Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
VEČER Z NÁDVORIA
VEČER Z NÁDVORIA (22)
Slávka Tkáčová
30.09.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
FATIMSKÉ SOBOTY
FATIMSKÁ SOBOTA
záznam modlitby svätého ruženca a svätej omše z Baziliky Navštívenia Panny Márie
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (11.04.2014)
Piatok v piatom týždni pôstneho obdobia, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Jeremiáša.
Jeremiáš povedal:
„Počul som potupy mnohých,
- Čítanie z knihy proroka Jeremiáša.
- Jeremiáš povedal:
- „Počul som potupy mnohých, hrôza zo všetkých strán.
- Udajte ho a udáme ho.
- Aj tí, čo žili so mnou v priateľstve, striehnu na môj pád.
- Hádam sa dá oklamať. Zmocníme sa ho a vypomstíme sa
- na ňom.
- Ale Pán je so mnou, sťa mocný bojovník.
- Preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič
- nezmôžu.
- Budú zahanbení, lebo nič nedosiahnu.
- Bude to hanba večná, nezabudnuteľná.
- Pane zástupov, čo skúšaš spravodlivého, ty
- skúmaš myseľ i srdce.
- Nech vidím tvoju pomstu nad nimi, lebo tebe som zveril svoj
- spor.
- Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď vyslobodil život
- úbohého z ruky zločincov."
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň ma.
- V úzkosti som ťa-
- vzýval, Pane, zachráň ma. Milujem ťa, Pane,
- moja sila, Pane, opora moja, útočište moje,
- osloboditeľ môj. V úzkosti som ťa vzýval,
- Pane, zachráň
- ma. Bože môj, moja pomoc. Tebe dôverujem.
- Ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
- Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála a
- budem zachránený pred nepriateľmi.
- V úzkosti som ťa vzýval, Pane-
- zachráň ma.
- Obkľúčilo ma smrteľné vlnobitie.
- Vydesili ma zlostné prívaly, ovínuli ma povrazy
- záhrobia,
- zovreli ma osídla smrti. V úzkosti som ťa
- vzýval, Pane, zachráň ma.
- V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu.
- Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie
- pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
- V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň ma.
- Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
- Tvoje slová, Pane, sú duch a život.
- Ty máš slová večného života.
- Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe Pane.
- Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať.
- Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých
- skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma
- kameňujete?"
- Židia mu odpovedali:
- „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie,
- pretože hoci si človek, robíš sa Bohom."
- Ježiš im vravel:
- „A nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal:
- Ste bohmi?
- Nuž, ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie
- slovo, a Písmo nemožno zrušiť, prečo vy
- hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal
- na svet: 'Rúhaš sa,'
- za to, že som povedal: 'Som Boží Syn'?
- Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi.
- Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne,
- verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli,
- že vo mne je Otec a ja v Otcovi."
- Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.
- Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým
- krstil, a tam zostal.
- Mnohí prichádzali za ním a hovorili si:
- „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo
- Ján povedal o tomto, je pravda."
- A mnohí tam uverili v neho.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Sláva tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry, máme už dlhší čas takéto
- state, ktoré hovoria, ako narastalo napätie medzi Židmi,
- farizejmi, veľkňazmi, mocnými tam
- v tom židovskom národe, v tom čase a medzi Pánom Ježišom.
- A cirkev, sveta nám to aj preto dáva, pretože ako vidíte, už sa nám
- blíži Veľký týždeň a práve o týždeň bude Veľký piatok.
- Tak aby sme vošli aj do tej atmosféry. A o čo tu vlastne išlo?
- Je dobré si to aj tak priblížiť, aby sme mali také pozadie.
- Aha, toto sa stalo Židom, preto ho neprijali.
- A nemôže sa stať niečo podobné aj mne, mojej duši,
- že by som ho neprijal?
- Tak poďme si troška bližšie rozobrať túto stať, o čo tam vlastne
- išlo.
- Evanjelista Ján je skutočne geniálny.
- On nám
- dáva veľké znamenia, ktoré urobil Pán Ježiš.
- Potom ich tak aj rozvíja, komentuje, ide do takej
- hĺbky, do hĺbky teologickej a potom ako
- keby sa troška aj viackrát vracal k tej téme,
- aby nám ju prehĺbil a aby niečo v našej duši aj
- vzniklo. Aby ja som sa ako do zrkadla pozrel a
- povedal si toto Božie slovo, toto slovo, čo vo mne spôsobuje?
- Nie som ja niekde na niektorej strane alebo v niektorej postave?
- Nemám takú rolu ako tá postava?
- Toto, čo dneska čítame, sa odohralo
- na sviatok posvätenia chrámu. To bol taký jeden veľký sviatok,
- ktorý
- Židia si pripomínali odvtedy, keď Júda Makabejský
- očistil chrám, pretože tam urobili pohania a niektorí
- Židia s nimi spolupracovali pohanský oltár.
- A na tento sviatok oni hovorili títo Židia už nikdy.
- To bolo také heslo a Pán Ježiš práve vtedy tam
- zasahuje. Inakže Jan má takú zaujímavú taktiku, že
- on opisuje Pána Ježiša na sviatkoch, pretože nám chce ukázať, aha,
- Ježiš je ten, ktorý doplnil Starý zákon.
- A iste, Starý zákon a veľké udalosti sa
- pripomínali na tie
- sviatky, ktoré mali Židia. Takže keď Pán Ježiš, vidíme ho teda v tých
- situáciách, tak Jan nám chce povedať: „Pozrite, on presne sedí
- aj do tohto sviatku, aj do tohto.“ A nakoniec uvidíme, že aj na
- Veľkú noc všetko Pán Ježiš naplnil, čo bolo
- predpovedané a Jan to tak veľmi zaujímavo znázorňuje.
- Tento sviatok teda Židia si hovorili heslo
- na posvätenia chrámu, na výročie bolo už nikdy,
- už nikdy a zrazu vidíme, je tam Ježiš
- a oni to už nikdy bolo práve preto, že niektorí Židia sa pridali
- k pohanom, čiže už nikdy
- nepridáme sa k pohanom a nezničíme Božiu prítomnosť
- v chráme medzi nami. A zrazu aký paradox
- je Ježiš medzi nimi Boh a opäť berú kamene
- naňho.
- To nepriateľstvo medzi Židmi a Pánom Ježišom, ono
- prvýkrát tie kamene vlastne zdvihli vtedy v Nazarete.
- Pamätáte? Prišiel do tej svojej, do toho svojho mestečka,
- čítal Sväté písmo, povedal, že sa naplnilo a potom
- komentoval iné veci a hovorí, že chcete tu zázrak, ale
- nikdy nebol prorok vítaný medzi svojimi a predtým bol v
- Kafarnaume, kde veľa zázrakov urobil.
- A tí Židia domorodci jeho začali žiarliť
- a už vyhodnotili to tak proste tak tento hovorí, že budú
- zachránení aj iní, nielen my.
- Ježiš im tam rozbúral jednu víziu,
- že Mesiáš príde nielen pre Židov, ale aj pre
- iných. A to nezniesli,
- a preto išli s kameňmi naňho.
- A tu zrazu v tom chráme
- na ten sviatok im rozbúrava druhú víziu.
- A to je vízia o Mesiášovi.
- Oni mysleli, že to bude niekto veľkolepý, že to bude vojvoda, že
- ich oslobodí z poroby teraz Rimanov aj okolitých národov, že
- oni budú vládnuť. A zrazu prišiel tento
- Ježiš, prorok, vidiečan, tak by sme mohli povedať,
- a on nám tu ide kázať a robí sa rovný Bohu.
- Tesne predtým bola veľmi ironická otázka týchto
- farizejov, že: „A si ty hádam Mesiáš?
- Za koho sa pokladáš?“ Tak ho podpichovali a on povedal:
- „Áno,
- ja a Otec sme jedno.“ Takže sa zjednotil,
- stotožnil s Bohom. A zase túto víziu,
- že tento Ježiš obyčajný nemôže byť Mesiáš.
- Chytali kamene,
- a keď ich, keď sa pýta teda Pán Ježiš: „Prečo ma chcete kameňovať?“ Tak
- hovoria
- teda: „Pretože sa rúhaš.“ Lebo Ježiš im hovorí:
- „Pre ktorý skutok?
- Veď povedzte.“ On: „Lebo sa ro-rovnáš rovným
- Bohu.“ Tak preto ho chceli kameňovať.
- No akokoľvek ešte neprišla Ježišova hodina, ale my
- sme tam zvýraznili dvakrát, že Ježiš rozbúral víziu.
- Víziu, ktorú niesli títo Židia o Mesiášovi.
- Vlastne ide o obraz Boha.
- Oni boli tak pripravení chrániť niečo v sebe, že
- dvíhali kamene a chceli kvôli tomu zabíjať.
- A teraz,
- keď sme aj rozprávali, že musíme dávať pozor,
- aby sa niečo podobné nám
- nestalo, lebo ten židovský národ, tí Židia, zrazu to
- môžem byť práve ja, keď to prenesieme však do svojho života.
- Otázka znie, akú ja mám víziu Boha?
- Mám vôbec nejakú? To je taká prvá základná.
- Po druhé, hľadám jeho tvár?
- Lebo mám hľadať jeho tvár. O tom hovorí jeden žalm: „Hľadajte
- moju tvár, moju podobu, kde som, nie som v tom chudobnom,
- hej nie som v tom druhom trpiacom, nie som v blížnom v
- rodine.“ Hľadám ho v trpiacich. To je
- veľmi dôležité.
- A po tretie teda, či ja ho nemám z nejakého
- spotvoreného. Lebo keď pozrieme tu na týchto farizejov,
- tak
- vlastne zistíme, že oni neverili v pravého Boha, ale
- oni
- verili v nejakého vyrobeného svojou víziou, svojimi
- predsudk-predsudkami, nejakého božika.
- A toho božika sa tak držali, že boli ochotní zabiť
- pravého Boha.
- My to musíme teda rozbúrať v sebe, ak máme takéto nejaké obrazy.
- Lebo viete, drahí bratia a sestry, my musíme šíriť
- vieru o Pánu Ježišovi, o jeho dobrote, o jeho ľudskosti,
- o jeho kráse, o jeho záujme pre ľudí.
- No to nestačí vedieť poučky a mať určitý obraz.
- Aha, Boh je asi taký a tak. Nie, ja musím ho vidieť a
- take-takého, aký je a hlbšie preniknúť do písma,
- aby som videl jeho pravú tvár. Tú si osvojil,
- zosobnil a potom podľa toho aj žil.
- Aby som teda vedel hlásať evanjelium v tom kruhu
- najbližšom, potom trocha ďalej v rodine, iste na
- ulici, vo farnosti, v spoločenstve, tam, kde som.
- Pretože ak by sme hlásali spotvorenú tvár Pána Boha,
- ľudia nám neveria.
- Vidíme, že
- terajší svätý otec František je,
- môžme tak s humorom povedať, že síce je jezrita
- a hlása chudobu ako františkán, je oblečený ako dominikán
- a srdce má a reč ako salezián. Tak niekto to tak
- s humorom povedal. Ale vidíme, že hovorí veľmi jednoducho.
- Otvára, odhaľuje tvár dobrotivého Boha tak,
- aby sme ho pochopili.
- Aj koná takto. A vidíme, že zrazu aj množstvo ľudí má
- záujem o vieru. Aha, taký je ten ich Boh.
- Hej, taký a ešte hlbší a ešte ľudskejší ešte
- by sme povedali rídzejší, ľudskejší.
- To, čo chýbavalo farizejom a tým Židom, že vôbec ani
- nepremeditovali človeka v jeho podobách
- a nepremeditovali ani Boha v jeho veľkosti.
- A nežasli nad tým, že dobrotivý Boh až takto hlboko išiel
- do ľudskosti a tú rídzosť, ktorá je v
- človekovi, zvýraznil a že v nej sa nám
- ukázal ako Boh.
- Náš Boh je veľmi ľudský a ďakujme Bohu za to, že je
- taký, lebo to hovorí, že v nás je niečo veľmi veľké,
- čo, za čo oplatí sa skutočne bojovať, rozvíjať
- a on nakoniec sa aj obetoval za nás.
- Zakončíme to teda tou myšlienkou, že
- dneska si môžeme preveriť, aký obraz Pána Boha nosím v sebe,
- aký obraz vysielam tým svojim blízkym, či ho mám
- premeditovaný a či vlastne chcem šíriť
- aj dobro, aj ľudskosť a to krásne,
- čo Boh si obliekol na seba z ľudskosti.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Veľký.
- [hudba]
