Mohlo by vás zaujímať:
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... FARNOSŤOU MAŇA
12.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (12.04.2016)
Utorok po 3. veľkonočnej nedele, káže dp. Juraj Drobný.
Utorok po 3. veľkonočnej nedele, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Štefan povedal ľudu, starším a zákoníkom:
„Vy tvrdošijní s neobrezaným srdcom a
- Čítanie zo Skutkov apoštolov.
- Štefan povedal ľudu, starším a zákoníkom:
- „Vy tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy
- odporujete Duchu Svätému,
- vy takisto ako vaši otcovia.
- Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia?
- Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého.
- A vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi.
- Vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali
- zákon, no
- nezachovávali ste ho.“ Keď to počuli,
- pukali im srdcia od zlosti a zubami skrípali proti nemu.
- Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na
- nebo a uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po
- pravici Boha a povedal:
- „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici
- Boha.“ Strašne vykríkli, zapchávali
- si uši a všetci sa naňho vrhli.
- Vyhnali ho za mesto a kameňovali.
- Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal
- Šavol.
- Štefana kameňovali a on sa modlil:
- „Pane Ježišu,
- prijmi môjho ducha.“ Potom si kľakol a
- zvolal veľkým hlasom:
- „Pane, nezapočítaj im tento
- hriech.“ A len čo to povedal, zomrel.
- Šavol schvaľoval, že ho zabili.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu ďakujeme.
- Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha.
- Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha.
- Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej spásy,
- veď ty si moja sila a moje útočište.
- Pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
- Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha.
- Do tvojich rúk porúčam svojho ducha.
- Ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
- Ale ja dúfam v Pána. Plesám a teším sa, že si
- milosrdný.
- Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha.
- Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom a zachráň ma vo svojom
- milosrdenstve.
- Záclonou svojej tváre ich kryješ pred zúrivosťou ľudu.
- Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Ja som chlieb života, hovorí Pán. Kto prichádza ku mne,
- nikdy nebude hladovať.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- [odkašle si] Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Zástup sa pýtal Ježiša: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli
- a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti
- jedli mannu, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z
- neba.“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru,
- hovorím vám, nie Mojžiš vám dal chlieb z neba,
- ale môj Otec
- vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý
- zostúpil z neba a dáva svetu život.“
- Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im
- povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy
- nebude hladovať a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe Kristus.
- Keď som si pozeral
- texty na dnešný deň.
- Najskôr teda prvé čítanie, dramatický príbeh
- ukameňovania Štefana Prvomučeníka
- a ten príbeh okolo.
- A potom som si pozrel evanjelium a vravím:
- „No jejda, čo teraz?“
- Keď som sa na to pozrel ešte raz a vravím: „Jej.“ Neviem, či ste si to
- všimli,
- ale po-pozrite si, pozrite si, ako sa ten rozhovor
- Krista s ľuďmi, čo sú okolo neho, vyvíja.
- „Aké znamenie urobíš, aby sme uverili, aby sme ti uverili, aby sme ho
- videli, aby sme ti uverili?“ Znamenia už Ježiš
- robil.
- Ale hej, „čo urobíš? Mojžiš dal
- našim pravcom na púšti mannu. Čo spravíš ty,
- aby sme ti uverili? Potvrď
- a daj také potvrdenie, aby sme ho akceptovali.
- Čiže musíš nám dať nejaké potvrdenie, také, aké my chceme.
- Nemôžeš si ty vymyslieť. My ti nadiktujeme, čo máš spraviť.
- Inak ti nebudeme veriť.“ Potom to pokračuje ďalej.
- Ježiš hovorí: „Viete čo?
- É, áno, pravcovia na púšti, ale to im nedával
- Mojžiš. Čítajte poriadne to Sväté písmo.
- Kde je tam napísané, že Mojžiš im to dal?
- To z neba, to môj Otec dáva
- a dáva vám pravý chlieb z neba.“ A potom pokračuje: „Lebo Boží chlieb je ten, ktorý
- zostúpil z neba a dáva život
- svetu.“ Keby ste toto počuli
- a nevedeli by ste, čo ide ďalej, ako by ste asi reagovali?
- No
- verím, že podobne ako ľudia, čo stáli okolo Krista,
- pretože oni síce nerozumeli, čo práve povedal, ale
- bolo tam chleba.
- A bolo tam dávať chleba, nie zarábať na chlieb, kupovať si chleba,
- dávať chleba. A tak okamžite zareagovali: „Páne, vždy nám dávaj
- taký chlieb, že najskôr daj nám nejaké znamenie,
- aby sme ti
- verili.“ A vzápätí my sa chceme zadarmo najesť a
- furt.
- A jednoducho my, my ti odhlasujeme, my budeme za teba
- hlasovať, len nám daj zadarmo najesť, daj nám gulášik volebný, hej?
- Najskôr chceli znamenie, potvrdenie.
- Akonáhle im sľúbil trochu jedla a spomalu to tak vnímali,
- okamžite nepotrebovali žiadne znamenia.
- Hlavná vec, že sa zadarmo najeme. No jako keby som to počul
- dneska.
- Človek sa nezmenil za celé tie tisícročia, stále
- rovnaký.
- Jedno chcem, potom na to zabudnem, potom toto, toto.
- Len, len aby som sa mal dobre, aby som sa mohol zadarmo najesť.
- A Ježiš potom pokračuje ďalej a my už potom máme, počuli sme slovo Pánove a teda
- ten úryvok končí, ale
- ono je to dosť, dosť tvrdé, čo potom nasleduje.
- Ježiš hovorí: „Ja som chlieb života.
- Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nikdy
- nebude žízniť.“ Teda tú
- pozornosť vracia nazad. Oni už utiekli zasa k tým takým
- každodenným starostiam a on vracia pozornosť nazad k tomu
- svojmu poslaniu, k tomu, kvôli čomu prišiel a kvôli čomu oni
- predtým
- od neho žiadali nejaké znamenia, aby mu mohli uveriť.
- A teraz to, čo povedal a vieme, čo bude nasledovať.
- Ježiš hovorí: „Kto nebude jesť telo Syna človeka a piť
- jeho krv,“ neni to tu v tom úryvku teraz, ale viete, že ako to tam je,
- „Nebude mať život večný.“ A čo, čo povedali ľudia?
- „Tvrdá je to reč.
- Kto to môže počúvať?“ A odišli. Aj apoštoli chceli odísť.
- Takže drahí moji.
- Ľahko sa necháme strehnúť.
- Najskôr chceme,
- aby mi niečo potvrdil. Potom, keď mi niečo sľúbi,
- tak nepotrebujem žiadne
- potvrdenia, lebo mi niečo sľúbil.
- Nenechajme sa takto vodiť za nos ľuďmi, ktorí nás
- takto radi vodia za nos. Alebo
- keď už, hej, ale nech je pre nás kľúčové a na prvom
- mieste to, čo hovorí Kristus. Prídite ku mne
- a ja vám dám chlieb.
- Ja som ten chlieb.
- To je to kľúčové pre nás. Ten, ktorý za nás zomrel
- pred pár týždňami, sme si to pripomenuli na Veľký piatok.
- Ten, ktorý zanechal prázdny hrob
- na Bielu sobotu. Vo vigílii sme si to všetko pripomínali
- bod za bodom a v súvislosti s celými deňmi spásy, tak
- ako to v tých čítaniach bolo.
- A teraz sme tu a Kristus sa nám dáva ako chlieb.
- A tá myšlienka, ktorú som nám chcel dnes pripomenúť,
- okrem tej takej našej ľudskej nestálosti a, é,
- nerozlišovania toho, čo je podstatné a toho, čo sú plané
- sľuby,
- to je kľúčové si, je to dôležité si teda pripomenúť.
- Ale to kľúčové je niečo iné.
- Tá Eucharistia, Kristus v Eucharistii.
- My prichádzame a my sme naučení prichádzať odmalička
- niektorí, niektorí, ako sa postupne k viere dostali.
- Bol som na prvom svätom prijímaní, na spovedi a chodím na spoveď,
- na prijímanie, na
- spoveď, na prijímanie. My sme sa naučili,
- že jednoducho to je teda samozrejmosť.
- Mne to taká, é, oplátka, deti povedia
- a ešte keď sa spýtam, že ktoré je Pán Ježiš, ktoré je oplátka,
- nerozlíšime.
- Tak sme si zvykli, že teda pán farár povedal alebo boko
- povedala, že to tak,
- tak idem
- a nerobí nám to problém. Problém máme trošku so svätou spoveďou,
- tam sa
- nám nechce, ale so svätým prijímaním nemáme problém.
- Teda pokiaľ sme boli na svätej spovedi, to-toto je ľahké, veď však
- idem, veď to je Kristus.
- Keď som v takomto móde, že je to pre mňa veľmi ľahké, niečo nie je
- dobré.
- Niečo nie je dobré.
- Potom sa musím pozrieť na svoj život. Malo by ma to varovať.
- Musím sa pozrieť na svoj život,
- ako som na tom vo vzťahu k Bohu, ako som na tom vo vzťahu k ľuďom, k sebe
- a prosiť, aby mi Boh mocou svojho Ducha ukázal,
- čo nie je v poriadku.
- Pretože a tu si pomôžem Karlom Karetom.
- Niektorí z vás poznáte ešte
- meno tohto duchovného autora,
- ktorý hovorí nie o svätom prijímaní, ale o adorácii ako o
- najťažšom úkone na svete.
- A on hovorí veľmi jasne a veľmi zrozumiteľne.
- Pozrite sa,
- máte monštranciu a v nej máte niečo biele.
- Budem ho trošku parafrázovať, nebudem ho citovať a cvola doslova.
- Čo vidia oči? My to máme aj v pesničke v jednom
- katolíckom
- spevníku. Zrak, chuť, chuť chceli by ma oklamať. Čo vidia oči?
- Oplatku.
- Keď to vezmete do rúk, čo to, čo cítite? Oplatku.
- Keď vám to dá kňaz do úst, čo cítite? Oplatku.
- Celý človek sa búri,
- hovorí Karol Kareto. Všetko vo mne sa búri
- priznať, že toto predo mnou, to malé biele okrúhle, že to je
- živý Kristus. Lebo vidím oplatku, cítim oplatku,
- hmatám oplatku, furt je to oplátka.
- Ak mi to nerobí problém
- prijať, že to je Kristus, ak to strašne ľahké, tak s mojou vierou
- ešte niečo nie je celkom v poriadku. Ono je to ťažké.
- Ono je to ťažké.
- Ak som, ak mám byť úprimný, naozaj úprimný,
- lebo Kristus v Eucharistii
- Ak ja celým svojím bytím poviem áno,
- verím,
- v tom okamihu sa môj život musí meniť.
- Musí radikálne meniť.
- Pretože ak verím, prijímam všetko, s čím
- Kristus prišiel. Prijímam aj to, že mojou úlohou je byť svetlom,
- soľou. Prijímam ďalšie, ďalšie, ďalšie veci.
- Pozrime sa na svoje životy. Som ja
- pre vás svetlom?
- Odstrašujúcim príkladom toho, hej, ale svetlom som,
- hej?
- Každý sám za seba.
- Pýtajme sa a prosme Boha, aby Kristus,
- ktorý nám sám seba dáva ako podmienku pre
- život, hovorí bezo mňa, ak nebudete jesť telo Syna človeka,
- piť jeho krv, nebudete mať život. Nám to dáva ako podmienku, tak aby sme
- túto podmienku
- s obrovskou láskou chceli plniť.
- Ale nielen to, že idem na spoveď a teraz idem do kostola
- a
- dajú mi na jazyk nejakú oplátku, ale
- že jednoducho prijímam svojho Spasiteľa a
- dovolím mu, aby menil môj život, aby ho pretváral
- stále viac na svoj obraz. Aby sme nie
- my, aby som nie ja chcel pretvoriť Krista
- podľa seba,
- čo je tendencia, to chceli urobiť aj tí Židia tam a
- vmanipulovať ho do toho, krv nás zadarmo, hej?
- Nie, aby som ja bol ten, ktorý chce byť blízko
- Kristovi, podobať sa Kristovi, nasledovať Krista, ísť v
- jeho šľapajách. Tak nech nám v tom Boh pomáha.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Vám i ti,
- amen.
- [hudba]





