Mohlo by vás zaujímať:
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (10.08.2016)
Svätého Vavrinca, diakona a mučeníka, káže dp. Anton Ziolkovský.
Svätého Vavrinca, diakona a mučeníka, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
Čítanie z druhého listu svätého
apoštola Pavla Korinťanom.
Bratia,
- Čítanie z druhého listu svätého
- apoštola Pavla Korinťanom.
- Bratia,
- kto skúpo seje, skúpo bude aj žať.
- Kto seje štedro, štedro bude aj žať.
- Každý tak, ako si umienil v srdci,
- nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo
- veselého darcu Boh miluje.
- A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť,
- aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok
- a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok.
- Ako je napísané:
- Rozsýpal a dal chudobným.
- Jeho spravodlivosť trvá naveky.
- Ten, čo dáva rozsievačovi semeno a
- chlieb na jedenie, dá a rozmnoží
- vaše osivo a dá vzrásť plodom
- vašej spravodlivosti.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bog ti
- vdať.
- V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád
- pomáha.
- V obľube je človek, čo sa zľutúva a
- rád pomáha.
- Blažený muž, ktorý sa bojí Pána a má veľkú
- záľubu v jeho príkazoch. Jeho potomstvo
- bude mocné na zemi. Pokolenie spravodlivých
- bude požehnané.
- V obľube je človek, čo sa zľutúva
- a rád pomáha.
- V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha,
- čo svoj majetok čestne spravuje. Nikdy
- nezakolíše. Vo večnej pamäti bude
- spravodlivý.
- V obľube je človek, čo sa zľutúva
- a rád pomáha.
- Nebude sa báť zlej zvesti. Jeho srdce je
- pevné. Dôveruje v Pána. Bezpečné je jeho
- srdce. Nebojí sa, kým nepokorí svojich
- nepriateľov.
- V obľube je človek, čo sa zľutúva
- a rád pomáha.
- Rozdeľuje a dáva chudobným. Jeho dobročinnosť
- potrvá naveky a jeho moc a sláva bude
- stále rásť.
- V obľube je človek, čo sa zľutúva
- a rád pomáha.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách,
- ale bude mať radosť, svetlo života.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím
- vám,
- ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo.
- Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.
- Kto miluje svoj život, stratí ho. A kto svoj život
- nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.
- Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje.
- A kde som ja, tam bude aj môj služobník.
- Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milovaní bratia a sestry.
- Milí televízni diváci.
- Dnešné evanjelium
- hovorí v podstate
- o akomsi predele medzi tým, čo je staré a tým, čo je
- nové.
- Keď hovorí o pšeničnom zrne, ktoré má odumrieť, tak
- už vlastne v tom samom ak keby bolo vložené, že, že niečo sa
- skončí a niečo sa začína.
- Aj my niekedy zvykneme
- o svojom vlastnom živote alebo o živote iných ľudí po-hovoriť o tom,
- že, že
- žijeme novým životom.
- A keď hovoríme o novom živote,
- tak máme väčšinou na mysli, že človek,
- é, zažil vo svojom
- žití nejakú, nejakú zmenu, nejakú veľkú zmenu.
- To znamená, buď sa napríklad presťahoval na nejaké iné
- miesto, tak povieme, že
- užije novým životom. Odišiel do nejakej krajiny alebo, ale
- sa, alebo sa možno oženil, vydal alebo, alebo zažil niečo,
- nejakú inú veľkú zmenu, tak povieme, že áno, žije novým životom.
- A ten nový život vlastne spočíva v tom,
- že človek zmení tie svoje
- základné životné podmienky, v ktorých žije.
- A takáto zmena nikdy nie je ľahká. Ak možno ste niekedy
- sprevádzali alebo mali v rodine človeka, ktorý odišiel bývať kamsi ďaleko,
- tak vieme, že aj keď ten človek je motivovaný,
- ale tá zmena
- je naozaj, je taká nie jednoduchá a on sám
- potrebuje mať aj veľa takej energie, takej guráže k tomu, aby
- túto zmenu zvládol. Ale keď má silnú motiváciu, tak je
- ochotný do toho ísť a, a tou zmenou prejsť.
- Teda vidíme, že takto to vyzerá zmena v tom,
- v tom našom bežnom
- živote.
- A analogicky vlastne môžeme povedať, že
- takáto istá zmena by sa mala odohrať aj v našom
- vlastnom duchovnom živote. To znamená, my sme
- presne tým zrnom, tým pšeničným zrnom,
- o ktorom hovorí evanjelium.
- A to zrno takisto musí odumrieť preto, aby, aby vyrástlo,
- aby prinieslo nejakú veľkú úrodu.
- Na prvý pohľad sa zdá, že tá vec je samozrejmá,
- lebo veď každý z nás už niečo
- sadil. Vieme, ako to vyzerá a nejako nad tým
- nepremýšľame.
- Ale predsa len,
- toto vlastne znamená, že to zrno musí
- odumrieť.
- Ono si to samozrejme neuvedomuje, lebo veď zrno nemá rozum,
- ale ako keby
- bolo zahalené tou, tou zeminou. A nakoniec
- to, čo z neho vzyde, je niečo iné ako to, čo sme tam vkladali.
- Bolo tam obyčajné zrno a zrazu je z neho nejaká rastlina alebo
- kvet.
- A práve ten obraz toho odumretého pšeničného zrna vlastne pripomína
- aj v istom zmysle
- aj podstatu nášho života viery.
- Lebo aj my, keď sme prešli svätým krstom,
- taktiež sme vlastne presne ako to, ako to pšeničné
- zrno
- odumreli.
- Boli sme ponorení do vody a potom z nás vzišiel nový
- človek. A to potom znamená, že
- sme povolaní k tomu, aby sme, aby sme žili novým životom.
- Ale žiť novým životom,
- ono sa to možno ľahko povie, ale nie vždy sa nám to v živote
- darí.
- A vlastne, keď hovoríme o novom živote, tak mohli by sme sa opýtať, že,
- že v čom vlastne ten nový život
- toho pšeničného zrna, ktoré odumrie, vlastne spočíva.
- A zdá sa, že ten nový život spočíva v tom, aby sme,
- aby sme neboli
- otrokmi svojich slabostí, svojho hriechu,
- aby sme neboli
- nejako stále zviazaní s tým starým spôsobom života.
- Možno túto skutočnosť si viac uvedomujú tí, ktorí sú konvertiti, to
- znamená tí, ktorí prijali sviatosť krstu v dospelosti
- a vedia
- viac, vnímajú ten rozdiel, čo bolo predtým a čo je teraz.
- Ale my tiež v podstate sme povolaní k tomu a vlastne to aj zakusujeme, že
- potrebujeme si neustále vo svojom živote obnovovať
- tú túžbu po živote s Kristom, po tom novom živote.
- Lebo
- dopúšťame sa rozličných hriechov, rozličných slabostí,
- a keď nechceme, aby nás to všetko pohltilo,
- tak jednoducho musíme niečo
- pre to robiť, aby sme, aby sme patrili Bohu.
- Tu ale jest, tu je také jedno riziko, že človek vlastne,
- é,
- ten svoj duchovný život,
- é, bude považovať za taký veľmi všedný,
- že jednoducho nebudeme schopní akoby si
- uvedomiť, že
- nový život si žiada od nás, aby sme aj vo svojom živote
- boli ochotní alebo boli pripravení urobiť, urobiť nejakú zmenu,
- aj možno nejakú väčšiu zmenu.
- A môžeme si to porovnať povedzme s tým svetským spôsobom života.
- Keď človek chce urobiť takú nejakú veľkú zmenu, povedzme chce sa presťahovať,
- tak musí nad tým veľa uvažovať, musí sa na to dobre pripraviť
- a potom vlastne tá zmena prebieha postupne.
- Ona neprebieha naraz. Vybaví si papiere, vybaví si sťahovacie
- vozidlo. Trvá to možno niekedy celé týždne aj
- mesiace.
- A my možno po tej zmene aj túžime, ale sme veľmi
- netrpezliví, lebo možno by sme chceli, aby tá,
- aby tá zmena prišla zo dňa na deň. Poviem si chcem byť
- lepší, chcem byť iný, ale zároveň som
- netrpezlivý a bol by som rád, keby to bolo už zajtra.
- A som z toho nešťastný a frustrovaný, keď sa mi to nepodarí alebo
- že takto to nefunguje.
- A možno práve aj v tomto je také poučenie, že potrebujeme
- byť trpezliví sami so sebou. Potrebujeme mať
- trpezlivosť sami so sebou tak, ako má Boh trpezlivosť s
- nami.
- Lebo aj to pšeničné zrno,
- to jeho odumieranie a ten rast, to sa nedeje z
- minúty na minútu, ale trvá to nejakú dobu.
- V tej zemi to zrno je ľubovoľne dlho.
- Závisí od toho, čo tam zasadíme, ale nevzíde to hneď.
- Potrebuje to nejaký čas, nejaký proces.
- A aby nakoniec naozaj niečo rastlo a vykvitlo, tak my to zrno
- musíme aj polievať. My ho nemôžeme len tak nechať.
- A to isté sa týka aj nás.
- Ak chceme, aby naozaj sme žili novým životom tak,
- ako sme povolaní k
- tomuto novému životu, tak potrebujeme sa o ten svoj
- duchovný vz-vzrast neustále starať.
- To znamená, nestačí iba na začiatku mať dobrý úmysel a
- povedať si chcem. Samozrejme, to je základ, ale potrebujem k
- tomu používať všetky duchovné prostriedky,
- ktoré vlastne mi aj, aj cirkev ponúka,
- aby som, aby som mohol rásť.
- A možno
- buďme si vedomí aj toho, že niekedy sme, niekedy sme možno aj
- takí
- trochu,
- takí trochu leniví alebo pohodlní.
- Lebo keď chceme možno urobiť nejakú tú zmenu vo svojom živote, tú
- vonkajšiu,
- tak sme ochotní sa mnohých vecí aj zrieknuť.
- Vieme, že keď sa sťahujeme do iného mesta, tak zároveň vlastne
- opúšťame to, čo bolo v tom starom meste.
- To znamená, my sa toho starého vzdávame a robíme to
- dobrovoľne pre to, čo je nové, pre to, čo príde, lebo
- máme na to motiváciu.
- A niekedy naozaj sa oprávnene treba pýtať, aby sme sa pýtali sami
- seba,
- čoho vlastne my sme ochotní zrieknuť sa-
- Pre ten nový život. Čoho sme vlastne ochotní
- zrieknuť sa pre Pána?
- Svätý Augustín, keď,
- keď mal v sebe takúto veľkú túžbu, keď zistil, že,
- že má patriť Bohu, tak on napísal vo svojich vyznaniach, že
- on počul, ako keby v jeho srdci sa ozval hlas tých,
- toho starého
- spôsobu života, tých, tých nerestí, ktoré mu hovorili:
- „A toto všetko chceš opustiť? Ty nás chceš nechať?
- Nás, ktoré sme ťa takto celé tie roky
- sprevádzali, boli sme v tvojom
- živote?" Čiže aj my sme,
- é, niekedy v situácii, že potrebujeme aj takto
- nad tým uvažovať a byť si vedomí toho, že
- aby sme
- dosiahli tú vytúženú zmenu vo svojom duchovnom živote, potrebujeme
- byť vytrvalí. Ale zároveň buďme si vedomí toho,
- že začať niečo nové znamená aj niečoho sa vzdať.
- Vzdať sa nejakého starého spôsobu života, nejakého,
- nejakého hriechu, nejakej slabosti, vzdať sa možno niečoho, čo
- je, je denne v našom živote prítomné.
- Možno sme si už na to aj úplne zvykli, ale predsa len toto je tá vec
- alebo toto je práve ten spôsob, tá činnosť, ktorej sa máme zrieknuť preto,
- aby sme mohli žiť práve tým novým životom, ku ktorému nás povoláva
- Pán Ježiš.
- Milovaní bratia a sestry,
- evanjelium teda hovorí, že máme byť ako pšeničné zrno,
- ktoré
- odumrie a potom prinesie veľkú úrodu, potom začne
- nový život.
- Aj my sa usilujme patriť vo svojom živote
- neustále Pánovi a uvedomovať si to,
- že nech sme v akomkoľvek veku, v akomkoľvek životnom
- rozpoložení, vždy musíme vynakladať veľké duchovné
- úsilie, aby sme Pánovi naozaj patrili.
- Nech nám k tomu dopomôže aj, aj toto Božie slovo a nech nás posilní aj
- Eucharistia, ktorú slávime, aby sme na tejto ceste
- vytrvali. Amen.
- [hudba]





