Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
NEPLODNÍ
PLODNÍ V NEPLODNOSTI - SVEDECTVO
09.11.2026
EFFETA
EFFETA (335) - VŠETKÝCH SVÄTÝCH
30.10.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
NIE KAŽDÝ, KTO KRIČÍ, MÁ PRAVDU
káže dp. Lukáš Uváčik (Lk 10, 1-12)svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša (z Lisieux), panny a učiteľky Cirkvi
Prepis videa
Čítanie z knihy Jób.
Jób prehovoril takto: "Zľutujte,
zľutujte sa aspoň vy, moji priatelia,
- Čítanie z knihy Jób.
- Jób prehovoril takto: "Zľutujte,
- zľutujte sa aspoň vy, moji priatelia, nado mnou, lebo sa
- ma dotkla ruka Pánova.
- Prečo ma prenasledujete ako Boh a nemôžete sa nasýtiť
- môjho tela?
- Bá by moje slová boli napísané, bá by ich zaznačili do
- knihy železným rydlom a olovom, aby navždy zostali
- vrýpané do skaly.
- Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a ako posledný
- bude stáť nad prachom.
- A hoc moja koža bude rozrušená, zo svojho tela budem
- vidieť Boha.
- Veru, ja sám ho uvidím. Moje oči nie
- cudzie ho uvidia.
- Srdce mi v hrudi prahne po tom."
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Verím, že uvidím dobrodenia, pánove v krajine žijúcich.
- Verím, že uvidím dobrodenia, pánove v
- krajine žijúcich. Čuj, Pane, hlas môjho
- volania. Zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
- V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár."
- Verím, že uvidím dobrodenia, pánove v
- krajine žijúcich.
- Pane, ja hľadám tvoju tvár. Neodvracaj svoju tvár
- odo mňa. Neodkláňaj sa v hneve od svojho
- služobníka.
- Ty si moja pomoc. Neodvrhuj ma.
- Verím, že uvidím dobrodenia, pánove v
- krajine žijúcich.
- Verím, že uvidím dobrodenia, pánove v krajine žijúcich.
- Očakávaj Pána a buď statočný. Srdce
- maj silné a drž sa Pána.
- Verím, že uvidím dobrodenia, pánove v
- krajine žijúcich.
- Aleluja, aleluja,
- aleluja, aleluja. Priblížilo sa Božie
- kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal
- pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam
- sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je
- veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy,
- aby poslal robotníkov na svoju žatvu.
- Choďte, hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.
- Nenoste mešec, ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho
- nepozdravujte.
- Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: „Pokoj tomuto
- domu."
- Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočínie, ak nie,
- vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte.
- Jedzte a pijte, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu.
- Neprechádzajte z domu do domu.
- A keď prídete do niektorého mesta a príjmu vás, jedzte, čo vám
- predložia. Uzdravujte chorých, čo sú v ňom,
- a povedzte im: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo."
- Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho
- ulíc a povedzte: „Striasame na vás aj prach, čo
- sa nám vo vašom meste prilepil na nohy.
- Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo."
- Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako
- takému mestu.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry.
- Keď niekto kričí,
- dáva do toho silu,
- ale to vôbec neznamená,
- že ten človek má pravdu,
- preto, že kričí.
- Keď niekto natlačí tisíce letákov,
- objedná si a zaplatí reklamný priestor, že ten človek je
- doslova všade,
- to neznamená,
- že to je naozaj dobrý človek
- a správny kandidát napríklad.
- A keď niekto dá spraviť
- pamätnú tabuľu z kameňa a niekde ju
- umiestni,
- ešte tým samým nedokáže prepísať históriu,
- pozmeniť ju, ak by na tú tabuľu napísal
- to, ako on to vidí.
- Bratia a sestry, predsa však pozorujeme, že tieto silové
- riešenia majú celkom obľubu a uplatňujú sa.
- Že niekto kričí,
- niekto obsadí mediálny priestor
- alebo že je obľúbené stavať pomníky a pamätné tabule,
- aby sa akoby niečo ukázalo, dokázalo.
- Niekedy pravdivo, niekedy možno aj trochu falošne.
- V našich podmienkach, v našej kultúre,
- čo sa týka písania do kameňa, tak najčastejšie a také prirodzené
- je, že máme pamätné tabule
- a náhrobky teda na cintoríne, kde
- píšeme len tak veľmi skromne, že základné údaje,
- meno, dátumy, možno jedna myšlienka.
- Ale tiež je to vlastne akoby také tiché vyjadrenie, že aby sa
- na toho človeka nezabudlo,
- že napíšeme jeho meno do kameňa nad jeho hrob
- ako taká tichá spomienka napísané do kameňa, aby sa na toho človeka
- nezabudlo, aj keď už nie je medzi nami.
- Hoci keď ste niekedy navštívili taký naozaj, že starobylý cintorín,
- že bolo to napísané do kameňa, ale po rokoch
- už sa to vlastne veľmi ťažko dá prečítať.
- Jedine už treba to tak lúštiť, že čo v tom kameni bolo napísané.
- Vidíte, aj kameň má svoje limity.
- Možno ste počuli, je taká myšlienka, ktorá hovorí, že dobré veci
- a dobré skutky treba napísať do kameňa.
- Hriechy, krivdy a urážky treba písať do piesku,
- aby to vietor odfúkol.
- Čítame
- v tomto období pri svätých omšiach z knihy Jób.
- A dnes tam bola taká myšlienka, také želanie, ktoré vyslovuje
- samotný Jób:
- „Bár by moje slová boli napísané,
- bár by ich zaznačili do knihy železným ridlom a
- olovom, aby navždy zostali vrýpané do skaly."
- Jób hovorí o písaní do knihy,
- ale zároveň tam spomína, že takú pevnosť a trvalosť, že aby to
- boli ako slová, ktoré sú vrýpané do skaly, že sa to
- vyse-, vyseká do kameňa a zaleje sa to olovom,
- aby to
- navždy zostalo zachované.
- Jób má takéto želanie.
- Kniha Jób je biblický unikát,
- jedinečná
- a aj dosť ťažká kniha, ktorá rieši otázku
- ľudského utrpenia.
- Jób predstavuje človeka, ktorý veľmi, veľmi
- trpí.
- Jób prišiel o všetko.
- Prišiel o svoj veľký majetok.
- Prišiel o rodinu, teda o svoje deti, ktoré zahynuli.
- Dokonca Jób prišiel o zdravie,
- takže je na smetisku a črepinou si
- vyškrabuje hnis z tela, lebo celé jeho telo bolo ako vred od hlavy
- až po päty.
- A dokonca, keď prišli za ním jeho priatelia,
- ktorí ho akože prišli potešiť,
- tak títo priatelia, tešitelia ho ešte chcú obrať o
- česť, dobré meno a dobré svedomie,
- lebo vlastne neustále mu predkladajú myšlienku a podsúvajú, že:
- „No Jób, neni iná možnosť. Keď ty takto trpíš, tak ty musíš byť veľký
- hriešnik.
- Rozmýšľaj, za čo to je. Oľutuj, naprav sa, možno sa to
- zlepší." Kniha Jób rieši práve túto otázku, že prečo
- trpí spravodlivý človek. Ako to vysvetliť?
- Je to ťažká dilema, ale
- kniha Jób nedáva jednoznačnú jasnú odpoveď, ale
- jednoznačne a jasne vyvracia vtedajšie presvedčenie, že
- keď niekto trpí, rovná sa, to je veľký hriešnik.
- To bolo vtedajšie chápanie. Utrpenie ako trest za hriech.
- Kniha Jób hovorí: „Toto nie."
- Práve na Jóbovi.
- Jób, ktorý nezhrešil, a predsa naňho
- doliehlo veľké utrpenie ako skúška.
- Ale potom samozrejme je tu tá, že keď Jób hovorí: „Ja nie som hriešnik,
- neviem
- za čo,"
- potom sa to akoby obracia k tomu druhému:
- „Tak teda Boh je nespravodlivý?
- Nespravodlivo z Božieho dopustenia trpí
- Jób?" A toto je tá dilema, to ostrie meča,
- po ktorom, eh, ide práve kniha Jób.
- Máme to aj v tom dnešnom čítaní. „Zľutujte, zľutujte sa aspoň
- vy, moji priatelia, nado mnou, lebo sa ma dutk-,
- dotkla ruka Pánova.
- Prečo ma prenasledujete ako Boh?
- A nemôžete sa nasýtiť môjho tela."
- Jób vie, že jeho utrpenie má niečo spoločné s
- Bohom.
- „Prečo ma prenasledujete ako Boh?
- Dotkla sa ma Pánova ruka."
- Jób vie, že jeho utrpenie má niečo dočinenia s
- Bohom,
- ale predsa, hoci nerozumie Bohu,
- predsa ho nechce opustiť.
- A to je vyjadrené v tých jeho krásnych slovách, ktoré my
- používame najmä pri rozlúčkach s našimi blízkymi, pri
- pohreboch. „Ja viem,
- že môj Vykupiteľ žije
- a ako posledný bude stáť nad prachom.
- A hoc moja koža bude rozrušená, zo svojho
- tela budem vidieť Boha. Veru, ja
- sám ho uvidím."
- Jób tu spomína Vykupiteľa, teda zástancu, obhajcu,
- že Boh sa ma predsa len zastane. A toto je moja viera,
- toto je moja nádej, toto je moje presvedčenie.
- Môj Vykupiteľ žije
- a zo svojho tela budem vidieť Boha.
- Toto je jeho neochvejné presvedčenie, ktorého sa drží aj v tom obrovskom
- utrpení, ktoré prežíva.
- Napadli ma slová, ktoré použil svätý apoštol Pavol
- v liste Rimanom, keď hovorí o Abrahámovej viere, že,
- že Abrahám proti nádeji v nádeji uveril,
- a to sa mu počítalo za spravodlivosť.
- Tu je niečo podobné,
- že Jób v tom obrovskom utrpení,
- aj keď nechápe, nerozumie, ale zostáva v tom pevnom presvedčení,
- neochvejne sa toho drží. Pán sa ma zastane.
- Ja hrozne trpím, ale nie som hriešnik. Nerozumiem tomu.
- Boh nie je nespravodlivý, ale prečo toto na mňa dopustil?
- Ale som presvedčený, že on sa ma ujme a zastane a nenechá.
- Bratia a sestry.
- Aj naše mená raz
- asi
- budú napísané na
- pamätnej tabuli na náhrobku nad miestom nášho
- posledného odpočinku.
- Aby sme našli dôstojné miesto, nič honosné, dôstojné miesto,
- aby to bola spomienka
- na náš život tu na zemi.
- Ale kým k tomu príde a kým máme čas a sme tu na zemi,
- náš život má byť živým svedectvom.
- Náš život,
- ako sa držíme Pána Boha vo viere a v nádeji, má byť
- svedectvom vytesaným do života.
- A myslím, bratia a sestry, že mnohí z vás to aj prežívate naozaj na
- svojej
- koži.
- Zvlášť, keď človek prežíva samotu
- alebo prichádzajú jednotlivé obmedzenia, že človek čím ďalej, tým
- menej vládze a môže.
- Keď príde utrpenie spôsobené chorobou.
- Keď nie raz človeka prepadne taká myšlienka, že taká nezmyselnosť, že načo
- som tu? Veď ja som tu zbytočný.
- Že práve vtedy, ako Jób, pevne sa
- držať presvedčenia. Nerozumiem možno,
- neni mi všetko jasné,
- ale pevne sa držím Pána Boha, lebo on je verný.
- To je to svedectvo vytesané do života.
- Ja viem, že môj Vykupiteľ žije
- a on sa ma ujme.
- A možno aj pre tých alebo pre nás, ktorí sme mladší, je dobré
- pamätať, že môžu prísť aj na nás takéto
- dni skúšky.
- Amen.
- [hudba]
