Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
ZÁZNAMY MIMORIADNYCH UDALOSTÍ
OZNÁMENIE MENA NOVÉHO KOŠICKÉHO ARCIBISKUPA METROPOLITU
14.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (08.04.2016)
Piatok po 2. veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko
Piatok po 2. veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko
Prepis videa
Čítanie zo skutkov apoštolov.
Vo veľa rade vstal istý
farizej menom Gamaliel, učiteľ zákona,
- Čítanie zo skutkov apoštolov. Vo veľa rade vstal istý
- farizej menom Gamaliel, učiteľ zákona,
- ktorého si vážil všetok ľud.
- Rozkázal tých ľudí vyviezť na chvíľu von a im
- povedal: „Mužovia, Izraeliti,
- dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi,
- lebo pred nedávnom povstal Teudás a hovoril, že on je
- niekým. A pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov.
- No zabili ho a všetci, čo mu uverili, boli rozprášení
- a zničení.
- Po ňom v dňoch súpisu povstal Juda Galilejský a strhol za
- sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci
- sa rozprchli.
- Preto vám teraz hovorím:
- Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je tento
- zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa,
- ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť,
- aby ste sa neocitli v boji proti Bohu."
- I súhlasili s ním.
- Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali
- im, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene a
- prepustili ich. A oni odchádzali z veľa rady nadšení,
- že boli uznaní za hodných vznášať potupu pre toto
- meno. A neprestávali deň čo deň učiť v chráme
- i po domoch a zvestovať Krista Ježiša.
- Počuli sme Božie slovo.
- Ďakujeme.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Pán je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť?
- Pán je ochranca môjho života. Pred kým sa mám strachovať?
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v
- dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som
- pociťoval neho, nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine
- žijúcich.
- Očakávaj Pána a buď statočný, srdce maj silné a
- drž sa Pána.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova,
- ktoré vychádza z Božích
- úst.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadského
- mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli
- znamenia, ktoré robil na chorých.
- Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.
- Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
- Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo
- ľudí, povedal Filipovi:
- „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?"
- Ale to povedal len preto, že ho skúšal, lebo sám vedel, čo
- urobí.
- Filip mu odpovedal:
- „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má
- každému ujsť čo i len kúsok."
- Jeden z jeho učeníkov Ondrej, brat Šimona Petra, mu
- povedal:
- „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve
- ryby.
- Ale čo je to pre toľkých?"
- Ježiš povedal: „Usaďte ľudí."
- Na tom mieste bolo mnoho trávy a mužov si tam
- posadalo okolo päť tisíc.
- Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a
- rozdával sediacim. Podobne aj z rýb, koľko
- chceli.
- Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom:
- „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo
- nazmar."
- Pozbierali teda
- z odrob-odrobín z piatich jačmenných chlebov
- a odrobinami týchto chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli,
- naplnili dvanásť košov.
- Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili:
- „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet."
- Ale keď Ježiš poznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho
- a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch
- celkom sám.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála Tobie
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry, pred nejakým časom som sa
- opýtal detí:
- „Ako vám chutí chlieb viac?
- Keď si ho napríklad na výlete
- vyberiete z plecniaka, vybalíte a zjete,
- alebo keď vám niekto druhý odlomí zo svojho chleba a
- podá vám ho, aby ste
- jedli ten istý krajec ako on. Napríklad preto, že ste
- si doma zabudli desiatu.
- Deti sa zhodli na tom,
- že by im viac chutil chlieb, ktorý im
- odlomil niekto druhý.
- A potom sme sa aj rozprávali o tom, že prečo.
- Prečo je rozdiel, keď človek svoj chlieb
- zje sám
- a chlieb zje
- ako chlieb rozdelený, delený,
- lámaný niekým druhým pre toho druhého?
- Nuž a zhodli sme sa na tom, že ten druhý nalámaný chlieb
- má v sebe tú pridanú hodnotu
- ľudskej solidarity. Je to chlieb,
- ktorý má v sebe pridanú hodnotu
- lásky, ktorá si všíma toho druhého a
- dáva mu niečo zo svojho. Jednoducho je
- to chlieb, ktorý má v sebe posolstvo
- o ochote deliť sa o niečo, dať
- zo svojho niečo pre toho druhého.
- Čítame v dnešnom evanjeliu, že Ježiš
- skúša svojich apoštolov, formuje ich, učí ich.
- Je to jeho pedagogika, keď pozrie
- na ľudí, päťtisíc mužov a ich rodiny,
- ktorí sú posadení na trávu a pýta sa:
- „Ako by sme týmto všetkým mohli dať
- jesť?“ A v inom evanjeliu čítame,
- že pri zázračnom rozmnožení chleba dokonca Ježiš hovorí
- svojim apoštolom: „Vy im dajte
- jesť.“ Ako keby ich chcel ako
- pedagóg uviesť do akejsi
- krízy, cez ktorú si uvedomia, že veru
- to ľudsky možné nie je. Podobne v
- tej dnešnej situácii je možné nasýtiť päťtisíc
- mužov,
- ale musí byť niekto, kto je ochotný s vierou
- a nádejou zrieknuť sa aspoň toho
- mála, ktoré má.
- Mnohokrát nevstupujeme do veľkých projektov preto, že si nevieme
- celkom predstaviť, ako by sa hneď a celkom a
- iste dali zrealizovať. Neurobíme ani krôčik
- na to, aby sme prešli dlhé kilometre.
- A predsa skúsenosť hovorí, že veľké diela, ktoré pre mnohých
- boli blahodárne duchovne aj telesne, začali
- jednoduchou drobnou prácou. Urob to, čo
- môžeš. Urob to, čo vládzeš. Urob to, čo je
- práve v tvojom dosahu, ale urob to.
- Nehovor, že keď nemôžeš urobiť veľkú vec, nemôžeš
- urobiť ani malú.
- A tak tam máme na tom poli, kde sedí tých
- päťtisíc mužov, chlapca, ktorý má niekoľko
- chlebov a niekoľko rýb.
- Mohol si povedať alebo jeho rodičia, ktorí tam boli, hádam,
- mohli povedať: „No máme nasýtiť päťtisíc ľudí.
- Čo je pre päťtisíc ľudí niekoľko jačmeňných
- chlebov?“ Ale táto drobná jednoduchá
- ochota podeliť sa, čiže
- obetavosť, ochota deliť sa,
- sa v Ježišových rukách mení na
- nasýtenie päťtisícového plus
- ďalších ľudí, veľkého jednoducho zástupu ľudí.
- Ochota deliť sa v Ježišových rukách sa
- mení na veľké a zázračné
- dielo nasýtenia veľkého zástupu.
- Boh potrebuje mnohokrát jedno percento našej
- dobrej vôle, teda to percento, ktoré za
- daných okolností vládžeme mu odovzdať,
- aby on mohol doplniť tých deväťdesiat deväť percent.
- Ale potrebuje našu otvorenosť, potrebuje našu
- obetavosť, potrebuje našu ochotu rozlomiť ten
- chlieb a dať ho druhému. To môže byť materiálny chlieb,
- to môže byť finančný príspevok, ale to môže byť aj
- čas, ktorý dávame tým druhým, že
- nalámeme druhým niečo z nášho času, že sme
- dokonca ochotní niekedy zmeniť naše plány, že
- sme niekedy ochotní toho druhého človeka
- vypočuť.
- Napríklad také ticho. To je ako s tým nalámaným a
- nenalámaným chlebom.
- Ticho miestnosti, v ktorej som sám, je iné ako ticho
- počúvajúceho človeka, lebo to je aktívne ticho,
- aktívne a empaticky počúvajúceho
- človeka, ktorý práve láme a dáva svoj
- čas tomu druhému, aby sa mohol vyjadriť, aby
- mohol
- vysloviť svoje city, svoje postoje, to, čo je
- jeho.
- A tak sa opäť
- môžeme tešiť z toho, že toto evanjelium, toto evanjelium o
- niekoľkých chleboch, ktorý sa v Ježišových rukách mení na
- nasýtenie veľkého zástupu, môžeme tešiť, že je to
- inšpirácia pre tento dnešný deň.
- Malé úkony lásky, drobné
- počiny dobroprajnosti
- v stretnutiach, v činnostiach, v
- komunikácii. Jednoducho niet takej polohy aj v dnešnom
- dni,
- v ktorej by sme nemohli dať niečo zo seba tým druhým
- a povedať Ježišovi: „Pane, to moje málo, ktoré
- mám, prosím, v tvojich rukách, nech sa stane
- veľkým požehnaním pre tých druhých.“ A toto nás drží aj v pokore,
- ale zároveň nám, nauštedruje nám to hlboký vnútorný pokoj.
- V pokore z toho, že stále platí, že bez Boha nič
- nemôžeme urobiť. Bez Pána ťažko môže byť a
- nemôže byť na našich aktivitách požehnanie, ak ho
- vylúčime. Ale ak ho poprosíme, aby prijal to naše
- málo, ale málo dané z lásky,
- tak
- môžeme byť radi, že spolupracujeme na niečom, čo je pre
- druhých dobré. Ale vždy je to Boh, ktorý koná.
- Ako sa hovorí, lekár lieči, ale Pán Boh uzdravuje.
- Tak prichádza Pán v Eucharistii. Chce nás naplniť, chce
- navštíviť naše srdce, chce preniknúť aj do tej najhlbšej
- vrstvy, najhlbšej roviny našich úmyslov, aj tých
- drobných aktivít, drobných činností, aby sme potom, keď
- po bohoslužbe slova a bohoslužbe obety vyjdeme do
- ulíc, do tej bohoslužby všedného dňa,
- aby tam bolo cítiť, s kým sme sa stretli a kto
- nám lámal chlieb. Nech je pochválený Pán Ježiš
- Kristus. Na veky amen.
- [hudba]
