň a múky z hrnca
  • neubúdalo a v krčahu nechýbal olej podľa slova,
  • ktoré Pán povedal prostredníctvom Eliáša.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • [spoločne] Bohu
  • благодаря.
  • Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre.
  • [spoločne] Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre.
  • Bože, ty spravodlivosť moja, vyslyš ma, keď volám o pomoc.
  • V súžení si mi uľavil, zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju
  • modlitbu. Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia
  • tvrdé? Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate
  • klamstvá? [spoločne] Pane, ukáž nám svetlo
  • svojej tváre.
  • Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého.
  • Pán ma vyslyší, keď k nemu zavolám.
  • Hneváte sa, ale nehrešte. Uvažujte vo svojom
  • srdci, rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte
  • sa. [spoločne] Pane, ukáž nám svetlo svojej
  • tváre. Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako
  • znamenie. Mojmu srdcu dal si väčšiu potechu, než
  • majú tí, čo oplývajú vínom a obilím.
  • [spoločne] Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre.
  • Aleluja, aleluja. [spoločne] Aleluja,
  • aleluja. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi,
  • aby videli
  • vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca.
  • [spoločne] Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • [spoločne] I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
  • [spoločne] Sláva tebe,
  • Pane.
  • Ježiš povedal svojim učeníkom:
  • "Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť,
  • čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von,
  • aby ju ľudia pošliapali.
  • Vy ste svetlo sveta.
  • Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.
  • Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby
  • svietila všetkým, čo sú v dome.
  • Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi,
  • aby videli vaše dobré skutky a oslavovali
  • vášho Otca, ktorý je na nebesiach."
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • [spoločne] Sláva ti,
  • Kriste.
  • Vy ste soľ, vy ste svetlo,
  • hovorí Ježiš tým, čo sú okolo neho, čo sme teda teraz my.
  • A potom vysvetľuje: Nech tak svieti vaše svetlo pred
  • ľuďmi. A to už by sme sa mohli pýtať, keby on tu dal bodku.
  • Nech vaše svetlo svieti pred ľuďmi.
  • Keby tam dal bodku, tak, tak čo to mám robiť?
  • Mám chodiť so sviečkou stále alebo néonku nosiť okolo hlavy?
  • Alebo čo to mám robiť?
  • Ale Ježiš nás nenecháva bez odpovede na túto otázku.
  • Hovorí: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi,
  • aby, a ja
  • to teraz prečítam, aby ľudia videli vaše dobré
  • skutky,
  • videli vaše dobré skutky.
  • A už sa niektorí ozvú: Jaj, tak to máme byť ako farizeji, akože
  • ukazovať sa, že ako navonok dobre robíme?
  • Rozumieme, ako to myslel Pán Ježiš. Isto nie takto.
  • Tých farizejov vytýka ich povrchné správanie alebo
  • navonok sa pretvarovanie a hovorí, že
  • vnútri majú lúpež a kadečo všeličo.
  • Čiže vnútro má byť čisté, potom aj vonkajšok a nech potom
  • tie vaše skutky svietia. On tam Pán Ježiš dodáva, aby ľudia
  • oslavovali za tie vaše dobré skutky vášho Otca,
  • ktorý je na nebesiach.
  • V tomto texte je toľko
  • momentov, že by sme to teraz mohli niekoľko hodín
  • rozoberať, pretože
  • človek teda viem, mám evanjelium hlásať svojím
  • konaním. Dobre, idem sa, snažím sa, a keď sa mi to darí, tak
  • Pán Ježiš hovorí, že ľudia by mali oslavovať za to,
  • keď to uvidia
  • nebeského Otca. No a neoslavujú, no. Ešte mi aj vynadajú niekedy.
  • Takže potom zostávame takí zmätení a zaskočení.
  • Ale nemuseli by sme a nemáme vlastne dôvod.
  • My len zostaňme verní čomu, čo Kristus hovorí a ako
  • som povedal v úvode svätej omše a tomu, čo nám dnes Svätý
  • Otec ukazuje, čo znamenajú tie Kristove slová pre
  • človeka v dvadsiatom prvom storočí.
  • Mali ste možnosť pozerať prostredníctvom našej televízie duchovné cvičenia, ktoré
  • vo štvrtok Svätý Otec mal vo Vatikáne pre kňazov.
  • Bolo tam vyše šesťtisíc kňazov a seminaristov, lebo bolo jubileum kňazov a
  • seminaristov v rámci Svätého roka.
  • No a tam bola o desiatej prednáška, o dvanástej a o šestnástej.
  • Ja už som si ju vytlačil. Už mi ich kolega kňaz si požičal,
  • že si to chce takisto
  • prečítať, ale už je to aj v archíve. Môžete si to pozrieť znova.
  • No a Svätý Otec tam hovorí jeden
  • pre nás kňazov jeden veľmi silný moment, ale nemyslím si, že jeden. Veľa.
  • Ale ten, ktorý chcem spomenúť a nemyslím si,
  • že len pre kňazov.
  • A ja som ten moment už spomínal na týchto miestach, ale cez iný
  • príklad. Spomínal som docenta Mrázka, už teda nebohého.
  • To meno starší
  • isto poznáte. Zakladateľ československej
  • rádioastronómie, popularizátor vedy,
  • učiteľ, pri ktorom sa pán profesor Grigár učil,
  • teda učiteľ pána profesora
  • Grigára,
  • pán docent Mrázek. No a on bol za
  • totality tajný terciar františkán a zomieral
  • na rakovinu.
  • Príbeh jeho vlastne akoby zomierania vyšiel knižne.
  • Volá sa to Hovory na nemocničnom lôžku a je tam jeden príbeh.
  • Spolubrat františkán prichádza do nemocnice pozrieť pána docenta Mrázka a
  • nájde ho teda,
  • no, nos by sa nám krútil a všeliako by sme
  • pozerali.
  • Upchal sa mu vývod. No a keď sa to konečne odupchalo,
  • tak všetko bolo
  • všade. Viete si to predstaviť
  • z vývodu, keď máte urobený. No a teraz pán docent
  • Mrázek z toho takú meditáciu
  • jednoduchú urobil, že pozri sa, čo je človek.
  • A v tej knižke už to neni povedané, že kopa vykalov.
  • To už pán docent Mrázek nepovedal, ale pozri, čo je človek.
  • Toto je človek. A potom, čo z neho urobí
  • Božia milosť.
  • Také, také to, čo niektorí si myslia, že to je ako keby
  • schizofrénia kresťanov. To nie je schizofrénia.
  • Sme prach.
  • Sme. Ja to hovorím, zajděte si niekedy do krematória pozrieť
  • sa, keď sa
  • tam chladia tie misky s popolom, čo vyberú speci.
  • To sme, to je človek, to je človek.
  • A v podstate takéto poznanie nás vedie k depresii.
  • Teda viedlo by nás, keby sme nevedeli aj druhú stranu mince,
  • že toto nič, tento prach sa Boh rozhodol
  • povýšiť na svoje dieťa, na svoje milované
  • dieťa. Sme Bohom milovaní. Na jednej strane prach, na
  • druhej strane Bohom milované deti, ktoré každý z nás má
  • nekonečnú cenu. A je treba to vedieť.
  • A Svätý Otec to ale povedal inak. Vychádza v tej svojej
  • prednáške z situácie marnotratného syna,
  • ktorý už vie, že je veľmi zle. Teda to už
  • zistil predtým, lebo však už nemá čo jesť a tam musí svine
  • pásť.
  • Ale už sa dostáva do momentu, kedy v tej svojej totálnej
  • biede, kedy je na dne, že už nižšie sa asi ani nedá.
  • A on zrazu tam si uvedomí a v dome môjho otca
  • každý, aj ten najposlednejší sluha má chleba
  • a ja mám nič.
  • A v tejto biede vstáva a ide a hovorí to, čo hovorí.
  • Otče, nie som hoden a tak ďalej a tak ďalej.
  • A Svätý Otec hovorí: „Pozrite sa na toho otca, ktorý čaká,
  • či sa ten
  • syn nevráti. Čaká každý deň, každý deň." A teraz ten syn prichádza
  • taký, aký je,
  • so špinou, so všetkým. A ten otec ho objíma
  • a hovorí: „Môj syn bol stratený. Našiel sa. Bol mŕtvy.
  • Ožil. Urobme hostinu, poďme sa radovať." Ale ten syn je v tej
  • biede, hovorí Svätý Otec,
  • že
  • bieda mojich hriechov
  • a musím o nej vedieť. A to obrovské
  • milosrdné otcovo objatie,
  • to je presne ten moment, z ktorého by sme mali všetci vychádzať.
  • A to je ten moment, ktorý uvedomením si
  • vlastnej biedy
  • a zacítením, zažitím Božieho otcovského objatia
  • v tej mojej biede vedie mňa ako kňaza, aby
  • som aj iných ľudí dokázal vidieť tak, že sú v ich biede,
  • ale Boh Otec ich vo svojom milosrdenstve objíma.
  • A ja si nemyslím, že toto je úloha len nás kňazov.
  • Na prvom mieste vidieť seba v biede a v otcovskom objatí a
  • potom pozerať na iných ľudí, že aj oni sú vo svojich biedach
  • a otcovsky ich objímať alebo dať im zacítiť Božie
  • otcovské objatie. Ale že to je úloha každého z nás,
  • nielen kňazov, aj otca, aj maminy, aj aj
  • suseda, aj aj hocikoho. Každého človeka, ktorý
  • uveril Kristovi.
  • Uvedomiť si tú svoju obrovskú biedu, to svoje dno.
  • A dovoliť Bohu nie sa schovávať. „Pane Bože, jejda, ja sa musím
  • polepšiť, až potom prídem na spoveď" alebo „jejda.
  • No toto keby sa kňaz dozvedel, Pane Bože, jej, a toto keby sa novinári o
  • Ďurovi dozvedeli, jej, úúú, to by bol iný malér,
  • to by aj ani biskup by sa na
  • mňa nepozrel". Nie, nie takto sa od toho
  • utekať od Otca, utekať od Božieho milosrdenstva. Nie,
  • práve naopak.
  • Vedomí si svojej biedy vvrhnúť sa do Božieho náručia.
  • K tomu nás vyzýva Kristus a k tomu nás
  • pozýva Svätý Otec.
  • Takže drahí moji, nebojme sa
  • toho, že sme hriešni. Každý je.
  • Nebojme sa to vyznať, priznať, oľutovať.
  • Takto prísť do Božieho náručia a v tomto momente nás Boh
  • objíma s obrovskou láskou, prijíma a hovorí všetkým:
  • „Zabite vykŕmené teľa. Poďme, poďme sa radovať, lebo tento
  • Ďuro, táto Janka, tento Paľo, tento neviem kto
  • bol mŕtvy, bol stratený, ale už nie je.
  • Ešte teda vyzerá, že je stratený. Však sa na mňa nepozrie, neviem,
  • už aj vši možno
  • má, ale, ale, ale ja ho milujem, lebo je môj",
  • hovorí Boh Otec.
  • Takto sa stavajme do Božieho milosrdenstva a
  • takto nech svieti naše svetlo pred ľuďmi.
  • A budeme aj soľou, lebo ono to bude štípať,
  • keď budú ľudia vidieť
  • naše dobré skutky. Budeme aj svetlom, lebo budú vidieť na nás,
  • že vieme, že sme Bohom milovaní napriek našim
  • slabostiam a
  • že tak, ako Boh miluje nás, aj my sa
  • učíme milovať iných. Pochválený buď Ježiš Kristus.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (07.06.2016) - Archív

Reklamní partneri