Mohlo by vás zaujímať:
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
Z PRAMEŇA
HROZNÉ VECI DOKÁŽE UROBIŤ ČLOVEK
káže dp. Jozef Dronzek (Lk 11, 1-4)
07.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (07.06.2016)
Utorok v 10. týždni obdobia cez rok, káže dp. Juraj Drobný.
Utorok v 10. týždni obdobia cez rok, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie z prvej knihy kráľov.
Potok, pri ktorom sa skryl Eliáš, vyschol,
lebo v krajine
- Čítanie z prvej knihy kráľov.
- Potok, pri ktorom sa skryl Eliáš, vyschol, lebo v krajine
- nepršalo.
- Vtedy mu zaznelo Pánovo slovo: "Vstaň a choď do
- sidonskej Sarepty a tam ostaneš, lebo sa tam istej
- vdove pri, lebo som tam istej vdove prikázal,
- aby ťa chovala."
- Vstal teda a šiel do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne,
- videl ženu, vdovu, ako zbiera drevo.
- Zavolal na ňu: "Prines mi v džbáne trochu vody na pitie."
- Ako mu išla vziať, zavolal za ňou: "Dones mi, prosím, aj
- kúsok chleba." Ona odpovedala: "Ako žije Pán,
- tvoj Boh, nemám chleba. Mám len za priehrštie múky v
- hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram
- zopár kúskov dreva a idem niečo pripraviť sebe i svojmu
- synovi.
- Keď to zjeme, môžeme umrieť."
- Eliáš jej povedal: "Neboj sa, choď a urob, ako
- hovoríš. Lenže najprv z tej trochy múky urob malý
- podplameník pre mňa a dones mi ho. Sebe a svojmu
- synovi urobíš potom.
- Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela:
- Múky z hrnca neubudne a v krčahu nebude chýbať olej
- až do dňa, keď Pán zošle dážď na zem."
- Ona odišla a urobila, ako jej povedal Eliáš.
- A jedla ona, on i jej dom deň čo deň a múky z hrnca
- neubúdalo a v krčahu nechýbal olej podľa slova,
- ktoré Pán povedal prostredníctvom Eliáša.
- Počuli sme Božie slovo.
- [spoločne] Bohu
- благодаря.
- Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre.
- [spoločne] Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre.
- Bože, ty spravodlivosť moja, vyslyš ma, keď volám o pomoc.
- V súžení si mi uľavil, zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju
- modlitbu. Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia
- tvrdé? Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate
- klamstvá? [spoločne] Pane, ukáž nám svetlo
- svojej tváre.
- Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého.
- Pán ma vyslyší, keď k nemu zavolám.
- Hneváte sa, ale nehrešte. Uvažujte vo svojom
- srdci, rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte
- sa. [spoločne] Pane, ukáž nám svetlo svojej
- tváre. Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako
- znamenie. Mojmu srdcu dal si väčšiu potechu, než
- majú tí, čo oplývajú vínom a obilím.
- [spoločne] Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre.
- Aleluja, aleluja. [spoločne] Aleluja,
- aleluja. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi,
- aby videli
- vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca.
- [spoločne] Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- [spoločne] I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- [spoločne] Sláva tebe,
- Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom:
- "Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť,
- čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von,
- aby ju ľudia pošliapali.
- Vy ste svetlo sveta.
- Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.
- Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby
- svietila všetkým, čo sú v dome.
- Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi,
- aby videli vaše dobré skutky a oslavovali
- vášho Otca, ktorý je na nebesiach."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- [spoločne] Sláva ti,
- Kriste.
- Vy ste soľ, vy ste svetlo,
- hovorí Ježiš tým, čo sú okolo neho, čo sme teda teraz my.
- A potom vysvetľuje: Nech tak svieti vaše svetlo pred
- ľuďmi. A to už by sme sa mohli pýtať, keby on tu dal bodku.
- Nech vaše svetlo svieti pred ľuďmi.
- Keby tam dal bodku, tak, tak čo to mám robiť?
- Mám chodiť so sviečkou stále alebo néonku nosiť okolo hlavy?
- Alebo čo to mám robiť?
- Ale Ježiš nás nenecháva bez odpovede na túto otázku.
- Hovorí: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi,
- aby, a ja
- to teraz prečítam, aby ľudia videli vaše dobré
- skutky,
- videli vaše dobré skutky.
- A už sa niektorí ozvú: Jaj, tak to máme byť ako farizeji, akože
- ukazovať sa, že ako navonok dobre robíme?
- Rozumieme, ako to myslel Pán Ježiš. Isto nie takto.
- Tých farizejov vytýka ich povrchné správanie alebo
- navonok sa pretvarovanie a hovorí, že
- vnútri majú lúpež a kadečo všeličo.
- Čiže vnútro má byť čisté, potom aj vonkajšok a nech potom
- tie vaše skutky svietia. On tam Pán Ježiš dodáva, aby ľudia
- oslavovali za tie vaše dobré skutky vášho Otca,
- ktorý je na nebesiach.
- V tomto texte je toľko
- momentov, že by sme to teraz mohli niekoľko hodín
- rozoberať, pretože
- človek teda viem, mám evanjelium hlásať svojím
- konaním. Dobre, idem sa, snažím sa, a keď sa mi to darí, tak
- Pán Ježiš hovorí, že ľudia by mali oslavovať za to,
- keď to uvidia
- nebeského Otca. No a neoslavujú, no. Ešte mi aj vynadajú niekedy.
- Takže potom zostávame takí zmätení a zaskočení.
- Ale nemuseli by sme a nemáme vlastne dôvod.
- My len zostaňme verní čomu, čo Kristus hovorí a ako
- som povedal v úvode svätej omše a tomu, čo nám dnes Svätý
- Otec ukazuje, čo znamenajú tie Kristove slová pre
- človeka v dvadsiatom prvom storočí.
- Mali ste možnosť pozerať prostredníctvom našej televízie duchovné cvičenia, ktoré
- vo štvrtok Svätý Otec mal vo Vatikáne pre kňazov.
- Bolo tam vyše šesťtisíc kňazov a seminaristov, lebo bolo jubileum kňazov a
- seminaristov v rámci Svätého roka.
- No a tam bola o desiatej prednáška, o dvanástej a o šestnástej.
- Ja už som si ju vytlačil. Už mi ich kolega kňaz si požičal,
- že si to chce takisto
- prečítať, ale už je to aj v archíve. Môžete si to pozrieť znova.
- No a Svätý Otec tam hovorí jeden
- pre nás kňazov jeden veľmi silný moment, ale nemyslím si, že jeden. Veľa.
- Ale ten, ktorý chcem spomenúť a nemyslím si,
- že len pre kňazov.
- A ja som ten moment už spomínal na týchto miestach, ale cez iný
- príklad. Spomínal som docenta Mrázka, už teda nebohého.
- To meno starší
- isto poznáte. Zakladateľ československej
- rádioastronómie, popularizátor vedy,
- učiteľ, pri ktorom sa pán profesor Grigár učil,
- teda učiteľ pána profesora
- Grigára,
- pán docent Mrázek. No a on bol za
- totality tajný terciar františkán a zomieral
- na rakovinu.
- Príbeh jeho vlastne akoby zomierania vyšiel knižne.
- Volá sa to Hovory na nemocničnom lôžku a je tam jeden príbeh.
- Spolubrat františkán prichádza do nemocnice pozrieť pána docenta Mrázka a
- nájde ho teda,
- no, nos by sa nám krútil a všeliako by sme
- pozerali.
- Upchal sa mu vývod. No a keď sa to konečne odupchalo,
- tak všetko bolo
- všade. Viete si to predstaviť
- z vývodu, keď máte urobený. No a teraz pán docent
- Mrázek z toho takú meditáciu
- jednoduchú urobil, že pozri sa, čo je človek.
- A v tej knižke už to neni povedané, že kopa vykalov.
- To už pán docent Mrázek nepovedal, ale pozri, čo je človek.
- Toto je človek. A potom, čo z neho urobí
- Božia milosť.
- Také, také to, čo niektorí si myslia, že to je ako keby
- schizofrénia kresťanov. To nie je schizofrénia.
- Sme prach.
- Sme. Ja to hovorím, zajděte si niekedy do krematória pozrieť
- sa, keď sa
- tam chladia tie misky s popolom, čo vyberú speci.
- To sme, to je človek, to je človek.
- A v podstate takéto poznanie nás vedie k depresii.
- Teda viedlo by nás, keby sme nevedeli aj druhú stranu mince,
- že toto nič, tento prach sa Boh rozhodol
- povýšiť na svoje dieťa, na svoje milované
- dieťa. Sme Bohom milovaní. Na jednej strane prach, na
- druhej strane Bohom milované deti, ktoré každý z nás má
- nekonečnú cenu. A je treba to vedieť.
- A Svätý Otec to ale povedal inak. Vychádza v tej svojej
- prednáške z situácie marnotratného syna,
- ktorý už vie, že je veľmi zle. Teda to už
- zistil predtým, lebo však už nemá čo jesť a tam musí svine
- pásť.
- Ale už sa dostáva do momentu, kedy v tej svojej totálnej
- biede, kedy je na dne, že už nižšie sa asi ani nedá.
- A on zrazu tam si uvedomí a v dome môjho otca
- každý, aj ten najposlednejší sluha má chleba
- a ja mám nič.
- A v tejto biede vstáva a ide a hovorí to, čo hovorí.
- Otče, nie som hoden a tak ďalej a tak ďalej.
- A Svätý Otec hovorí: „Pozrite sa na toho otca, ktorý čaká,
- či sa ten
- syn nevráti. Čaká každý deň, každý deň." A teraz ten syn prichádza
- taký, aký je,
- so špinou, so všetkým. A ten otec ho objíma
- a hovorí: „Môj syn bol stratený. Našiel sa. Bol mŕtvy.
- Ožil. Urobme hostinu, poďme sa radovať." Ale ten syn je v tej
- biede, hovorí Svätý Otec,
- že
- bieda mojich hriechov
- a musím o nej vedieť. A to obrovské
- milosrdné otcovo objatie,
- to je presne ten moment, z ktorého by sme mali všetci vychádzať.
- A to je ten moment, ktorý uvedomením si
- vlastnej biedy
- a zacítením, zažitím Božieho otcovského objatia
- v tej mojej biede vedie mňa ako kňaza, aby
- som aj iných ľudí dokázal vidieť tak, že sú v ich biede,
- ale Boh Otec ich vo svojom milosrdenstve objíma.
- A ja si nemyslím, že toto je úloha len nás kňazov.
- Na prvom mieste vidieť seba v biede a v otcovskom objatí a
- potom pozerať na iných ľudí, že aj oni sú vo svojich biedach
- a otcovsky ich objímať alebo dať im zacítiť Božie
- otcovské objatie. Ale že to je úloha každého z nás,
- nielen kňazov, aj otca, aj maminy, aj aj
- suseda, aj aj hocikoho. Každého človeka, ktorý
- uveril Kristovi.
- Uvedomiť si tú svoju obrovskú biedu, to svoje dno.
- A dovoliť Bohu nie sa schovávať. „Pane Bože, jejda, ja sa musím
- polepšiť, až potom prídem na spoveď" alebo „jejda.
- No toto keby sa kňaz dozvedel, Pane Bože, jej, a toto keby sa novinári o
- Ďurovi dozvedeli, jej, úúú, to by bol iný malér,
- to by aj ani biskup by sa na
- mňa nepozrel". Nie, nie takto sa od toho
- utekať od Otca, utekať od Božieho milosrdenstva. Nie,
- práve naopak.
- Vedomí si svojej biedy vvrhnúť sa do Božieho náručia.
- K tomu nás vyzýva Kristus a k tomu nás
- pozýva Svätý Otec.
- Takže drahí moji, nebojme sa
- toho, že sme hriešni. Každý je.
- Nebojme sa to vyznať, priznať, oľutovať.
- Takto prísť do Božieho náručia a v tomto momente nás Boh
- objíma s obrovskou láskou, prijíma a hovorí všetkým:
- „Zabite vykŕmené teľa. Poďme, poďme sa radovať, lebo tento
- Ďuro, táto Janka, tento Paľo, tento neviem kto
- bol mŕtvy, bol stratený, ale už nie je.
- Ešte teda vyzerá, že je stratený. Však sa na mňa nepozrie, neviem,
- už aj vši možno
- má, ale, ale, ale ja ho milujem, lebo je môj",
- hovorí Boh Otec.
- Takto sa stavajme do Božieho milosrdenstva a
- takto nech svieti naše svetlo pred ľuďmi.
- A budeme aj soľou, lebo ono to bude štípať,
- keď budú ľudia vidieť
- naše dobré skutky. Budeme aj svetlom, lebo budú vidieť na nás,
- že vieme, že sme Bohom milovaní napriek našim
- slabostiam a
- že tak, ako Boh miluje nás, aj my sa
- učíme milovať iných. Pochválený buď Ježiš Kristus.





