SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
07.12.2015
14:10 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3715x

Z prameňa (07.12.2015)

Svätého Ambróza, biskupa a učiteľa Cirkvi, káže dp. Miloš Lichner SJ.

Svätého Ambróza, biskupa a učiteľa Cirkvi, káže dp. Miloš Lichner SJ.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1596 slov

Aleluja,
aleluja. Aleluja,
aleluja. Hľa, príde kráľ,


  • Aleluja,
  • aleluja. Aleluja,
  • aleluja. Hľa, príde kráľ,
  • Pán zeme. On sám vezme z nás
  • jarmo nášho zajatia. Aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji
  • a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých
  • galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema
  • a mal od Pána moc uzdravovať.
  • Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol
  • ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra
  • a položiť pred neho.
  • Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli,
  • vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku
  • spustili priamo pred Ježiša.
  • Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče,
  • odpúšťajú sa ti hriechy."
  • Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať:
  • „Ktože je to, že sa takto rúha? Kto môže okrem
  • Boha odpúšťať hriechy?"
  • Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to
  • premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie?
  • Povedať: 'Odpúšťajú sa ti hriechy,' alebo povedať:
  • 'Vstaň a choď'?
  • Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc
  • odpúšťať hriechy, povedal ochrnutému: „Hovorím
  • ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď
  • domov." A on hneď pred ich očami vstal,
  • vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel
  • domov.
  • Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha a plní
  • bázne hovorili: „Dnes sme videli
  • obdivuhodné veci."
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Slová Svätého evanjelia, nech smil naše previnienia.
  • Milí priatelia, sestry a bratia, evanjelista svätý
  • Lukáš nám ponúka, podobne ako evanjelisti
  • Matúš a Marek, príbeh o uzdravení ochrnutého
  • človeka. Okrem klasických evanjelií máme túto
  • správu o uzdravení zachovanú aj v apokryfných dielach,
  • to znamená v spisoch, ktoré ranná cirkev neprijala.
  • Máme napríklad skutky Pilátove, ktoré nám
  • zachytávajú priamu výpoveď uzdraveného
  • Žida počas súdneho procesu s Kristom.
  • Tam prichádza tento ochrnutý, už uzdravený človek pred Piláta
  • a hovorí ten príbeh, ktorý poznáme z evanjelia, že trpel
  • tridsaťosem rokov, že počul o Kristovi, ako
  • uzdravuje rôzne choroby a že jeho zdravotný stav bol
  • natoľko zlý, že nemohol sám prísť.
  • Až ho akísi mladíci, ktorí boli pohnutí ľútosťou
  • nad ním, vzali a priniesli k Ježišovi.
  • A tam hovorí pred Pilátom a pred tými sudcami počul tie
  • Kristove slová: „Vezmi svoje lôžko a choď." A ako
  • uzdravený poslúchol a odišiel.
  • Keď porovnáme toto apokryfné evanjelium s tým evanjeliovom,
  • s evanjeliovou správou, ktorú máme u Lukáša alebo u Matúša alebo
  • Marka, tak nám tam chýbajú základné veci.
  • A tým je najprv Kristova moc odpúšťať
  • hriechy. A tým druhým momentom, ktorý nám tam chýba, je
  • viera prinášajúcich. Podobne máme aj
  • dielo Anaphora Pilati, správa vladára Piláta,
  • ktorý je vlastne takou písanou správou miestodržiteľovi
  • cisárovi. Tiež ide o apokryfný spis, kde sú obe
  • zachované verzie A aj B, ktoré sa nám zachovali a tiež sa
  • dotýkajú uzdravenia ochrnutého.
  • Tieto apokryfné spisy, ktoré pochádzajú asi z tretieho alebo
  • štvrtého
  • storočia a ktoré dosť veľký priestor venujú tejto
  • udalosti uzdravenia ochrnutého človeka, tak nám napovedajú,
  • že v rannej cirkvi táto udalosť bola považovaná za veľmi
  • dôležitú a zaujímavú, asi z katechetického
  • hľadiska.
  • Z Markovho evanjelia, keď sa vrátime k dnešnej udalosti,
  • teda z Lukášovho
  • evanjelia, sa dozvedáme,
  • že to bolo v Kafarnaume a podľa všetkého v Petrovom dome.
  • Totižto Lukáš hovorí, že Kristus prišiel niekde, ale
  • Marek dopĺňa, že to bolo v Kafarnaume a že to bolo v
  • dome.
  • A to vyjadrenie v dome nám napovedá, že muselo ísť o dom, ktorý bol
  • Kristovi veľmi blízky. To znamená, najskôr mohlo
  • ísť o Petrov dom.
  • Evanjelista nám potom hovorí o veľkom množstve ľudí, ktoré
  • spôsobilo, že sa nikto ku Kristovi nemohol dostať.
  • Kristus tam podľa všetkého stredel, sedel v strede domu a
  • ľudia ho sústredene počúvali. A tu zrazu
  • prichádzajú ľudia, ktorí prinášajú ochrnutého
  • človeka na nosítkach a vôbec sa cez tento
  • zástup nemôžu dostať pred Krista, aby ho tam
  • zložili. Zdá sa, že zástup vôbec nereaguje.
  • Vlastne niet nikoho, kto by týmto ľuďom uvoľnil cestu a
  • pustil ich s nosítkami priamo pred Krista.
  • Veď ako by to aj ktosi mohol od nich žiadať?
  • Trvalo im, kým si pretlačili tie fleky priamo pri
  • Kristovi
  • a teraz by to mali niekomu uvoľniť, aby tam niekto iný išiel na ich
  • miesto. Prečo by mali niekomu inému prepustiť?
  • Navyše ide o chorého človeka, ochrnutého.
  • A v starozákonnej mentalite vieme, že choroby,
  • ochrnutie sa vo Svätom písme považovali za
  • určitý trest za hriech. Takto máme zachované v
  • Jánovom evanjeliu v deviatej kapitole, v druhom verši,
  • kde sa učeníci pýtajú, keď vidia pred sebou slepca:
  • „Rabbi, kto zhrešil? On alebo jeho rodičia,
  • že sa narodil slepý?" A podobne nám dokladá aj kniha
  • Levitikus v dvadsiatej prvej kapitole, v osemnástom verši,
  • že nik nesmie priniesť zápalnú obetu pred Pána, kto
  • má určitú telesnú chybu, kto je telesne
  • postihnutý. Tam ich Levitikus aj vymenováva, všetky
  • tieto telesné vady, ktoré bránia tomu, aby
  • človek mohol byť aktívny v duchovnom spoločenstve.
  • Choroba vlastne tak udelila človekovi akúsi formu
  • rituálnej nečistoty. A takýto človek sa
  • nemôže dostať pred Pána.
  • A v mentalite ľudí, ktorí mali v sebe toto starozákonné
  • pozadie, keď vidia toho chorého, ako ho nesú, tak si
  • povedia: „A takéhoto človeka my, ktorí sme zdraví,
  • ktorí sme lepší, my by sme ho mali pustiť priamo ku
  • Kristovi na naše miesto."
  • A tu vidíme, že tí nesúci sa veľmi kreatívne vynašli
  • a spúšťajú ho vlastne cez strechu na nosítkach
  • priamo pred Krista.
  • A Kristus, je zaujímavé, nereaguje na toto ich priam,
  • dovolím si povedať, také
  • bezočivé konanie. Nám by sa tiež nepáčilo, keby sme boli niekde na
  • návšteve a niekto by nám začal strechu rozmontovávať, aby tam niekoho
  • vpustil. Ale uznáva vieru tých,
  • ktorí priniesli a vynaložili všetky prostriedky, aby
  • toho chorého pred neho položili.
  • Je zaujímavé, že v evanjeliách Kristus pri uzdraveniach
  • vždy
  • reaguje na vieru prosiaceho človeka.
  • Hovorí žene, ktorá trpela na krvotok: „Žena, veľká je tvoja
  • viera", prípadne: „Nech sa ti stane podľa tvojej viery",
  • alebo: „Nech sa ti stane, ako si uveril." Tu však Kristus
  • vôbec neberie do úvahy vieru tohto človeka.
  • Vôbec sa ho nepýta: „Tak čo? Veríš alebo neveríš?" Ale
  • Kristus, ako hovorí evanjelista, videl vieru tých, ktorí ho
  • priniesli, a reaguje na nich, na vieru
  • prinášajúcich. A na ich základe, na základe ich
  • viery mu odpúšťa hriechy a ho uzdravuje.
  • To je tiež zaujímavé, pretože evanjelista nám nehovorí nič o
  • hriechoch tohto ochrnutého. A zrazu Kristus
  • reaguje a hovorí o problematike hriechov.
  • Môžeme sa spýtať, prečo Kristus najskôr odpúšťa hriechy,
  • čo nerobí pri iných uzdraveniach.
  • Keď máme uzdravenie slepcov alebo iných, Kristus nehovorí nič
  • o uzdravení hriechov. Hovorí o ich viere a potom
  • im dáva uzdravenie telesné.
  • Reaguje vlastne Kristus, môžeme povedať, na tú starozákonnú
  • teológiu, ktorú som spomenul a v ktorej choroba je
  • následok hriechu. Ak si spomíname, aj Jobovi priatelia,
  • keď prišli, tak mu vytkli, že istotne musel nejako
  • zhrešiť, keď takto trpí,
  • pretože je nemysliteľné, aby spravodlivý človek trpel.
  • Preto aj Kristus najskôr hovorí slová o odpustení
  • hriechov, a potom ho vlastne uzdravuje.
  • Tým pádom dáva človekovi celostné uzdravenie,
  • duševné aj telesné. Zároveň však Kristus,
  • môžeme tiež povedať, naznačuje určitý taký poriadok
  • dôležitosti. Boj proti hriechu je v
  • Kristových očiach dôležitejší ako telesné
  • uzdravenie. A tu si môžeme uvedomiť, že žijeme v dnešnom
  • svete, kde sa viacej uprednostňuje telesné
  • zdravie, ekonomika, dobre vyzerať.
  • Uprednostňuje sa boj o moc a zabúda sa na to, že
  • hriech prináša do nášho sveta vážne
  • následky, vážne duchovné ochorenia.
  • A toto je pre nás takým pozvaním, aby sme si uvedomili, čo si
  • sami pre seba, pre svojich blízkych najviac prajeme
  • a čo si najviac v modlitbe vyprosujeme.
  • Ako často to zaznieva aj u nás veriacich, keď niekomu vinšujeme
  • pri narodeninách, meninách: „Hlavne toho zdravíčka,
  • aby si mal", čo je dôležité. Vieme, že keď nás choroba prikvačí,
  • tak je to veľmi ťažké. Ale ako často zabúdame
  • dodať, pridať alebo skôr povedať, že tomuto
  • človekovi vyprosujeme Božie požehnanie, ako by mu
  • stačilo trošku toho zdravia,
  • a potom je všetko vyriešené.
  • Asi by bolo potrebné, aby sme sa učili a prijali túto Kristovu
  • logiku, že najskôr človekovi popriať Božie
  • požehnanie, Boží pokoj a potom, samozrejme, vrátane
  • toho aj to zdravie, aj to ostatné, ktoré je veľmi dôležité.
  • Záverom by som ešte veľmi rád zdôraznil [odkašle si]
  • ochotu priateľov tohto ochrnutého urobiť
  • všetko pre to, aby ho dostali pred Krista za
  • každú cenu. Ako sme videli a počuli, boli v tomto veľmi
  • kreatívni.
  • Vieme,
  • že okrem telesného ochrnutia existuje aj duchovné
  • ochrnutie. Každý z nás máme
  • sami v sebe, aj vo svojich blízkych, častokrát
  • príklady duchovne ochrnutých ľudí, ktorí
  • nedokážu ísť sami ku Kristovi. Toto
  • evanjelium nás vlastne pozýva, aby sme konali ako títo priatelia
  • tohto ochrnutého. Aby sme týchto našich duchovne
  • ochrnutých blízkych takisto v našou vierou,
  • s našou vierou a v našej viere prinášali ku
  • Kristovi, aby sme sa ich snažili kreatívne tam
  • priniesť našou modlitbou za každú cenu.
  • Tak ako svätá Monika sa desať rokov modlila za svätého
  • Augustína a tiež ho vlastne desať rokov
  • dňom i nocou v modlitbe prinášala ku Kristovi,
  • až kým ho Kristus uzdravil.
  • Navyše takýchto priateľov potrebujú nielen naši
  • blízki. Takýchto priateľov potrebujeme aj my sami
  • do
  • nášho života. Priateľov, ktorí nás budú
  • schopní niesť ku Kristovi vtedy, keď budeme
  • zlomení ťarchou nášho hriechu, keď budeme zlomení našou
  • malomyseľnosťou, našou biedou, keď naša
  • duša bude krvácať a vtedy budeme potrebovať blízkosť
  • takýchto priateľov, ktorí nás dokážu priniesť ku
  • Kristovi.
  • A tu sa môžeme spýtať, že na základe čoho si
  • vyberáme svojich priateľov. Môžeme sa
  • preto aj na nich spoľahnúť po duchovnej stránke, že
  • keď bude s nami duchovne zle, že títo naši priatelia to
  • zbadajú, vycítia a že nás budú duchovne
  • prinášať ku Kristovi?
  • Skúsme si vziať príklad z tohto evanjelia a vyberajme si
  • priateľov predovšetkým podľa ich vzťahu ku
  • Kristovi. Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (07.12.2015) - Archív

Reklamní partneri