Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
PRÍBEHY NÁDEJE
DVE SESTRY
15.11.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
DÁ SA VYRIEŠIŤ SVETOVÝ HLAD?
11.11.2026
MEDZI RIADKAMI
EVANJELIUM NA CELÝ ROK 2027
10.11.2026
TRNAVSKÁ NOVÉNA
TRNAVSKÁ NOVÉNA 2026
kazateľ: Mons. Bašar Matti Warda, chaldejský katolícky arcibiskup Erbilu v Iraku
18.11.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (10.12.2018)
Pondelok po 2. adventnej nedeli, káže dp. Ján Buc.
Pondelok po 2. adventnej nedeli, káže dp. Ján Buc.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
Bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a
rozkvitne púšť. Ako narcis vykvitne,
- Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
- Bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a
- rozkvitne púšť. Ako narcis vykvitne,
- zajasá, zaplesá a radosťou vykríkne.
- Bude obdarená nádherou Libanonu, krásou Karmelu
- a Sárona.
- Uvidia slávu Pána a velebu nášho Boha.
- Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce
- sa kolená. Povedzte malomyseľným: „Schopte
- sa, nebojte sa! Hľa, váš Boh!
- Príde odveta, odplata Boha. On sám príde
- a spasí vás."
- Vtedy roztvoria oči slepí a uši hluchých sa
- otvoria.
- Ako jeleň skákať bude chromý. Jazyk nemého
- radosťou vykríkne,
- lebo na púšti vyrazí voda, potoky na
- pustatine.
- Vyprahnutá zem sa zmení na jazero a žíznivá
- pôda na pramene vôd.
- Na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly, vyrastie
- trstie a sýtie.
- Bude tam chodník, cesta. Svetou cestou sa bude
- volať a nečistý po nej neprejde.
- A bude to cesta priama, takže ani hlúpi na nej
- nezblúdia.
- Nebude tam lev a dravá zver na ňu nevkročí.
- Ani chýru o nej nebude. Len vykúpení budú
- chodiť po nej.
- A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia, s jasotom
- vojdu na Sion.
- Večná radosť ovenčí im hlavy, zaplaví ich
- radosť a veselosť, zmizne bôľ a vzdychanie.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Hľa, náš Boh príde a spasí nás.
- Hľa, náš Boh príde a spasí nás.
- Budem počúvať, čo povie Pán Boh.
- On ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim
- svätým. Naozaj blízko je spása
- tým, čo sa ho boja, a jeho sláva bude
- prebývať v našej krajine.
- Hľa,
- náš Boh príde a spasí nás.
- Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom.
- Spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
- Vernosť vyrastie zo zeme. Spravodlivosť
- vzhliadne z neba.
- Hľa, náš Boh príde a spasí nás.
- Veď Pán dá požehnanie a svoje plody
- vydá naša zem. Pred ním bude
- kráčať spravodlivosť a po stopách jeho
- krokov spása.
- Hľa, náš Boh príde a spasí nás.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Hľa, príde kráľ, Pán zeme. Sa-
- on sám vezme z nás jarmo nášho zajatia.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva ti, Pane.
- Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a
- zákonici, čo poprichádzali zo všetkých galilejských
- a
- judejských dedín i z Jeruzalema.
- A mal od Pána moc uzdravovať.
- Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol
- ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho
- dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup
- nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli,
- vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku
- spustili priamo pred Ježiša.
- Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče,
- odpúšťajú sa ti hriechy."
- Tu zákonici a farizeji začali uvažovať: „Ktože je
- to, že sa takto rúha?
- Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?"
- Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im:
- „O čom to premýšľate vo svojich srdciach?
- Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti
- hriechy alebo povedať vstaň a choď?
- Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc
- odpúšťať hriechy,"
- povedal ochrnutému: „Hovorím ti, vstaň,
- vezmi si lôžko a choď domov."
- A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac
- Boha odišiel domov.
- Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha a plní
- bázne hovorili: „Dnes sme videli
- obdivuhodné veci."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Mali ste už niekedy takú, eh, poriadnu depku?
- Že vás to tak dalo dole úplne všetko bolo čierne, tmavé,
- smútok, chcelo sa vám plakať, zdalo sa vám zbytočné
- žiť, keby ste sa mohli nejak nihilovať, vymaníť
- z tejto zeme, tak by ste to rýchlo urobili. Asi každý,
- nie?
- Už sme to niekedy tak prežili, že nás to tak stlačí a príde
- taký smútok, taká jak obrovský mrak sa to zahalí a my
- nevidíme svetlo. Asi je to normálne, že, že niekedy tak človek
- to zažije, ale otázka je, viete, že čo vtedy robíme?
- Čo ste vtedy robili?
- Čo vtedy dokáže naše srdce, naša myseľ
- vypôsobiť? Jak sa dokážeme cez to prebíjať, dvíhať?
- Alebo ja neviem, že, že čo vtedy môžeme urobiť.
- A možno niečo podobné bolo, keď v
- Jeruzaleme prežívali strach z toho, že prichádza
- asýrske voj-vojsko, že prichádza, é, vojna a
- zrazu Izaiáš možno práve presne vedel Pán Boh cez
- Izaiáša dal tú nádej pre tých, ktorí boli sklesnutí vo
- svojom vnútri. A keď sme dnes dobre počúvali to prvé
- čítanie, tak to,
- to čítanie je plné takej nádeje, plné toho, že
- počujte, aj keď všetko vyzerá úplne, že zle,
- tak toto potrebujete počuť, aby ste mali nádej.
- Aj Izaiáš tam hovorí pre tých všetkých, že: „Posilňujte ruky
- zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená.
- Povedzte malomyseľným, vzchopte sa, nebojte sa,
- hľa váš Boh! Príde odveta, odplata Boha.
- On sám príde a spasí vás.“ To bolo silné posolstvo
- pre nich a myslím si, že im to pomohlo ten mrak ako keby tak
- rozptýliť a zrazu videli, hej, že čo sa bojíme, že, že o čo tu ide,
- že veď
- Boh je s nami. On je ten, ktorý nám to povedal, že bude s nami.
- Sme jeho vyvolený národ, tak, tak čoho sa máme báť?
- A zrazu naozaj oni mohli byť takí vzmužení vo svojom
- vnútri, zrazu sa mohli nadýchnuť a povedať,
- že nie, nie, nie, že ja to nepustím do
- seba. Len nie je to vždy také jednoduché a možno
- práve vtedy,
- keď my sme dole, tak potrebujeme zažiť ako keby taký
- dotyk tej nádeje Boha samého v našom vnútri.
- A vtedy my potrebujeme si začať uvedomovať, že on je s nami, že on je
- ten, ktorý nám to prisľúbil. A aj keď tie okolnosti sú akékoľvek,
- tak Boh nás nesklame. A diabol
- toto niekedy robí, že on nás rád dostáva do tých takých
- tmavých, depresných, čiernych, smutných,
- takých, že naozaj nám je ťažko vo vnútri a diabol
- sa z toho teší,
- lebo vie, že vtedy nás ako keby tak spacifikoval a
- vie, že, že vtedy
- my budeme len tak dole, kdesi v tých takých, é, šedých zónach sa
- pohybovať a nebudeme bojovať proti nemu.
- Nebudeme prinášať Božie kráľovstvo, nebudeme prinášať radosť, pokoj,
- spravodlivosť, keď sami to nemáme. Presne toto Goliáš robil.
- Spomeňte si na to. Štyridsať dní ráno a večer vychádzal na
- kopec a vysmieval sa celej izraelskej armáde, že „čo vy chcete,
- čo vy chcete? Poďte jeden so mnou bojovať, pozrite sa a ja
- vás dám nebeským vtákom za pokrm.“ A vysmieval sa im neustále.
- A tá izraelská armáda ako keby nemala v sebe
- nádej na konanie Boha a báli sa. Oni boli stiahnutí
- a nechali to kydať na seba celých štyridsať dní, až pokiaľ neprišiel
- Dávid a Dávid mal skúsenosť s Bohom.
- On vedel, aký je Boh a on sa nadýchol tej Božej
- prítomnosti, Božej
- priazne. Vedel, že oni sú národom Hospodinovým a
- jednoducho
- vyšiel proti tomu Goliášovi. A presne toto my potrebujeme ako keby si
- vždy
- uvedomiť, že keď vystúpi proti mne nepriateľ,
- ktorý ma chce
- paralyzovať, tak ja potrebujem vystúpiť proti nemu nie
- svojou mocou,
- ale Božou mocou, Božou prítomnosťou, Božou priazňou, ktorú on mi
- prisľúbil. Viete, ten človek v dnešnom evanjeliu,
- ktovie, ako dlho ležal ochrnutý.
- Ktovie, ako dlho prežíval ten smútok beznádej
- kdesi možno v nejakej komôrke toho domčeka, kde, kde
- žil. Ale našli sa ľudia, ktorí zrazu videli cez ten
- mrak, cez ten oblak nádej, lebo Ježiš.
- Ježiš tam bol v ich kraji a oni nelenili a zobrali ho na nejakom
- provizórnom lôžku a niesli ho, lebo tam videli to svetlo a
- priniesli ho tam, ale bolo tam strašne veľa ľudí a nevedeli,
- jak sa k nemu
- dostať, ale nenechali sa odradiť.
- Viete, ten moment presne toho, že, že nie je to také, že my len
- raz vykrikneme a pomodlíme sa „Bože, pomôž mi“, ale ja vtedy potrebujem
- ako keby svoje vnútro dostať do tej polohy, že ja sa spojím s
- Bohom. Viete, to nie je len ako jeden výkrik,
- ale to je niečo, kde ja
- nájdem to prepojenie, kde zrazu Boh sa dotýka môjho
- vnútra. Presne toto je potrebné, keď sme dole, keď sme, keď nám je
- ťažko, keď príde ten smútok, keď príde bolesť, keď príde odlúčenie,
- čokoľvek iné, tak ja potrebujem vtedy nielen urobiť také
- viete, že
- len zakričanie, ale zastaviť sa. A vtedy, keď ja sa zastavím
- a nájdem to spojenie s Bohom, zrazu ten Boží pokoj naplní moje
- vnútro. Moja myseľ zrazu vidí úplne veci v iných
- farbách,
- lebo viem, že Pán Boh je so mnou a zrazu ja som novým
- človekom práve z toho,
- čo Boh urobil. A títo ľudia, ktorí niesli toho ochrnutého, tak prišli
- tam a zrazu tam prišli a bola prekážka, lebo ten dom bol plný, bolo
- tam plno, vonku bol zástup, nevedeli sa tam dostať, ale oni si
- nepovedali, že nie, tak my sa tak nevzdáme,
- že sme prešli tú cestu, zobrali sme ho
- domu, nebolo to z domu, nebolo to asi ani pre neho jednoduché.
- Možno ho to tam tarmácalo, bolelo a neviem čo všetko. Nevzdáme sa.
- A tak otvorili strechu, pustili ho pred Ježiša.
- Si predstavte tú situáciu, že Ježiš tam možno debatuje o veľmi
- dôležitých
- veciach so zákoníkmi z farizejmi, ktovie akú tému práve preberali
- a zrazu sa otvorí strecha a zrazu je tam denné svetlo v tom
- domčeku a také štyri lána, na ktorých sa spustí posteľ a na
- nej leží ochrnutý. Ani Ježiš zrazu pozerá, že
- fu, že, že tí ľudia majú vieru. Oni videli vo mne to,
- čo je a on to v tom evanjeliu je napísané, že on mal moc v sebe.
- Ježiš mal v sebe moc uzdravovať.
- Čo mal urobiť? Viera ľudí, ktorí spustili toho ochrnutého
- a Ježiš jednoducho nelenil. On vedel, že toto je jeho
- poslanie, priniesť uzdravenie jeho duši, odpustiť mu hriechy,
- dotknúť sa jeho tela, postaviť ho na nohy a jednoducho to Ježiš
- urobil.
- Napriek tomu, čo tí farizeji si mysleli, napriek tomu, jak ho vo vnú- vo svojom
- vnútri odsúdili, tak to, tak urobili.
- Urobil to a zrazu mu hovorí: „Zober si lôžko a choď už domov.“ Hej,
- my možno
- chceme pokračovať v tom, čo sme začali. A on to robí.
- Viete, presne tí ľudia mali nádej v to.
- A ja nás dnes chcem povzbudiť, aby sme si nenechali
- zobrať tú nádheru svetla, ktoré Ježiš
- priniesol na túto zem. Na adventnom venci už nám svietia
- dve sviece. To svetlo akokeby znásobuje
- každý, každú nedeľu pridávame jednu sviecu a
- jednoducho
- rastie, a tak potrebuje rásť v nás.
- Viete, my tiež žijeme svoj advent. Každý jeden z nás.
- My nevieme, kedy príde to naše osobné stretnutie s
- Ježišom,
- kedy uzrieme jeho tvár. Ja sa na to teším a my všetci
- na to potrebujeme byť pripravení a vedieť, že my žijeme v tej veľkej
- nádeji, že Ježiš je ten, ktorý už prišiel, ktorý zvíťazil a
- ktorý sa vráti, aby dokázal v plnosti, é,
- priniesť svoje kráľovstvo, aby jednoducho všetko ostatné mimo toho
- jeho
- kráľovstva tu nebolo. Lenže tá nádej má byť v našom vnútri,
- a preto my
- potrebujeme ako keby neustále žiť tú nádej, ktorú on nám
- ponúka. Prosím, skúsme dnes, možno cez deň, keď
- možno príde taký záblesk nejakej, é, tmy, é, nejaký
- mrak znova príde do nášho života, nenechať to usídliť v našom
- vnútri. Tak jak teraz ja verím, že vieme, že Boh je
- so mnou a že sa nám dobre dýcha. Vieme, že on je s nami teraz pri
- tejto svätej omši, o chvíľku bude na tomto oltári.
- Je to Božia prítomnosť, ktorá sa nám ponúka a my z tejto
- prítomnosti
- potrebujeme neustále čerpať tú nádej, povzbudenie,
- posilu práve tam, kde sme.
- Pane Ježišu, ďakujeme, že ty si prišiel ako nádej pre
- každého. A prosíme, aby ťa nič nevyhnalo z
- našich sŕdc, z našich myslí,
- aby sme celý dnešný deň vedeli o tvojej prítomnosti,
- tešili sa z tvojej prítomnosti, čerpali z nej nádej,
- radosť, pokoj, posilu, odvahu meniť veci,
- meniť nás, meniť dejiny, urobiť, aby zem mala
- nebo. Ďakujeme ti za to, že si s nami a že
- budeš. Že si Boh, ktorý žije a kráľuje na veky
- vekov.
- Amen.





