Mohlo by vás zaujímať:
POVOLANIE LAIK
VIZIONÁR V BAŤOVÝCH STOPÁCH (Ondrej Grenčík)
08.06.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (10.01.2017)
Utorok v 1. týždňa obdobia cez rok, káže dp. Marián Bér.
Utorok v 1. týždňa obdobia cez rok, káže dp. Marián Bér.
Prepis videa
Čítanie z Listu Hebrejom.
Boh nie anjelom podriadil budúci svet,
o ktorom hovoríme.
- Čítanie z Listu Hebrejom.
- Boh nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme.
- Tak svedčí ktosi, na ktorom si mieste.
- Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho
- ujímaš?
- Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov,
- slávou a cťou si ho ovenčil a všetko si mu
- položil pod nohy.
- Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo
- podriadené.
- Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené, ale vidíme,
- že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od
- anjelov,
- Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo
- pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za
- všetkých.
- Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého
- je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy,
- zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením.
- Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní,
- všetci pochádzajú z jedného.
- Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí:
- „Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred
- zhromaždenia budem ťa velebiť."
- Počuli sme Božie slovo.
- [spoločne]
- Bohu ďakujeme.
- Svojho Syna si ustanovil za vládcu nad dielami svojich
- rúk.
- [spoločne] Svojho Syna si ustanovil za vládcu
- nad dielami svojich rúk.
- Pane náš vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi.
- Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho
- ujímaš?
- [spoločne] Svojho Syna si ustanovil za
- vládcu nad dielami svojich rúk.
- Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov.
- Slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za
- vládcu nad dielami tvojich rúk. Všetko si mu položil pod
- nohy.
- [spoločne] Svojho Syna si ustanovil za vládcu
- nad dielami svojich rúk.
- Ovce a všetok domáci statok, aj všetku poľnú zver,
- vtáctvo pod oblohou a ryby v mori i všetko, čo sa hýbe
- po dne morskom.
- [spoločne] Svojho Syna si ustanovil za vládcu
- nad dielami svojich rúk.
- Aleluja, aleluja.
- [spoločne] Aleluja, aleluja.
- Prijmite Božie slovo nie ako ľudské slovo, ale
- ako, aké naozaj je, ako slovo Božie.
- [spoločne] Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- [spoločne] I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
- [spoločne] Sлава Тєбє, Господи.
- V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a
- učil.
- I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc,
- a nie ako zákonníci.
- A práve bol v ich synagóge človek posadnutý
- nečistým duchom. Ten vykrikol: „Čo ťa do
- nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť?
- Viem, kto si, Boží Svätý."
- Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z
- neho."
- Nečistý duch nim zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.
- Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to?
- Nové učenie s mocou. Aj nečistým duchom rozkazuje a
- poslúchajú ho." A chýr o ňom sa hneď rozniesol
- všade po celej galilejskej krajine.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- [spoločne] Chvála Tebe, Kriste.
- Nech
- zmierni.
- Vieme asi sami z vlastnej skúsenosti, milí bratia a sestry,
- aké má naše slovo, slovo každého z nás, akú
- má moc. Neraz človek môže slovom aj
- ublížiť, ale myslím skôr teraz na tie iné
- okolnosti,
- kedy hovoríme, hovoríme, hovoríme
- a nič.
- Ani lístok sa na strome nepohne. A ešte viac môžeme vnímať
- túto
- v úvodzovkách silu nášho slova, niekedy poviete aj vy, že
- toľko hovorím tej mojej dcére, toľko hovorím tomu
- mojmu synovi, toľko hovorím tým svojim blízkym.
- To je jak keby som hrach na stenu hádzal.
- Poznáme toto príslovie hrach na stenu hádzať.
- To znamená, že slová, ktoré hovoríme smerom k
- niekomu druhému, smerom k našim blížnym, ako
- keby vôbec nemali žiadnu vážnosť, že sa nič skrátka
- neudeje, nič sa nezmení. A neraz sme z toho, alebo
- človek môže byť z toho neraz aj taký smutný, znechutený, že slovo,
- ktoré vysloví, slovo, ktoré povie, tak vypovie
- nadarmo som si dral ústa, nadarmo si derem, deriem ústa, nič z
- toho nie je.
- Eh, naozaj môžeme premýšľať aj práve v tomto
- význame, dá sa povedať, že
- aké, akú moc má ľudské slovo.
- Možno ešte v tom význame, že keď chceme
- niekomu druhému niečo povedať, tak človek môže naraziť práve
- na určitú bariéru, na určitý múr,
- poza ktorý sa toto jeho slovo nedostane.
- A
- ako taký protiklad voči tomuto stojí práve v dnešnom evanjeliu
- Kristus so svojím slovom, ktoré hovorí
- A evanjelista Marek
- poznamenáva, že učil ich ako ten, čo má moc, a nie ako
- zákonníci. Ten, čo má moc, teda nové
- učenie s mocou, slovo spojené s mocou.
- A to vidíme potom aj, é, v tom momente, kedy Ježiš
- sa dostáva do centra pozornosti práve aj v
- súvislosti s vyháňaním tohto zlého ducha.
- V centre pozornosti nie je ten človek
- posadnutý, ale v centre pozornosti je Kristus,
- jeho učenie s
- mocou. Pretože ten zlý
- ce-prostredníctvom tohto človeka hovorí: „Viem, kto si Boží
- svätý.
- Čo ťa do nás? Prišiel si nás zničiť?
- Viem, kto si Boží svätý."
- A vieme, čo to znamená, keď povie, že Boží svätý.
- Keď je niekto Boží svätý, to znamenalo, že je pomazaný, že je
- Mesiáš.
- A Kristus
- vlastne, dá sa povedať krátkym slovným spojením:
- „Mlč a vyjdi z neho,"
- rozkazuje tomuto zlému a oslobodzuje človeka, vyháňa zlého
- ducha.
- Teda dá sa povedať, že toto Kristovo slovo
- aj už v praxi
- bolo spojené s mocou. Bolo spojené s tým, že naozaj povedal
- a zlý odišiel. Zlý odišiel od tohto človeka.
- Potom neskôr, dá sa povedať, to môžeme nachádzať aj v listoch,
- kedy svätý
- apoštol Pavol píše v liste Korinťanom, že
- jeho učenie
- je sprevádzané tiež silou Ducha Svätého pre posilnenie
- viery.
- A to isté môžeme vnímať aj v dnešnom evanjeliu, kedy Kristus
- vlastne spája svoje slovo s mocou a
- ukazuje sa ako ten, ktorý naozaj je Boží svätý,
- ale nepotrebuje to počuť
- od zlého.
- Dá sa rozmýšľať práve nad týmto slovom aj tak,
- že
- keď teda naše ľudské slovo má neraz takú malú
- silu, má neraz takú malú moc, kde potom môžeme
- hľadať posilu, také posilnenie?
- Ježiš
- zdôrazňuje, nie že zdôrazňuje, ale posilňuje úplne do detailov a
- do krajnosti toto svoje učenie svojou bezhraničnou
- láskou. Vtedy, keď zomiera za človeka, za vykúpenie
- človeka, prináša nám spásu.
- Neraz aj neveriaci môžu vnímať toto a
- závidieť nám takého Boha,
- ktorý ide až do takejto krajnosti, že svoje učenie,
- svoju moc potvrdzuje až takouto láskou do krajnosti,
- že dáva za nás svoj život. A práve v tomto jeho
- učení môže čerpať aj človek silu. Keď neraz
- prichádzame k tomu, že naše slová sú bezmocné, že naše slová
- možno až toľko neznamenajú. Ale práve aj dnes sa nám ponúka
- toto Božie slovo v slove evanjelia, v evanjeliu, ktoré
- má
- obrovskú moc
- ako Kristovo slovo. A to sme dneska aj sa
- modlili v Alelujovom verši, keď sme počúvali, že
- prijmite Božie slovo nie ako ľudské slovo, ale aké
- naozaj je ako slovo Božie.
- A teda môžeme sa aj dnes modliť aj počas tejto svätej
- omši-omše, aj počas našich
- stretnutí s Ježišom Kristom v tej bytostnej blízkosti
- môžeme prosiť, aby jeho slovo
- bolo pre nás posilou, aby Božie slovo naozaj znamenalo v
- našich srdciach učenie spojené s mocou, so silou Ducha
- Svätého. Vo chvíľach, kedy možno pociťujeme vlastnú
- bezmocnosť, vo chvíľach, kedy možno človek pociťuje neraz
- beznádej, vo chvíľach, kedy možno chceme niekomu niečo povedať a
- nejde nám to. Vo chvíľach, kedy možno chceme tak
- veľmi pretvoriť tých, ktorí sú okolo nás a zdá sa,
- že sa nám to nedarí.
- Do všetkých týchto chvíľ môžeme vlastne prijímať toto Božie slovo
- nie ako ľudské, ale aké naozaj je, ako Božie slovo, ako
- Kristovo slovo. A tak to môžeme robiť aj vlastne počas
- tejto
- svätej omše. Amen.
- [hudba]





