Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (10.12.2018)
Pondelok po 2. adventnej nedeli, káže dp. Ján Buc.
Pondelok po 2. adventnej nedeli, káže dp. Ján Buc.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
Bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a
rozkvitne púšť. Ako narcis vykvitne,
- Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
- Bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a
- rozkvitne púšť. Ako narcis vykvitne,
- zajasá, zaplesá a radosťou vykríkne.
- Bude obdarená nádherou Libanonu, krásou Karmelu
- a Sárona.
- Uvidia slávu Pána a velebu nášho Boha.
- Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce
- sa kolená. Povedzte malomyseľným: „Schopte
- sa, nebojte sa! Hľa, váš Boh!
- Príde odveta, odplata Boha. On sám príde
- a spasí vás."
- Vtedy roztvoria oči slepí a uši hluchých sa
- otvoria.
- Ako jeleň skákať bude chromý. Jazyk nemého
- radosťou vykríkne,
- lebo na púšti vyrazí voda, potoky na
- pustatine.
- Vyprahnutá zem sa zmení na jazero a žíznivá
- pôda na pramene vôd.
- Na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly, vyrastie
- trstie a sýtie.
- Bude tam chodník, cesta. Svetou cestou sa bude
- volať a nečistý po nej neprejde.
- A bude to cesta priama, takže ani hlúpi na nej
- nezblúdia.
- Nebude tam lev a dravá zver na ňu nevkročí.
- Ani chýru o nej nebude. Len vykúpení budú
- chodiť po nej.
- A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia, s jasotom
- vojdu na Sion.
- Večná radosť ovenčí im hlavy, zaplaví ich
- radosť a veselosť, zmizne bôľ a vzdychanie.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Hľa, náš Boh príde a spasí nás.
- Hľa, náš Boh príde a spasí nás.
- Budem počúvať, čo povie Pán Boh.
- On ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim
- svätým. Naozaj blízko je spása
- tým, čo sa ho boja, a jeho sláva bude
- prebývať v našej krajine.
- Hľa,
- náš Boh príde a spasí nás.
- Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom.
- Spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
- Vernosť vyrastie zo zeme. Spravodlivosť
- vzhliadne z neba.
- Hľa, náš Boh príde a spasí nás.
- Veď Pán dá požehnanie a svoje plody
- vydá naša zem. Pred ním bude
- kráčať spravodlivosť a po stopách jeho
- krokov spása.
- Hľa, náš Boh príde a spasí nás.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Hľa, príde kráľ, Pán zeme. Sa-
- on sám vezme z nás jarmo nášho zajatia.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva ti, Pane.
- Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a
- zákonici, čo poprichádzali zo všetkých galilejských
- a
- judejských dedín i z Jeruzalema.
- A mal od Pána moc uzdravovať.
- Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol
- ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho
- dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup
- nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli,
- vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku
- spustili priamo pred Ježiša.
- Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče,
- odpúšťajú sa ti hriechy."
- Tu zákonici a farizeji začali uvažovať: „Ktože je
- to, že sa takto rúha?
- Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?"
- Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im:
- „O čom to premýšľate vo svojich srdciach?
- Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti
- hriechy alebo povedať vstaň a choď?
- Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc
- odpúšťať hriechy,"
- povedal ochrnutému: „Hovorím ti, vstaň,
- vezmi si lôžko a choď domov."
- A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac
- Boha odišiel domov.
- Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha a plní
- bázne hovorili: „Dnes sme videli
- obdivuhodné veci."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Mali ste už niekedy takú, eh, poriadnu depku?
- Že vás to tak dalo dole úplne všetko bolo čierne, tmavé,
- smútok, chcelo sa vám plakať, zdalo sa vám zbytočné
- žiť, keby ste sa mohli nejak nihilovať, vymaníť
- z tejto zeme, tak by ste to rýchlo urobili. Asi každý,
- nie?
- Už sme to niekedy tak prežili, že nás to tak stlačí a príde
- taký smútok, taká jak obrovský mrak sa to zahalí a my
- nevidíme svetlo. Asi je to normálne, že, že niekedy tak človek
- to zažije, ale otázka je, viete, že čo vtedy robíme?
- Čo ste vtedy robili?
- Čo vtedy dokáže naše srdce, naša myseľ
- vypôsobiť? Jak sa dokážeme cez to prebíjať, dvíhať?
- Alebo ja neviem, že, že čo vtedy môžeme urobiť.
- A možno niečo podobné bolo, keď v
- Jeruzaleme prežívali strach z toho, že prichádza
- asýrske voj-vojsko, že prichádza, é, vojna a
- zrazu Izaiáš možno práve presne vedel Pán Boh cez
- Izaiáša dal tú nádej pre tých, ktorí boli sklesnutí vo
- svojom vnútri. A keď sme dnes dobre počúvali to prvé
- čítanie, tak to,
- to čítanie je plné takej nádeje, plné toho, že
- počujte, aj keď všetko vyzerá úplne, že zle,
- tak toto potrebujete počuť, aby ste mali nádej.
- Aj Izaiáš tam hovorí pre tých všetkých, že: „Posilňujte ruky
- zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená.
- Povedzte malomyseľným, vzchopte sa, nebojte sa,
- hľa váš Boh! Príde odveta, odplata Boha.
- On sám príde a spasí vás.“ To bolo silné posolstvo
- pre nich a myslím si, že im to pomohlo ten mrak ako keby tak
- rozptýliť a zrazu videli, hej, že čo sa bojíme, že, že o čo tu ide,
- že veď
- Boh je s nami. On je ten, ktorý nám to povedal, že bude s nami.
- Sme jeho vyvolený národ, tak, tak čoho sa máme báť?
- A zrazu naozaj oni mohli byť takí vzmužení vo svojom
- vnútri, zrazu sa mohli nadýchnuť a povedať,
- že nie, nie, nie, že ja to nepustím do
- seba. Len nie je to vždy také jednoduché a možno
- práve vtedy,
- keď my sme dole, tak potrebujeme zažiť ako keby taký
- dotyk tej nádeje Boha samého v našom vnútri.
- A vtedy my potrebujeme si začať uvedomovať, že on je s nami, že on je
- ten, ktorý nám to prisľúbil. A aj keď tie okolnosti sú akékoľvek,
- tak Boh nás nesklame. A diabol
- toto niekedy robí, že on nás rád dostáva do tých takých
- tmavých, depresných, čiernych, smutných,
- takých, že naozaj nám je ťažko vo vnútri a diabol
- sa z toho teší,
- lebo vie, že vtedy nás ako keby tak spacifikoval a
- vie, že, že vtedy
- my budeme len tak dole, kdesi v tých takých, é, šedých zónach sa
- pohybovať a nebudeme bojovať proti nemu.
- Nebudeme prinášať Božie kráľovstvo, nebudeme prinášať radosť, pokoj,
- spravodlivosť, keď sami to nemáme. Presne toto Goliáš robil.
- Spomeňte si na to. Štyridsať dní ráno a večer vychádzal na
- kopec a vysmieval sa celej izraelskej armáde, že „čo vy chcete,
- čo vy chcete? Poďte jeden so mnou bojovať, pozrite sa a ja
- vás dám nebeským vtákom za pokrm.“ A vysmieval sa im neustále.
- A tá izraelská armáda ako keby nemala v sebe
- nádej na konanie Boha a báli sa. Oni boli stiahnutí
- a nechali to kydať na seba celých štyridsať dní, až pokiaľ neprišiel
- Dávid a Dávid mal skúsenosť s Bohom.
- On vedel, aký je Boh a on sa nadýchol tej Božej
- prítomnosti, Božej
- priazne. Vedel, že oni sú národom Hospodinovým a
- jednoducho
- vyšiel proti tomu Goliášovi. A presne toto my potrebujeme ako keby si
- vždy
- uvedomiť, že keď vystúpi proti mne nepriateľ,
- ktorý ma chce
- paralyzovať, tak ja potrebujem vystúpiť proti nemu nie
- svojou mocou,
- ale Božou mocou, Božou prítomnosťou, Božou priazňou, ktorú on mi
- prisľúbil. Viete, ten človek v dnešnom evanjeliu,
- ktovie, ako dlho ležal ochrnutý.
- Ktovie, ako dlho prežíval ten smútok beznádej
- kdesi možno v nejakej komôrke toho domčeka, kde, kde
- žil. Ale našli sa ľudia, ktorí zrazu videli cez ten
- mrak, cez ten oblak nádej, lebo Ježiš.
- Ježiš tam bol v ich kraji a oni nelenili a zobrali ho na nejakom
- provizórnom lôžku a niesli ho, lebo tam videli to svetlo a
- priniesli ho tam, ale bolo tam strašne veľa ľudí a nevedeli,
- jak sa k nemu
- dostať, ale nenechali sa odradiť.
- Viete, ten moment presne toho, že, že nie je to také, že my len
- raz vykrikneme a pomodlíme sa „Bože, pomôž mi“, ale ja vtedy potrebujem
- ako keby svoje vnútro dostať do tej polohy, že ja sa spojím s
- Bohom. Viete, to nie je len ako jeden výkrik,
- ale to je niečo, kde ja
- nájdem to prepojenie, kde zrazu Boh sa dotýka môjho
- vnútra. Presne toto je potrebné, keď sme dole, keď sme, keď nám je
- ťažko, keď príde ten smútok, keď príde bolesť, keď príde odlúčenie,
- čokoľvek iné, tak ja potrebujem vtedy nielen urobiť také
- viete, že
- len zakričanie, ale zastaviť sa. A vtedy, keď ja sa zastavím
- a nájdem to spojenie s Bohom, zrazu ten Boží pokoj naplní moje
- vnútro. Moja myseľ zrazu vidí úplne veci v iných
- farbách,
- lebo viem, že Pán Boh je so mnou a zrazu ja som novým
- človekom práve z toho,
- čo Boh urobil. A títo ľudia, ktorí niesli toho ochrnutého, tak prišli
- tam a zrazu tam prišli a bola prekážka, lebo ten dom bol plný, bolo
- tam plno, vonku bol zástup, nevedeli sa tam dostať, ale oni si
- nepovedali, že nie, tak my sa tak nevzdáme,
- že sme prešli tú cestu, zobrali sme ho
- domu, nebolo to z domu, nebolo to asi ani pre neho jednoduché.
- Možno ho to tam tarmácalo, bolelo a neviem čo všetko. Nevzdáme sa.
- A tak otvorili strechu, pustili ho pred Ježiša.
- Si predstavte tú situáciu, že Ježiš tam možno debatuje o veľmi
- dôležitých
- veciach so zákoníkmi z farizejmi, ktovie akú tému práve preberali
- a zrazu sa otvorí strecha a zrazu je tam denné svetlo v tom
- domčeku a také štyri lána, na ktorých sa spustí posteľ a na
- nej leží ochrnutý. Ani Ježiš zrazu pozerá, že
- fu, že, že tí ľudia majú vieru. Oni videli vo mne to,
- čo je a on to v tom evanjeliu je napísané, že on mal moc v sebe.
- Ježiš mal v sebe moc uzdravovať.
- Čo mal urobiť? Viera ľudí, ktorí spustili toho ochrnutého
- a Ježiš jednoducho nelenil. On vedel, že toto je jeho
- poslanie, priniesť uzdravenie jeho duši, odpustiť mu hriechy,
- dotknúť sa jeho tela, postaviť ho na nohy a jednoducho to Ježiš
- urobil.
- Napriek tomu, čo tí farizeji si mysleli, napriek tomu, jak ho vo vnú- vo svojom
- vnútri odsúdili, tak to, tak urobili.
- Urobil to a zrazu mu hovorí: „Zober si lôžko a choď už domov.“ Hej,
- my možno
- chceme pokračovať v tom, čo sme začali. A on to robí.
- Viete, presne tí ľudia mali nádej v to.
- A ja nás dnes chcem povzbudiť, aby sme si nenechali
- zobrať tú nádheru svetla, ktoré Ježiš
- priniesol na túto zem. Na adventnom venci už nám svietia
- dve sviece. To svetlo akokeby znásobuje
- každý, každú nedeľu pridávame jednu sviecu a
- jednoducho
- rastie, a tak potrebuje rásť v nás.
- Viete, my tiež žijeme svoj advent. Každý jeden z nás.
- My nevieme, kedy príde to naše osobné stretnutie s
- Ježišom,
- kedy uzrieme jeho tvár. Ja sa na to teším a my všetci
- na to potrebujeme byť pripravení a vedieť, že my žijeme v tej veľkej
- nádeji, že Ježiš je ten, ktorý už prišiel, ktorý zvíťazil a
- ktorý sa vráti, aby dokázal v plnosti, é,
- priniesť svoje kráľovstvo, aby jednoducho všetko ostatné mimo toho
- jeho
- kráľovstva tu nebolo. Lenže tá nádej má byť v našom vnútri,
- a preto my
- potrebujeme ako keby neustále žiť tú nádej, ktorú on nám
- ponúka. Prosím, skúsme dnes, možno cez deň, keď
- možno príde taký záblesk nejakej, é, tmy, é, nejaký
- mrak znova príde do nášho života, nenechať to usídliť v našom
- vnútri. Tak jak teraz ja verím, že vieme, že Boh je
- so mnou a že sa nám dobre dýcha. Vieme, že on je s nami teraz pri
- tejto svätej omši, o chvíľku bude na tomto oltári.
- Je to Božia prítomnosť, ktorá sa nám ponúka a my z tejto
- prítomnosti
- potrebujeme neustále čerpať tú nádej, povzbudenie,
- posilu práve tam, kde sme.
- Pane Ježišu, ďakujeme, že ty si prišiel ako nádej pre
- každého. A prosíme, aby ťa nič nevyhnalo z
- našich sŕdc, z našich myslí,
- aby sme celý dnešný deň vedeli o tvojej prítomnosti,
- tešili sa z tvojej prítomnosti, čerpali z nej nádej,
- radosť, pokoj, posilu, odvahu meniť veci,
- meniť nás, meniť dejiny, urobiť, aby zem mala
- nebo. Ďakujeme ti za to, že si s nami a že
- budeš. Že si Boh, ktorý žije a kráľuje na veky
- vekov.
- Amen.
