Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... GRÉCKOKATOLÍCKOU FARNOSŤOU SULÍN
05.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (09.05.2016)
Pondelok po 7. veľkonočnej nedeli, káže dp. Miloš Lichner SJ.
Pondelok po 7. veľkonočnej nedeli, káže dp. Miloš Lichner SJ.
Prepis videa
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Kým bol Apollo v
Korinte,
- Čítanie zo Skutkov apoštolov. Kým bol Apollo v
- Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch a
- prišiel
- do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov a
- povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď
- ste uverili?“ Oni mu odvetili: „Ani sme
- nepočuli, že je Duch Svätý.“ On sa opýtal:
- „Ako ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali:
- „Jánovým krstom.“ Pavol povedal: „Ján
- krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby
- uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v
- Ježiša.“ Keď to počuli, dali sa pokrstiť v
- mene Pána Ježiša. A keď na nich Pavol vložil ruky,
- zostúpil na nich Duch Svätý i hovorili jazykmi
- a prorokovali. Spolu ich bolo asi dvanásť mužov.
- Potom vošiel do synagógy a smelo hovoril.
- Tri mesiace rozprával a presviedčal o Božom
- kráľovstve. Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Spievajme nášmu Pánovi hlasom
- radostným. Spievajme nášmu Pánovi
- hlasom radostným. Boh vstáva
- a jeho nepriatelia sa tratia.
- Spred jeho tváre utekajú tí, čo ho
- nenávidia.
- Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa.
- Ako sa vosk roztápa ohňom, tak spred
- Božej tváre miznú hriešnici.
- Spievajme nášmu Pánovi hlasom
- radostným.
- Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred
- Božou tvárou
- a v radosti sa veseliť.
- Spievajte Bohu a jeho meno žalmom
- velebte.
- Jeho meno je Pán.
- Spievajme nášmu Pánovi hlasom
- radostným.
- On je otec sirotí a záchranca vdov.
- On je Boh vo svojom svätom príbytku.
- On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v
- domoch,
- väzňov privádza k šťastiu.
- Spievajme nášmu Pánovi hlasom
- radostným. Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte,
- čo je hore, kde Kristus sedí po
- pravici Boha.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Učeníci povedali Ježišovi: „Teraz už hovoríš
- otvorene a nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme,
- že všetko, čo po, vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa
- takto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od
- Boha.“ Ježiš im odvetil: „Teraz veríte?
- Hľa, prichádza hodina ba už prišla, keď sa
- rozprchnete každý svojou stranou a mňa necháte
- samého. Ale nie som sám, lebo Otec
- je so mnou.
- Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj.
- Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja
- som premohol svet.“ Počuli sme slovo
- Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Sväté evanjelie, nech zmierni naše prečiny.
- Milí priatelia, sestry a bratia.
- Vo veľkonočnom období čítame na pokračovanie Jánovo
- evanjelium. Minulý týždeň, aj dnes, sme
- počuli viaceré Kristove vyjadrenia o
- prenasledovaní, o nepriateľstve, o súžení,
- o samote, ktoré môže čakať na jeho
- učeníkov. Myslím si, že ani jedna PR agentúra by
- nesúhlasila s takouto prezentáciou možným
- záujemcom o kresťanstvo.
- Prečo Kristus takto hovorí? Prečo zdôrazňuje
- rozprchnutie, súženie, samotu?
- Vieme, že takým čestným kresťanským symbolom
- je kríž. Máme ho v našich domácnostiach na,
- na tom najdôležitejšom mieste.
- Začíname sa ním, značíme sa ním na čelo alebo na
- prsiach. Značíme seba a značíme našich
- blízkych.
- Pripomína nám to Kristovu vetu, ktorú nachádzame u Marka v ôsmej
- kapitole, prípadne u Matúša v desiatej kapitole,
- kde Kristus hovorí: „Kto nevezme svoj kríž a
- nenasleduje ma, nemôže byť mojím
- učeníkom.“ Tento znak nám však
- pripomína, a vieme dobre, že je to tak, aj
- nenávisť, ktorou stíhal svet Krista a
- ktorou bude nenávidieť aj nás.
- Evanjelista Ján o tom hovorí v pätnástej kapitole
- svojho evanjelia: „Mňa prenasledovali.
- A aj vás budú prenasledovať. A potom pokračuje
- pár vety ďalej: „Nie je učeník nad svojho
- majstra."
- Od vypovedania týchto slov je každý učeník, ktorý
- sa páči svetu, môžeme povedať, podozrivej kvality,
- pretože už svätý Pavol napísal v liste Galaťanom hneď v úvode
- v prvej kapitole: „Keby som sa chcel ešte ľuďom páčiť,
- nebol by som Kristovým služobníkom."
- Asi to vyznie tvrdo,
- ale podozrivý je kresťan, ktorý nenarazí
- svojou mienkou, svojou zásadou,
- svojím typickým spôsobom myslenia a konania.
- Pretože v podstate nemá asi žiadne
- myslenie alebo vlastný názor a ktorý sa ľahko
- prispôsobuje každej situácii a mení svoje
- názory a postoje podľa toho, ako momentálne
- zafúka spoločenský alebo politický vietor.
- Prenasledovanie z dôvodu vernosti Kristovi,
- ale nie preto, ako nám to pripomína svätý Peter vo svojom
- liste,
- že sme vinní zo spáchania hriechu.
- Toto nám však prináša aj Kristovo povzbudenie,
- ktoré naznačuje dočasnosť všetkých
- prenasledovaní a súžení. Kristus hovorí, ako sme to počuli
- v dnešnom evanjeliu: „Dúfajte, ja som premohol
- svet."
- Tento záver, túto Kristovu vetu by sme si mali
- nanovo a nanovo pripomínať, aby sme neupadli do toho,
- čo sa tak odborne nazýva dolorizmus, ktorý z nás
- niekedy môže dýchať z románov Moriaca
- alebo Juliena Greena. Dolorizmus, ktorý
- priveľmi hovorí o trápení, o pasivite,
- rezignácii,
- ktorý hovorí o obeti,
- ale nehovorí v tej istej súvislosti aj o oslávenom
- Kristovi.
- Dva póly v kresťanstve. Jeden, ktorý sa silne
- upriamuje iba na kríž a druhý, ktorý sa silne
- upriamuje iba na osláveného Krista.
- Tieto dva póly však nutne musia byť prepojené,
- pretože aj Pavol nám napísal v prvom liste Korinťanom v
- pätnástej kapitole: „Ak Kristus nevstal z mŕtvych,
- potom daromné je všetko naše kázanie.
- Ak Kristus nevstal z mŕtvych, daromné je súženie, ktoré na
- nás padne a ktoré znášame a ktoré nás
- trápi."
- Ale s Kristom, ktorý vstal z mŕtvych, sa všetko
- radikálne mení.
- Toto nám potom môže pomôcť pochopiť aj druhú časť dnešného evanjelia,
- kde Kristus učeníkom hovorí o samote.
- Vieme sami veľmi dobre, že samota vie
- zaťažiť človeka smútkom, aj depresiou.
- Zvlášť starší človek je veľmi citlivý na
- samotu
- a vieme, ako aj chorého človeka, osamoteného na
- lôžku, poteší každá, hoci aj krátka návšteva.
- Z druhej strany však vieme iné. Odchádzame do samoty, ak
- si chceme vykonať dobré duchovné cvičenia.
- Vieme takisto, že už v ranom kresťanstve odchádzali
- kresťania do púšte,
- do samoty. Preto aj slovo mních je od slova
- monachos, čo je monos, jeden.
- V samote však títo ľudia neboli osamotený.
- Boli s Bohom. V žio-životopise Charlesa Foucaulda sa
- spomína, že raz v Afrike musel dlhé hodiny čakať na
- francúzskom konzuláte. Nakoniec konzul prišiel
- a ospravedlňoval sa mu: „Prepáčte, že sme vás nechali tak veľmi dlho
- čakať samého."
- Na čo Foucault odpovedal: „Ja nikdy nie som sám."
- Napodobnil tak Krista, o ktorom sme počuli v dnešnom evanjeliu,
- že je stále s Otcom.
- A môžeme ísť aj do blízkej minulosti.
- Koľkí kňazi, laici strávili dni, týždne,
- mesiace, prípadne roky sami na samotkách vo
- väzení kvôli viere. A hoci boli sami,
- neboli osamotený.
- Alebo nedávno, keď som sa s jednou staršou paniou,
- ktorá žije sama,
- rozprával, či na ňu tá samota tak nedolieha veľmi
- ťažko, či sa necíti veľmi osamel a osamelá,
- tak mi tak veľmi milo odpovedala: „Viete, páter, ja nie som sama.
- Ja sa modlím s Luksom." Myslím, že tak veľmi pekne to povedala.
- Ako by sme si v týchto veciach uvedomovali, že samota a
- osamelosť nie je to isté.
- Aj v našej samote nemusíme byť osamotený.
- Môžeme byť s Bohom v našom srdci.
- A práve vtedy v samote sa ukáže sila nášho vzťahu ku
- Kristovi.
- Keď sme sami pred Kristom, keď sa nám stráca ako
- para ľudská pomoc,
- vtedy spoznáme, čo je na dne nášho srdca, na čo sa
- naše srdce spolieha.
- Na tie istoty, ktoré sme si stvorili a utvorili sami,
- alebo na Boha.
- Preto ani Kristus v samote nebol osamotený.
- Mal to najdôležitejšie. Mal Otca.
- Trápenie a samota nás môžu pohltiť,
- môžu nás zlomiť
- alebo nás môžu priviesť k hlbšiemu vzťahu k Bohu.
- Záleží na nás.
- Akékoľvek je naše súženie a samota, ak
- máme čisté srdce, tak nebudeme sami.
- Práve vtedy bude s nami Kristus, náš Pán.
- Pripomeňme si, čo hovorí svätý Ireneus z Lyonu: „Božou
- slávou je živý človek." Živý človek,
- ktorý má čisté srdce. Človek,
- ktorý momentálne prechádza trápením a samotou,
- vie, že hoci je sám, nie je
- osamotený. Kristus kráča s ním k
- víťazstvu večného života.
- [hudba]
