Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (08.05.2015)
Piatok po piatej veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok po piatej veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Apoštoli a starší sa s celou cirkvou
vzniesli, že
- Čítanie zo Skutkov apoštolov.
- Apoštoli a starší sa s celou cirkvou vzniesli, že
- spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a
- Barnabášom do Antiochie.
- Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš a Silas,
- poprední muži medzi bratmi.
- Po nich poslali tento list:
- „Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v
- Antiochii, Sýrii a Cilicii.
- Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a
- rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím
- nepoverili. Preto sme sa zhromaždili a
- jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov
- a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom,
- ľuďmi, ktorí vydali svoj život za menom Pána
- Ježiša
- Krista.
- Vyslali sme teda Júdu a Silasa a oni vám aj
- ústne povedia to isté.
- Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás
- klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného:
- zdržať sa mäsa obetovaného modlám, krvi,
- udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete
- tohoto chrániť, budete konať správne.
- Buďte zdraví." Keď ich vypravili, odišli do
- Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali
- list. Keď ho prečítali, radovali sa z tejto
- útechy.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Budem ťa, Pane, velebiť medzi národmi.
- Budem ťa, Pane, velebiť medzi národmi.
- Ochotné je moje srdce, Bože,
- ochotné je moje srdce. Budem ti spievať
- a hrať.
- Budem ťa, Pane, velebiť medzi národmi.
- Prebuď sa, duša moja, prebuď sa, harfa a
- citara. Chcem zobudiť zornicu.
- Budem ťa, Pane, velebiť medzi národmi.
- Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi
- a zaspievam ti žalmy medzi národmi.
- Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo
- a tvoja vernosť až pod oblaky.
- Bože, vznies sa nad nebesia
- a tvoja sláva nech je nad celou zemou.
- Budem ťa, Pane, velebiť medzi národmi.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Nazval som vás priateľmi, hovorí Pán.
- Pretože som vám oznámil všetko, čo som
- počul od svojho Otca.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom:
- „Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali
- navzájom, ako som ja miloval vás.
- Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich
- priateľov. Vy ste moji priatelia, ak
- robíte, čo vám prikazujem.
- Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho
- pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som
- vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.
- Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás
- a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali
- ovocie a aby vaše ovocie zostalo, aby vám
- Otec dal všetko, o čo budete prosiť v mojom mene.
- Toto vám prikazujem, aby ste sa milovali
- navzájom."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry.
- V roku 1999
- našli na povale istého domu
- v blízkosti nemeckého mesta Lipsko
- jeden vojnový denník.
- Denník dôstojníka nemeckej armády bojujúceho v
- prvej svetovej vojne, ktoré sa volal
- Kurt Tzemische.
- Jeho zápisky sa preslávili preto,
- že to, čo píše o frontových bojoch, bolo
- čosi nezvyklé a nečakané.
- Tzemische totiž opisuje,
- ako na Vianoce roku 1914
- sa vojaci znepriatelených a proti sebe
- bojujúcich armád zbratali. Podali
- si ruky
- a dohodli sa, že na seba nebudú
- strieľať.
- Doslova píše,
- vyberám niektoré kľúčové vety jeho zápisku:
- „Na Štedrý deň roku 1914 zrazu
- prestala streľba.
- Potom sme vyliezli zo zákopov, zákopov
- a na, na obidvoch stranách si vojaci začali
- podávať ruky
- a priať veselé Vianoce.
- Dohodli sa,
- že na Božie narodenie na seba nebudú
- strieľať.
- Toto je jeden zo zvláštnych a málo pripomínaných
- javov,
- že nielen v prvej, ale aj v druhej svetovej vojne sa stávalo,
- že proti sebe stojaci vojaci armád,
- ktoré mali na seba strieľať a vraždiť svojich
- vojakov,
- sa niekedy jednotliví vojaci týchto armád
- spriatelili, zbratali
- a dokonca spolu aj spievali na Vianoce
- Tichú noc.
- Bratia a sestry, pripomíname si v týchto dňoch koniec
- druhej
- svetovej vojny, druhého a údesného
- vojnového konfliktu dvadsiateho storočia.
- Pripomíname si nielen koniec celoplošného
- veľkoplošného vojnového konfliktu, do
- ktorých boli zapojené milióny ľudí
- na fronte aj v zátylí.
- Ale pripomíname si aj to, že ľudia, jednotliví ľudia
- na seba prestali strieľať.
- Lenže oficiálnym podpísaním mieru
- vojna končí na takejto úrovni.
- Ale vojna, ktorá spôsobuje rozvrat vo vzťahoch,
- môže ešte pretrvať v ľuďoch aj do ďalších
- generácií.
- Môže nás zaujať,
- prečo Ježiš v dnešnom evanjeliu prikazuje
- lásku.
- Je možné taký krásny cit, ako je láska?
- Je možné niečo tak vznešené, tak hlboké, tak osobné, tak
- intímne, ako je láska, prikázať?
- Áno, lebo naozaj v poslednej vete tohto
- evanjelia čítame:
- „Toto vám prikazujem,
- aby ste sa milovali navzájom.“
- Láska je cit, samozrejme,
- ale s týmto citom ide aj postoj k druhému
- človeku.
- Ba práve tento postoj vnútorný, uvedomelý postoj voči
- druhému človeku, postoj lásky
- je
- garantom toho, že keď cit pominie,
- tak postoj zostane.
- Ale ten postoj musí byť ukotvený na niečom, čo nie
- je vratké a premenlivé. Ten postoj musí byť
- ukotvený na niečom, čo je pevné
- ako skála.
- Áno, Ježiš môže prikázať lásku, lebo láska patrí k
- podstate človeka a k podstate ľudských vzťahov.
- Určite by nikto nenamietal, keby napríklad
- nejaký rodič prikazoval svojmu dieťaťu,
- aby jedol. Mohol by niekto povedať, ako možno
- niečo také ako jedenie, ako vychutnávanie jedla, ako
- sýtenie sa, prikazovať.
- Lebo to patrí k podstate človeka, že sa musí
- kŕmiť, sýtiť, lebo bez toho by zomrel.
- Je to natoľko nevyhnutné, neodškriepiteľné a
- zjavné.
- A to, čo platí pre telo, platí aj pre dušu.
- Pre dušu platí, že potrebuje lásku.
- Preto sa tí vojaci zbratávali. Preto si tí vojaci
- z nepriatelených armád podávali ruky, lebo z nich
- vz-vš-vyšlo čosi hlboko ľudské.
- To, po čom túžili, to, čo bolo pre nich prirodzené,
- aby nie na seba
- strieľali a sa zabíjali, ale aby si podávali ruky.
- Niekedy sa dokonca stalo, ako to opisujú tieto denníky,
- ktoré som spomínal, že keď sa stretli
- výskumnícke skupiny týchto armád, ktoré stáli proti sebe,
- tak zdieľali jeden prístrešok, aby mohli potom ďalej pracovať.
- Jeden druhého kontrolovali, ale zároveň zdieľali
- niečo, čo ich spoločne chránilo.
- A to, čo nás spoločne chráni a uchráni, je
- láska, ktorú Ježiš môže prikazovať, lebo lásku
- Boh vložil do podstaty človeka a jeho
- vzťahov a postojov.
- Treba tiež povedať v dnešný deň, keď si pripomíname
- koniec druhej svetovej vojny,
- že aj keď je vojna jav historický,
- veľkoplošný,
- s miliónom zapojených osôb, predsa vychádza z
- ľudského srdca.
- Vojna miliónov ľudí stojacich proti sebe v
- konečnom dôsledku vychádza z jednotlivých sŕdc, z
- jednotlivých rozhodnutí, z jednotlivých postojov
- jednotlivých osôb rôzneho stupňa zodpovednosti,
- rôzneho stupňa kompetencie.
- Preto ak chceme budovať mier,
- tak musíme ho budovať od mieru v ľudskom
- srdci,
- od pokoja, ktorý je v ľudskom srdci, ktoré
- mu nechýba láska, ktorému nechýba ochota
- vyjsť zo zákopu a nestrieľať, ale podať ruku
- tomu druhému.
- To, čo sa odohrávalo na frontových líniách a
- čo potom aj v
- prvej, aj druhej svetovej vojny
- najvyššie velenie striktne pod trestom smrti zakazovalo.
- Zakazovalo akýkoľvek kontakt s vojakmi
- armády, voči ktorej sa bojuje.
- Táto vnútorná potreba stretnúť sa s tým,
- ktorý je vyhlásený za nepriateľa,
- priateľsky
- by mala byť v každom jednom z nás.
- Lebo každý spor, každé napätie,
- každý konflikt je ako keby zárodkom niečoho, čo v
- konečnom dôsledku môže vyústiť do vojny.
- Možno nie do vojny medzi národmi, ale do
- vojny medzi rodmi, rodinami, skupinami,
- záujmovými skupinami, jednotlivcami,
- susedmi,
- do vojny medzi jednotlivými ľuďmi.
- Z toho vyrastá veľká vojna, z tých malých vojen medzi ľuďmi,
- z tých malých vojen medzi ľuďmi, ktorí na seba
- možno strieľajú slovami, ohovárkami a
- osočovaním.
- Prosme v dnešný deň Pána Ježiša, aby sme lásku
- pochopili ako prikázanie toho, ktorý hovorí,
- že sme jeho priateľmi, nie sluhami.
- Mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že keď sme niekoho
- priateľmi a už nie sluhami, je to ľahšie.
- Ale je opak pravdou.
- Lebo akonáhle nás Pán Ježiš pozýva
- do hĺbky svojho srdca,
- akonáhle nás obdarúva sebou samým v Eucharistii,
- tak vzrastá naša zodpovednosť. Už vieme od neho, aký
- je. Už poznáme jeho lásku, ktorá zomiera za
- milovaného. Už poznáme mieru jeho lásky,
- ktorá nemá mieru,
- ktorá je nesmierna a milosrdná.
- A to nás zaväzuje. Možno preto sa Peter zľakol, keď
- mu Ježiš išiel umývať nohy, lebo cítil a vnímal, že ak mi to
- ty, Pane, urobíš, aj ja to musím robiť potom všetkým,
- ktorých
- budem stretávať.
- Prikázanie lásky nielenže neobmedzuje našu
- ľudskú slobodu. Prikázanie lásky je veľký dar.
- Je veľký dar, ktorý nás vnútorne oslobodzuje a pozýva.
- Vyjdi zo zákopu, ak sa na niekoho hneváš, vyjdi zo
- zákupu, zákopu, ak niekoho obchádzaš a nechceš sa
- naňho ani pozrieť a hovoríš si o ňom tohto človeka už ani vidieť,
- nikdy ho nechcem vidieť.
- Vyjdi zo zákopu
- a podaj mu ruku,
- aby nebola vojna, ale aby bol mier, aby bol
- pokoj. Ten pokoj, ktorý dáva Ježiš
- Kristus.
- Aj v dnešnej svätej omši si podáme ruky pri znaku pokoja,
- toho pokoja, ktorý nám chce dať Ježiš vo svätom
- prijímaní, ktorý nám chce dať on v Eucharistii, ktorý
- vstupuje do nášho srdca, aby tam nastolil ten svoj pokoj.
- Pokoj, ktorý dáva on a nedáva svet.
- Pokoj, ktorý stojí na skale, ktorou je on sám.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Navekia
- amen.
- [hudba]
