Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
FATIMSKÉ SOBOTY
FATIMSKÁ SOBOTA
záznam modlitby svätého ruženca a svätej omše z Baziliky Navštívenia Panny Márie
03.10.2026
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... GRÉCKOKATOLÍCKOU FARNOSŤOU SULÍN
05.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
VEČER Z NÁDVORIA
VEČER Z NÁDVORIA (22)
Slávka Tkáčová
30.09.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (09.01.2014)
Štvrtok vo vianočnom období, káže dp. Daniel Dian.
Prepis videa
[hudba]
Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
- [hudba]
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Marka. Sláva tebe, Pane.
- Len čo Ježiš nasýtil päťtisíc mužov, prinútil svojich učeníkov, aby
- nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide,
- kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch
- modliť sa. A keď sa zvečerilo, keď bola loď uprostred
- mora, on sám bol na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú
- pri veslovaní,
- lebo dul vietor proti nim. A nad ránom, kráčajúc po
- mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť.
- Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha a vykríkli.
- Všetci ho totiž videli a zľakli sa.
- Ale on sa im hneď prihovoril: „Schopte sa, to som ja, nebojte
- sa!" Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol.
- A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebami.
- Ich srdce bolo otupené.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste. Najmilší, v
- úvode som spomínal,
- že Vianoce nám vrcholia sviatkom krstu
- Pána.
- Je to také zaujímavé, ale keď sa nad tým zamyslíme, zistíme,
- že celkom
- prirodzené. Ježiš vstúpil do sveta
- v istom časovom okamihu. Zjavil sa svetu.
- Boh sám ho zjavil pri rieke Jordán v
- krste. Ale Ježiš sa nechcel len zjaviť a nechcel
- byť len
- zjavený. Nechcel sa zjaviť cez niekoľko
- zázrakov, ktoré vykonal počas svojho pozemského
- života,
- ale chce sa zjavovať aj dnes a chce aj dnes konať zázraky.
- Ježiš chce vstúpiť do ľudského bytia a vstupuje do
- ľudského bytia cez sviatosť krstu.
- Áno, dobre to ktosi teraz v týchto dňoch
- povedal, že prijal som aj
- svätý krst, aj sväté prijímanie, aj sväté birmovanie.
- Áno, lenže z krstu nám vyplýva aj povinnosť
- uzavretia sviatostného
- manželstva
- a z krstu nám vyplýva aj právo,
- a má to byť túžba každého človeka, neustále sa obnovovať,
- lebo sviatostnú milosť krstu nikto z nás si
- neustrážil. Nikto. Pápež František
- povedal, že ku sviatosti zmierenia pristupuje
- každých štrnásť dní.
- Dobre to počujete.
- Pravidelne. A
- poznám ľudí, ktorí k tejto sviatosti pristupujú
- nie v počte dní, určitej periodicite,
- ale vždy, keď to potrebujú. Koľkokrát sa mi stalo, že príde
- penitent a povie: „Však len včera som bol pri sviatosti
- zmierenia a dnes
- som znova tu. Aj sa hanbím, ale urobil som niečo, čo nie je v súlade s
- Božím zjavením a ja nemôžem žiť v hriechu."
- Toto je dôsledok svätého krstu. Ježiš vstúpil do nášho života
- a dáva nám možnosť cez veľkonočnú sviatosť zmierenia
- znovu zrodenia sa a
- znovu nadobudnutia síl zjavovať tohto Ježiša súčasnému
- svetu. Lebo vždy v závere svätej omše zaznieva:
- „Idte v
- mene Božom." Kam? Do sveta. S čím? S ohlasovaním
- evanjelia.
- A účinné evanjelium môže byť iba vtedy, ak ten, kto ho
- ohlasuje, žije s Kristom. Keď si môže povedať naplno s
- apoštolom Pavlom: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus."
- A človek, ktorý si toto uvedomuje, nikdy nebude urazený na to,
- že niekto tu hovorí, že jestvuje tu kultúra smrti.
- Áno, všade tam, kde zákon prináša ako dôsledok smrť,
- je kultúra smrti. Či sa to niekomu páči alebo nepáči.
- Žijeme v kultúre smrti, žiaľ, všetci, lebo máme zákony,
- ktoré umožňujú zabíjať nenarodených.
- A znovu zdôrazňujem to slovo zabíjať.
- A ktoré umožňujú zabíjať aj ľudí starých, nevyliečiteľne
- chorých v zmysle zákona o eutanázii v mnohých európskych
- štátoch. Ja len verím, že u nás tento zákon neprejde.
- A toto je kultúra smrti. Kde smrť je výslednicou nejakej činnosti,
- tam je kultúra smrti.
- A Ježiš prichádza do sveta nie aby priniesol smrť,
- ale aby priniesol život.
- Áno, on sám obetoval seba samého za to, aby
- človek nemusel zomierať,
- zomierať na večnosť,
- zomierať rukou iných ľudí. On sám prináša
- zákon lásky, ako sme to dnes počuli.
- Boh je láska a tento Boh vstúpil do sveta, a
- preto tohto Boha treba prijať v plnosti.
- Nie vyškatulovať si to, čo z jeho posolstva je mne
- osobne dobré. To, čo sa mi nepáči. „Pane Bože, musíš
- pochopiť. Žijem v modernej dobe." Pán Boh nič
- nemusí.
- Jeho
- na cestu takéhoto počírania vedie neskonalá láska k svojmu
- stvoreniu. Boh nechce vidieť skazu svojho diela,
- ale my ľudia tú skazu veľmi často prinášame.
- Nemôžem si dnes nespomenúť na človeka, lebo my tak
- zvykneme k vianočným jasliam betlehemského dieťaťa
- stavať iba svätého Štefana, sväté Neviniatka, svätého
- Jána alebo svätého Tomáša Becketa, svätého
- Silvestra alebo svätého Rajmunda z Peňafortu.
- K tým postavám, ktoré sú nám ináč zjavné, samozrejme Matka Božia,
- svätý Jozef, pastieri a mudrci, anjeli.
- Ale
- k betlemským jaslám sa stavajú aj ľudia našej súčasnosti.
- A dnes možno tak verejne chcem postaviť k tým
- betlemským jasliam človeka
- O ktorom
- svojho času predseda Komunistickej strany
- v Púchove povedal: „Máme moc, máme silu
- tohto človeka z Púchova vyhnať, ale zanechal po sebe
- pomník. Pomník živej viery v ľuďoch
- a myšlienku, že cez krst sa stali kresťanmi.
- A toto bude možné iba ťažko, ťažko vyhubiť.
- Proti tomuto, ak je to Božie dielo, nič
- nezmôžeme.“ A ten muž sa volal pápežský prelát
- Mons. Ján Štefan Palkovič, ktorý zomrel šiesteho
- januára tisícdeväťstodeväťdesiatdeväť a dnes je
- pätnásť rokov od okamihu, čo sme sa s ním v Púchove
- lúčili.
- Tento človek vždy staval všetko na sviatosti krstu,
- preto aj krstným prípravám na fare venoval veľkú pozornosť.
- To bola katechéza rodín, otcov, matiek i krstných
- rodičov. A zdôrazňoval význam sviatosti krstu,
- že to nie je
- záležitosť jedného slávnostného obeda.
- Hovorí: „Krst je záväzok na celý život,
- a preto logicky z krstu musí vyplývať celý život.“ Tak,
- ako som to spomínal. Nie jednorázove sväté prijímanie, to
- prvé s tou slávnostnou sviečkou a hostinou.
- Sviatosť birmovania
- nie v deň, kedy naši birmovanci, žiaľ, dostanú
- prebitú sviatosť darmi, lebo už birmovní rodičia nevedia, čo
- by darovali. Ja som mojim birmovancov vždy zdôrazňoval:
- „Ak vám birmovní
- rodičia nedajú najmenej Favorit, ale myslel som auto, tak
- všetky ostatné dary sú ničím.“ A prosil som rodičov i
- birmovných rodičov, aby túto sviatosť neprebíjali darmi,
- lebo to je dar Ducha Svätého a nad ten nič niet.
- A všetky tie pozemské dary, na to máme dosť iných príležitostí
- a už by bolo načase, aby si naši veriaci uvedomili,
- keď je sviatosť birmovania, ideme si pre dar Ducha Svätého,
- silu vo viere.
- Ale tá sila je zabíjaná práve tými pozemskými darmi.
- Otcovia, mamy, starí rodičia, zamyslite sa nad touto otázkou.
- Skúste si uvedomiť, čo je sviatosť birmovania, či máte na to,
- alebo máte chuť zabíjať Ducha Svätého s jeho darmi v
- deň birmovania vašich detí.
- A toto zdôrazňoval nebohý prelát Palkovič veľmi často.
- Zdôrazňoval skutočnosť, že ak má človek pokoj v srdci, neobáva
- sa ničoho a neobával sa ani cirkevného tajomníka, ktorý ho roky
- súžoval. A my vieme, aké to bolo ťažké žiť v
- Považskobystrickom okrese. Ale na druhej strane jeho
- nezlomnosť a dôvera
- boli úžasné v tom, že sudkyňa, ktorá si už nevedela rady s
- vadiacimi sa manželmi na súde,
- si ich zavolala k sebe a pýta sa: „Vy ste veriaci?“
- Mnohí sa na ňu začudovane dívali, ale ona im to hneď vysvetlila.
- „Viete, to sa neuvádza do súdneho spisu.
- Ale tu, ak vám niekto môže pomôcť, choďte na púchovskú faru.
- To je púchovský farár. Skúste ešte túto poslednú
- možnosť.“ A koľký dnes tomuto kňazovi
- ďakujú za záchranu svojho už vtedy rozbitého manželstva.
- On im pomohol zreštaurovať ich manželský život.
- A vždy pritom zdôrazňoval: „Začnite od okamihu
- svojho krstu nanovo. Cez sviatosť zmierenia, cez zjednotenie sa
- s Kristom v Eucharistii a dokážete obnoviť to vaše
- rozbité
- manželstvo.“
- Budeme sláviť Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov
- a dodnes na to ľudia nezabudli, aké to bolo úžasné, keď
- videli katolíckeho kňaza v Púchove ísť na náboženstvo jedným
- autom, lebo evanjelický senior nemal auto, Šimko
- a takisto konsenior Žatko. A oni chodili spolu na
- náboženstvo
- a oni viedli medzi sebou dialóg.
- A to bolo krásne, že chodili evanjelici i
- katolíci na spoločné slávenia a bolo množstvo
- miešaných manželstiev a evanjelik doprevádzal svoju manželku na
- katolícku bohoslužbu. A keď sa tá pýtala, či má ísť do evanjelického
- chrámu,
- prelát jej povedal: „Choďte, vyjadrite úctu k svojmu
- manželovi, vyjadrite úctu k jeho
- viere.“ To bol ekumenizmus praxy,
- ale založený na tom,
- čoho sa s radosťou dožil, keď sa podpísal dokument
- uznávajúci krst medzi evanjelickou a katolíckou
- cirkvou.
- Toto si treba uvedomiť dnes. Veď takéto postavy a je ich
- množstvo,
- ktoré máme, sa kladú k betlehemským jasliam
- a treba na ne spomínať a treba ich vidieť, lebo to sú naši
- súčasníci. Alebo my sme boli súčasníkmi ich života na
- tejto
- zemi.
- A my dnes potrebujeme ďakovať Bohu za to, že máme právo
- zjavovať Ježiša cez prijatie svätého krstu a
- nie cez jednorázové prijatie sviatosti a dosť.
- Lebo náš krst
- a milosť, ktorú sme dostali, sa musí neustále
- obnovovať a z neho musíme žiť.
- My potrebujeme dnes
- byť tými, ktorí v tomto svete, ktorý sa tak
- rýchlo ponáhľa do tmy,
- zvestovať toho, ktorý je svetlo,
- pomáhať Ježišovi zažiariť. Nie je to ľahké.
- Každý máme svoju povahu, každý máme svoju náturu, každý
- máme v sebe
- svoje sklony.
- Ale ak neustále žijem z tej skutočnosti, že Boh je
- láska a prišiel na tento svet, aby nám cez sviatosť krstu
- a cez ostatné sviatosti, ktoré nám tu Ježiš ustanovil,
- umožnil vstup do
- večného života, potom s tým nemám problém.
- Potom dokážem meniť seba, lebo chcem ísť na sväté prijímanie.
- Chcem sa zjednotiť s Kristom, a preto aj v rodine ako otec som
- menej prchký.
- Som menej možno klebetná a rozkazovačná a sme viac
- poslušní voči rodičom ako deti.
- Toto prináša krst a uvedomenie si
- krstu v našom živote.
- Nechceme sa zbaviť Vianoc. Nech sme posolstvo Vianoc,
- radosť, lásku a pokoj v každodennom našom živote.
- A potom nebudeme mať problém s tým, aby sme hovorili, že sme
- jednorázoví katolíci. My sme katolíci v každom
- okamihu a v každom dni, v celom našom živote.
- Najkrajšiu kázeň na pohrebe zosnulého pána preláta
- mal evanjelický farár, dnes už tiež
- zosnulý.
- On vysoko ohodnotil schopnosť tohto človeka
- spájať a zjednocovať. A keď som sa krátko pred jeho
- smrťou
- s ním stretol
- a pýtal som sa ho, v čom on videl jedinečnosť tejto
- veľkej osobnosti nielen Púchova, ale katolíckej cirkvi na
- Slovensku, odpovedal: „V absolútnom prijatí
- Ježiša Krista.“ Kiež to platí aj o každom jednom z nás.
- Amen. Amen.
- Za klata sláva Bohu.
- [hudba]
