SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
12.08.2016
14:38 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1859x

Z prameňa (12.08.2016)

Piatok v 19. týždni obdobia cez rok, káže dp. Ján Buc.

Piatok v 19. týždni obdobia cez rok, káže dp. Ján Buc.

Prepis videa

cca 10 min čítania • 1845 slov

Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
Pán prehovoril ku mne takto:
„Syn človeka,


  • Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
  • Pán prehovoril ku mne takto:
  • „Syn človeka, oznám Jeruzalemu jeho ohavnosti a povedz:
  • Toto hovorí Pán, Boh Jeruzalemu. Koreň a
  • pôvod máš v krajine Kanaán. Tvoj otec je Amorejčan,
  • matka Hetejčanka. A keď si sa narodila,
  • pupočnú šnúru ti neprerezali, vodou ťa neumyli na
  • očistenie, soľou neposolili a plienkami nepovili.
  • Ničie oko sa nad tebou nezľutovalo a neurobilo ti jedinú
  • z týchto vecí z lásky, ale hodili ťa na zem s odporom v
  • deň tvojho narodenia.
  • Vtedy som išiel popri tebe. Videl som, ako sa hádžeš vo
  • vlastnej krvi a povedal som ti zakrvavenej:
  • „Ži!"
  • Áno, riekol som ti: „Žij vo svojej krvi a vzrastaj ako
  • poľný kvet." Rástla si a rozvíjala si sa.
  • Dospela si do zrelého veku. Spevneli ti prsia,
  • narástli vlasy. Bola si však nahá a celá
  • zmätená.
  • Šiel som popri tebe a videl som ťa. Práve prišiel tvoj
  • čas, čas lásky.
  • Rozprestrel som nad teba svoj plášť a zakryl som tvoju nahotu.
  • Potom som ti prisahal a uzavrel som s tebou zmluvu, hovorí
  • Pán Boh, a stala si sa mojou.
  • Obmil som ťa vodou, spláchol som z teba krv a pomazal
  • som ťa olejom.
  • Obliekol som ťa do pestrých šiat. Obul som ti obuv z kože
  • delfína, ovinul som ťa kmentom,
  • zaodial hodvábom.
  • Ozdobil som ťa skvostami. Na ruky som ti dal náramky a okolo
  • krku retiazku.
  • Dal som ti obrúčku do nosa a krúžok na uši a na hlavu
  • nádhernú korunu.
  • Zdobila si sa zlatom a striebrom. Obliekala si sa do
  • kmentu, hodvábu a pestrých šiat. Jedla si múku,
  • med a olej. Opeknela si nad mieru a
  • bola si súca na kráľovský trón.
  • Pre tvoju krásu sa rozniesol chýr o tebe medzi národmi,
  • lebo si bola dokonalá v mojej ozdobe, ktorou som ťa ob-obdaril,
  • hovorí Pán Boh.
  • No spoliehala si sa na svoju krásu.
  • Využívala si svoj chýr a stala si sa neviestkou.
  • Núkala si sa bez výberu každému, kto šiel okolo.
  • Ja si však spomeniem na svoju zmluvu s tebou z dní tvojej mladosti
  • a uzavriem s tebou večnú zmluvu, aby si sa rozpamätala
  • a hanbila, aby si už od hanby nemohla otvoriť ústa,
  • keď
  • ti odpustím všetko, čo si popáchala,
  • hovorí Pán Boh."
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • K Ježišovi pristúpili farizeji a pokúšali ho:
  • „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?"
  • On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od
  • počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal:
  • Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej
  • manželke a budú dvaja v jednom tele.
  • A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo.
  • Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje."
  • Povedali mu:
  • „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?"
  • Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho
  • srdca dovolil prepustiť vaše manželky, ale od počiatku
  • to tak nebolo. A hovorím vám: Každý,
  • kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre
  • smilstvo a vezme si inú, cudzoloží."
  • Jeho učeníci mu povedali: „Keď je to takto medzi mužom a ženou,
  • potom je lepšie neženiť sa." On im povedal:
  • „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to
  • dané.
  • Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí
  • narodili zo života matky. Iných takými urobili
  • ľudia a iní sa takými urobili sami pre
  • nebeské kráľovstvo.
  • Kto to môže pochopiť, nech pochopí.
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála ti, Pane
  • Kriste.
  • V tom prvom čítaní sme mohli počuť krásny taký začiatok.
  • Mňa to vždy tak fascinuje, keď, eh, zrazu prorok pro-povie,
  • že prán-Pán prehovoril ku mne takto a zvlášť ešte teraz
  • Ezechiel hovorí, že Syn človeka oznámi Jeruzalemu.
  • Teraz keď som si čítal to čítanie, tak mi úplne tak napadlo, že keby dnes
  • mal prísť prorok na Slovensko a teraz ten prorok by
  • mal od Pána vedenie, že choď a prorokuj nad
  • Slovenskom,
  • nad našimi mestami, nad našimi dedinami.
  • A teraz som začal rozmýšľať o tom, že čo by dnes chcel Boh povedať
  • Slovensku, čo by chcel povedať nám.
  • A možno nám napadajú rôzne veci, že jak sme opustili, jak sme nedobré
  • robili. Ale myslím si, že teraz zvlášť v Roku Otcovho
  • milosrdenstva by sme mohli počuť to, že „Viete, jak vás
  • milujem? Viete, jak chcem, aby ste boli šťastní?
  • Viete, jak mi záleží na každom jednom, ktorý je stratený, ktorý je
  • zúfalý, ktorý je bez nádeje? Nad— jako mi záleží nad
  • každým jedným, ktorý trpí možno samotou?"
  • A zrazu Boh by cez proroka dnešnej doby mohol ukazovať svoje
  • srdce. Mohol by nám ho zjavovať. A ja si myslím, že presne toto
  • pozvanie má dnes cirkev na Slovensku byť takým
  • prorockým zjavením Otcovho srdca, tejto lásky,
  • tohto milosrdenstva a tejto dobroty.
  • Ale my, ak chceme byť agentúrou nádeje, čo Cirkev má
  • byť, tak každý jeden z nás potrebujeme tú nádej
  • žiť.
  • A táto nádej, ktorá má byť v našich srdciach, nevyjde
  • inak, nebude v nás inak iba z intimity, ktorú budeme prežívať s
  • Bohom. Iba ja, keď poznám jeho srdce, keď som uchvátený
  • jeho láskou, tak ja potom toto môžem vyniesť pre iných
  • ľudí.
  • A ja môžem byť prorokom dnešnej doby.
  • Ja mô-môžem byť ten, ktorý ukáže tomuto svetu nádej.
  • Koľkokrát už ste mali vo svojom živote možno také niečo, že toto by som mal
  • urobiť? Že príde to také niečo do vášho vnútra,
  • vám to napadne.
  • My to niekedy nerozlišujeme, že toto je niečo, kde, kde Duch Svätý
  • nami hýbe, lebo my sme chrám Ducha Svätého a my máme
  • byť dnes
  • prorokmi pre túto dobu. A možno príde to také chvenie, že á,
  • že mal by som
  • zavolať, mal by som povedať, mal by som urobiť možno nejaké gesto,
  • zaniesť niekomu
  • koláč alebo ja neviem čokoľ-čokoľvek urobiť.
  • A koľkokrát sme to tak nechali zomrieť v sebe.
  • Koľkokrát sme neboli poddaní alebo poslušní Duchu
  • Svätému.
  • Si predstavte, že jeden kazateľ tak stál jak ja teraz za
  • svojou kazateľnicou
  • mal pripravenú kázeň, dobre sa pripravil a teraz hovoril,
  • hovoril k
  • ľuďom a zrazu cítil vo svojom srdci, že, eh, Pán
  • mu dáva takú vášeň alebo také volanie, že urobiť ako osol
  • robí. „I a, i a" pri svätej omši
  • za kázňou. A on hovorí, že nie, že to ja nemôžem.
  • Jak to, jak to bude vyzerať, čo si ľudia o mne teraz pomyslia, že tu
  • robím ako osol, že, že nie, nie. A on to stále tak cítil, viete, to také,
  • že aha, že urob to, urob to. A on nakoniec ako sa nechal tak
  • zlomiť a v tom procese rýchlo jak mu myšlienky išli, tak nakoniec povedal
  • tam nejak, že no viete a osol robí i a, i a.
  • A tí ľudia teraz pozerali na neho, že, že čo to robí, že prečo tak hovorí
  • a, a on to skončil a si povedal, že no že to bol trápas a ja neviem čo.
  • A keď, keď skončila, keď skončila to stretnutie, eh, tá
  • bohoslužba, tak prišiel jeden človek za ním a mu
  • hovorí, že, že „Viete
  • čo? Že ja som dal Bohu poslednú šancu.
  • Ja som Bohu povedal, že keď dnes bude ten kazateľ robiť
  • ako osol za tou ambónou, tak ja uverím, že ty si
  • živý."
  • A ten kňaz to urobil a ten človek zrazu mal
  • jasné faktické potvrdenie toho, že je živý.
  • Koľkokrát možno my by sme mohli uvoľniť také
  • niečo, že Boh je živý, že on existuje.
  • Svätý Otec,
  • keď sa vrátil z Krakova, tak mal audienciu, kde
  • silné emócie, ktoré on prežil v Krakove, tak musel ešte zdieľať s
  • ľuďmi, ktorí boli na tej audiencii.
  • A pre mňa bolo veľmi silné, keď on hovoril, že Svetové dni
  • mládeže sa stali prorockým znamením pre Poľsko,
  • pre Európu aj pre celý svet. On hovorí, že toto
  • stretnutie týchto státisícov miliónov mladých ľudí je
  • prorockým znamením. Je to niečo, čo sa ukazuje, že svet
  • potrebuje počuť a vidieť. A myslím si, že to tak je.
  • A on hovorí, že prečo je to tak, lebo to je nová generácia,
  • ktorá dáva odpoveď a prijali výzvu a dávajú
  • odpoveď ako znamenie nádeje.
  • Boh je živý. Oni ho tam mohli zažiť.
  • To sa zdieľalo z jedného na druhého a oni vytvorili a
  • prežívali tú atmosféru Božej prítomnosti.
  • Nemohli ju vytvoriť, ale vytvorili ten priestor na to,
  • aby Boh tam
  • mohol jednoducho prísť. A oni zažili tú vitalitu cirkvi.
  • A toto je prorocké znamenie. A ja si myslím, že dnes cirkev na
  • Slovensku potrebuje to prorocké znamenie nádeje z
  • každého jedného z nás. A to sa nebude diať ni inak, iba keď
  • budeme otvorení pre to, aby Boh bohol-mohol byť v nás, aby
  • nás mohol posielať jednoducho tam, kde ľudia potrebujú zažiť
  • nádej. A pápež ešte ide ďalej a on hovorí: „A toto
  • znamenie nádeje sa volá bratstvo, pretože práve v
  • tomto svete, ktorý je vo vojne, je potrebné bratstvo,
  • je potrebná blízkosť, je potrebný dialóg, je potrebné
  • priateľstvo. A toto znamenie nádeje je vtedy, keď
  • existuje bratstvo."
  • My na Slovensku potrebujeme, aby sme išli bližšie k sebe.
  • Aby sme sa zaujímali jeden o druhého.
  • Aby sme sa viac milovali.
  • Vtedy bude tá nádej pretekať cez nás.
  • Vtedy budeme žiť to Božie povolanie, ktoré on dáva pre naše životy.
  • Ten potenciál, ktorý je v nás, zrazu sa bude vylievať na ľudí, ktorí
  • práve cez to, keď sa s ním stretnem a rozprávam o
  • prežívaní, o všetkom
  • tom, čo kde sme a ja budem vždy jak tá svieca
  • svietiť aj, aj vo veľkej
  • tme a budem hovoriť: „Ale ja mám nádej, lebo Boh je so mnou.
  • On je ten, ktorý je pri mne.“ Pred pár dňami som bol
  • na
  • jednej kresťanskej akcii, ktorá trvala štyri dni a, a potom po tej
  • akcii mi jedno dievča hovorí, že: „Vieš, ja som tam zobrala jednu moju
  • kamarátku.“ Bola spolužiačka na strednej škole,
  • na základnej škole, ale ona ako keby nežila s Bohom.
  • Bola niekde inde. Ne-nežije s ním, nechodí do kostola, nie je v
  • cirkevnom prostredí, nie je medzi veriacimi.
  • A po zážitku tých štyroch dní, keď boli spolu, to dievča išlo
  • na spoveď. Naposledy bola na prvom svätom prijímaní.
  • Teraz je vysokoškoláčka. To už je dosť dlhý čas. Prečo?
  • Pretože zrazu stretla človeka, ktorý má nádej.
  • Stretla ďalších ti-ďalšie tisíce ľudí, ktorí žili tú
  • nádej. Áno, hovorí, že to je, ako keby som vstúpila do úplne iného
  • prostredia. A presne toto je, ak my žijeme to bratstvo,
  • ak my žijeme tú nádej, tak ľudia to zrazu z nás vycítia
  • a to ich premieňa, to ich konfrontuje a to ich pozýva do
  • toho, aby
  • otvorili, otvorili svoje srdce pre Boha.
  • Tak nech možno v našich životoch je to, čo dnes sme
  • recitovali v rámci Žalmu z proroka Izaiáša, že:
  • „Hľa, Boh je moja spása. Dúfam a nebojím sa,
  • lebo moja sila a chvála je Pán.“ Ak toto bude v nás
  • stále, tak naozaj tá nádej bude premieňať tento
  • svet
  • a toto bude naše prorocké znamenie, do ktorého nás volá aj pápež, aby
  • sme boli tým prorockým znamením v tomto svete.
  • Tak ťa, Otec, prosíme, aby sme stále vedeli, že sa nemusíme
  • báť a že stále môžme veriť a mať skúsenosť s tvojou
  • prítomnosťou a s tvojou dobrotou.
  • Ty si naša sila a naša chvála pre každý deň nášho
  • života. Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (12.08.2016) - Archív

Reklamní partneri