Mohlo by vás zaujímať:
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (12.08.2016)
Piatok v 19. týždni obdobia cez rok, káže dp. Ján Buc.
Piatok v 19. týždni obdobia cez rok, káže dp. Ján Buc.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
Pán prehovoril ku mne takto:
„Syn človeka,
- Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
- Pán prehovoril ku mne takto:
- „Syn človeka, oznám Jeruzalemu jeho ohavnosti a povedz:
- Toto hovorí Pán, Boh Jeruzalemu. Koreň a
- pôvod máš v krajine Kanaán. Tvoj otec je Amorejčan,
- matka Hetejčanka. A keď si sa narodila,
- pupočnú šnúru ti neprerezali, vodou ťa neumyli na
- očistenie, soľou neposolili a plienkami nepovili.
- Ničie oko sa nad tebou nezľutovalo a neurobilo ti jedinú
- z týchto vecí z lásky, ale hodili ťa na zem s odporom v
- deň tvojho narodenia.
- Vtedy som išiel popri tebe. Videl som, ako sa hádžeš vo
- vlastnej krvi a povedal som ti zakrvavenej:
- „Ži!"
- Áno, riekol som ti: „Žij vo svojej krvi a vzrastaj ako
- poľný kvet." Rástla si a rozvíjala si sa.
- Dospela si do zrelého veku. Spevneli ti prsia,
- narástli vlasy. Bola si však nahá a celá
- zmätená.
- Šiel som popri tebe a videl som ťa. Práve prišiel tvoj
- čas, čas lásky.
- Rozprestrel som nad teba svoj plášť a zakryl som tvoju nahotu.
- Potom som ti prisahal a uzavrel som s tebou zmluvu, hovorí
- Pán Boh, a stala si sa mojou.
- Obmil som ťa vodou, spláchol som z teba krv a pomazal
- som ťa olejom.
- Obliekol som ťa do pestrých šiat. Obul som ti obuv z kože
- delfína, ovinul som ťa kmentom,
- zaodial hodvábom.
- Ozdobil som ťa skvostami. Na ruky som ti dal náramky a okolo
- krku retiazku.
- Dal som ti obrúčku do nosa a krúžok na uši a na hlavu
- nádhernú korunu.
- Zdobila si sa zlatom a striebrom. Obliekala si sa do
- kmentu, hodvábu a pestrých šiat. Jedla si múku,
- med a olej. Opeknela si nad mieru a
- bola si súca na kráľovský trón.
- Pre tvoju krásu sa rozniesol chýr o tebe medzi národmi,
- lebo si bola dokonalá v mojej ozdobe, ktorou som ťa ob-obdaril,
- hovorí Pán Boh.
- No spoliehala si sa na svoju krásu.
- Využívala si svoj chýr a stala si sa neviestkou.
- Núkala si sa bez výberu každému, kto šiel okolo.
- Ja si však spomeniem na svoju zmluvu s tebou z dní tvojej mladosti
- a uzavriem s tebou večnú zmluvu, aby si sa rozpamätala
- a hanbila, aby si už od hanby nemohla otvoriť ústa,
- keď
- ti odpustím všetko, čo si popáchala,
- hovorí Pán Boh."
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- K Ježišovi pristúpili farizeji a pokúšali ho:
- „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?"
- On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od
- počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal:
- Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej
- manželke a budú dvaja v jednom tele.
- A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo.
- Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje."
- Povedali mu:
- „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?"
- Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho
- srdca dovolil prepustiť vaše manželky, ale od počiatku
- to tak nebolo. A hovorím vám: Každý,
- kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre
- smilstvo a vezme si inú, cudzoloží."
- Jeho učeníci mu povedali: „Keď je to takto medzi mužom a ženou,
- potom je lepšie neženiť sa." On im povedal:
- „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to
- dané.
- Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí
- narodili zo života matky. Iných takými urobili
- ľudia a iní sa takými urobili sami pre
- nebeské kráľovstvo.
- Kto to môže pochopiť, nech pochopí.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála ti, Pane
- Kriste.
- V tom prvom čítaní sme mohli počuť krásny taký začiatok.
- Mňa to vždy tak fascinuje, keď, eh, zrazu prorok pro-povie,
- že prán-Pán prehovoril ku mne takto a zvlášť ešte teraz
- Ezechiel hovorí, že Syn človeka oznámi Jeruzalemu.
- Teraz keď som si čítal to čítanie, tak mi úplne tak napadlo, že keby dnes
- mal prísť prorok na Slovensko a teraz ten prorok by
- mal od Pána vedenie, že choď a prorokuj nad
- Slovenskom,
- nad našimi mestami, nad našimi dedinami.
- A teraz som začal rozmýšľať o tom, že čo by dnes chcel Boh povedať
- Slovensku, čo by chcel povedať nám.
- A možno nám napadajú rôzne veci, že jak sme opustili, jak sme nedobré
- robili. Ale myslím si, že teraz zvlášť v Roku Otcovho
- milosrdenstva by sme mohli počuť to, že „Viete, jak vás
- milujem? Viete, jak chcem, aby ste boli šťastní?
- Viete, jak mi záleží na každom jednom, ktorý je stratený, ktorý je
- zúfalý, ktorý je bez nádeje? Nad— jako mi záleží nad
- každým jedným, ktorý trpí možno samotou?"
- A zrazu Boh by cez proroka dnešnej doby mohol ukazovať svoje
- srdce. Mohol by nám ho zjavovať. A ja si myslím, že presne toto
- pozvanie má dnes cirkev na Slovensku byť takým
- prorockým zjavením Otcovho srdca, tejto lásky,
- tohto milosrdenstva a tejto dobroty.
- Ale my, ak chceme byť agentúrou nádeje, čo Cirkev má
- byť, tak každý jeden z nás potrebujeme tú nádej
- žiť.
- A táto nádej, ktorá má byť v našich srdciach, nevyjde
- inak, nebude v nás inak iba z intimity, ktorú budeme prežívať s
- Bohom. Iba ja, keď poznám jeho srdce, keď som uchvátený
- jeho láskou, tak ja potom toto môžem vyniesť pre iných
- ľudí.
- A ja môžem byť prorokom dnešnej doby.
- Ja mô-môžem byť ten, ktorý ukáže tomuto svetu nádej.
- Koľkokrát už ste mali vo svojom živote možno také niečo, že toto by som mal
- urobiť? Že príde to také niečo do vášho vnútra,
- vám to napadne.
- My to niekedy nerozlišujeme, že toto je niečo, kde, kde Duch Svätý
- nami hýbe, lebo my sme chrám Ducha Svätého a my máme
- byť dnes
- prorokmi pre túto dobu. A možno príde to také chvenie, že á,
- že mal by som
- zavolať, mal by som povedať, mal by som urobiť možno nejaké gesto,
- zaniesť niekomu
- koláč alebo ja neviem čokoľ-čokoľvek urobiť.
- A koľkokrát sme to tak nechali zomrieť v sebe.
- Koľkokrát sme neboli poddaní alebo poslušní Duchu
- Svätému.
- Si predstavte, že jeden kazateľ tak stál jak ja teraz za
- svojou kazateľnicou
- mal pripravenú kázeň, dobre sa pripravil a teraz hovoril,
- hovoril k
- ľuďom a zrazu cítil vo svojom srdci, že, eh, Pán
- mu dáva takú vášeň alebo také volanie, že urobiť ako osol
- robí. „I a, i a" pri svätej omši
- za kázňou. A on hovorí, že nie, že to ja nemôžem.
- Jak to, jak to bude vyzerať, čo si ľudia o mne teraz pomyslia, že tu
- robím ako osol, že, že nie, nie. A on to stále tak cítil, viete, to také,
- že aha, že urob to, urob to. A on nakoniec ako sa nechal tak
- zlomiť a v tom procese rýchlo jak mu myšlienky išli, tak nakoniec povedal
- tam nejak, že no viete a osol robí i a, i a.
- A tí ľudia teraz pozerali na neho, že, že čo to robí, že prečo tak hovorí
- a, a on to skončil a si povedal, že no že to bol trápas a ja neviem čo.
- A keď, keď skončila, keď skončila to stretnutie, eh, tá
- bohoslužba, tak prišiel jeden človek za ním a mu
- hovorí, že, že „Viete
- čo? Že ja som dal Bohu poslednú šancu.
- Ja som Bohu povedal, že keď dnes bude ten kazateľ robiť
- ako osol za tou ambónou, tak ja uverím, že ty si
- živý."
- A ten kňaz to urobil a ten človek zrazu mal
- jasné faktické potvrdenie toho, že je živý.
- Koľkokrát možno my by sme mohli uvoľniť také
- niečo, že Boh je živý, že on existuje.
- Svätý Otec,
- keď sa vrátil z Krakova, tak mal audienciu, kde
- silné emócie, ktoré on prežil v Krakove, tak musel ešte zdieľať s
- ľuďmi, ktorí boli na tej audiencii.
- A pre mňa bolo veľmi silné, keď on hovoril, že Svetové dni
- mládeže sa stali prorockým znamením pre Poľsko,
- pre Európu aj pre celý svet. On hovorí, že toto
- stretnutie týchto státisícov miliónov mladých ľudí je
- prorockým znamením. Je to niečo, čo sa ukazuje, že svet
- potrebuje počuť a vidieť. A myslím si, že to tak je.
- A on hovorí, že prečo je to tak, lebo to je nová generácia,
- ktorá dáva odpoveď a prijali výzvu a dávajú
- odpoveď ako znamenie nádeje.
- Boh je živý. Oni ho tam mohli zažiť.
- To sa zdieľalo z jedného na druhého a oni vytvorili a
- prežívali tú atmosféru Božej prítomnosti.
- Nemohli ju vytvoriť, ale vytvorili ten priestor na to,
- aby Boh tam
- mohol jednoducho prísť. A oni zažili tú vitalitu cirkvi.
- A toto je prorocké znamenie. A ja si myslím, že dnes cirkev na
- Slovensku potrebuje to prorocké znamenie nádeje z
- každého jedného z nás. A to sa nebude diať ni inak, iba keď
- budeme otvorení pre to, aby Boh bohol-mohol byť v nás, aby
- nás mohol posielať jednoducho tam, kde ľudia potrebujú zažiť
- nádej. A pápež ešte ide ďalej a on hovorí: „A toto
- znamenie nádeje sa volá bratstvo, pretože práve v
- tomto svete, ktorý je vo vojne, je potrebné bratstvo,
- je potrebná blízkosť, je potrebný dialóg, je potrebné
- priateľstvo. A toto znamenie nádeje je vtedy, keď
- existuje bratstvo."
- My na Slovensku potrebujeme, aby sme išli bližšie k sebe.
- Aby sme sa zaujímali jeden o druhého.
- Aby sme sa viac milovali.
- Vtedy bude tá nádej pretekať cez nás.
- Vtedy budeme žiť to Božie povolanie, ktoré on dáva pre naše životy.
- Ten potenciál, ktorý je v nás, zrazu sa bude vylievať na ľudí, ktorí
- práve cez to, keď sa s ním stretnem a rozprávam o
- prežívaní, o všetkom
- tom, čo kde sme a ja budem vždy jak tá svieca
- svietiť aj, aj vo veľkej
- tme a budem hovoriť: „Ale ja mám nádej, lebo Boh je so mnou.
- On je ten, ktorý je pri mne.“ Pred pár dňami som bol
- na
- jednej kresťanskej akcii, ktorá trvala štyri dni a, a potom po tej
- akcii mi jedno dievča hovorí, že: „Vieš, ja som tam zobrala jednu moju
- kamarátku.“ Bola spolužiačka na strednej škole,
- na základnej škole, ale ona ako keby nežila s Bohom.
- Bola niekde inde. Ne-nežije s ním, nechodí do kostola, nie je v
- cirkevnom prostredí, nie je medzi veriacimi.
- A po zážitku tých štyroch dní, keď boli spolu, to dievča išlo
- na spoveď. Naposledy bola na prvom svätom prijímaní.
- Teraz je vysokoškoláčka. To už je dosť dlhý čas. Prečo?
- Pretože zrazu stretla človeka, ktorý má nádej.
- Stretla ďalších ti-ďalšie tisíce ľudí, ktorí žili tú
- nádej. Áno, hovorí, že to je, ako keby som vstúpila do úplne iného
- prostredia. A presne toto je, ak my žijeme to bratstvo,
- ak my žijeme tú nádej, tak ľudia to zrazu z nás vycítia
- a to ich premieňa, to ich konfrontuje a to ich pozýva do
- toho, aby
- otvorili, otvorili svoje srdce pre Boha.
- Tak nech možno v našich životoch je to, čo dnes sme
- recitovali v rámci Žalmu z proroka Izaiáša, že:
- „Hľa, Boh je moja spása. Dúfam a nebojím sa,
- lebo moja sila a chvála je Pán.“ Ak toto bude v nás
- stále, tak naozaj tá nádej bude premieňať tento
- svet
- a toto bude naše prorocké znamenie, do ktorého nás volá aj pápež, aby
- sme boli tým prorockým znamením v tomto svete.
- Tak ťa, Otec, prosíme, aby sme stále vedeli, že sa nemusíme
- báť a že stále môžme veriť a mať skúsenosť s tvojou
- prítomnosťou a s tvojou dobrotou.
- Ty si naša sila a naša chvála pre každý deň nášho
- života. Amen.





