SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
13.01.2015
14:09 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3564x

Z prameňa (13.01.2015)

Utorok v 1. týždni obdobia cez rok, káže dp. Juraj Drobný.

Utorok v 1. týždni obdobia cez rok, káže dp. Juraj Drobný.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1718 slov

Čítanie z Listu Hebrejom.
Boh nie anjelom podriadil budúci svet, o
ktorom hovoríme. Tak svedčí ktosi,


  • Čítanie z Listu Hebrejom.
  • Boh nie anjelom podriadil budúci svet, o
  • ktorom hovoríme. Tak svedčí ktosi,
  • na ktorom si mieste.
  • Čože je človek, že naň pamätáš? A syn
  • človeka, že sa ho ujímaš?
  • Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov.
  • Slávou a cťou si ho ovenčil a
  • všetko si mu položil pod nohy.
  • Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič,
  • čo by mu nebolo podriadené.
  • Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko
  • podrobené,
  • ale vidíme, že ten, ktorý bol
  • stvorený len o niečo menší od anjelov,
  • Ježiš
  • bol ovenčený slávou a cťou, lebo
  • pretrpel smrť, aby z Božej milosti
  • okúsil smrť za všetkých.
  • Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je
  • všetko a skrze ktorého je všetko,
  • ktorý priviedol mnoho synov do slávy,
  • zdokonalil pôvodcu ich spásy
  • utrpením.
  • Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí,
  • čo sú posväcovaní,
  • všetci pochádzajú z jedného.
  • Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí:
  • „Tvoje meno zvestujem svojim bratom
  • a uprostred zhromaždenia
  • budem ťa velebiť."
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohom
  • dankujme.
  • Svojho syna si ustanovil za vládcu nad dielami svojich
  • rúk.
  • Svojho syna si ustanovil za vládcu nad
  • dielami svojich rúk.
  • Pane náš vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
  • Čože je človek, že naň pamätáš a syn človeka, že sa ho
  • ujímaš?
  • Svojho syna si ustanovil za vládcu nad
  • dielami svojich rúk.
  • Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov.
  • Slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za
  • vládcu nad dielami tvojich rúk. Všetko si mu položil pod
  • nohy.
  • Svojho syna si ustanovil za vládcu nad
  • dielami svojich rúk.
  • Ovce a všetok domácí statok, aj všetku poľnú zver,
  • vtáctvo pod oblohou a ryby v mori i všetko, čo sa hýbe pod
  • nemorskom.
  • Svojho syna si ustanovil za vládcu nad
  • dielami svojich rúk.
  • Aleluja, aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja, aleluja.
  • Prijmite Božie slovo nie ako ľudské slovo, ale aké
  • naozaj je ako slovo Božie.
  • Aleluja, aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
  • Sláva tebe, Pane.
  • V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil.
  • I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie
  • ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek
  • posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás,
  • Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť?
  • Viem, kto si, Boží Svätý."
  • Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho."
  • Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.
  • Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to nové
  • učenie s mocou? Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú
  • ho." A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade po celej
  • galilejskej krajine.
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Keď som si pozeral to dnešné evanjelium, drahí môj, tak
  • hovorím, že to nie je možné.
  • Však minulý utorok, minulý rok v laňi, utorok po Vianociach
  • bolo to isté. Veď, veď je všetko poposúvané,
  • veď Štedrý deň bol iný
  • deň ako v laňi. Všetko inak nemôže byť
  • utorok, ale môže, lebo vždycky utorok je ten istý utorok.
  • Takže zase utorok, tak ako pred rokom.
  • Presne to isté evanjelium, ktoré sa čítalo a
  • presne tá istá kázeň bude?
  • V podstate skoro hej,
  • skoro tá istá, pretože znova, keď som počul tie
  • slová, keď vlastne som ich len videl ešte, tak znova to vo
  • mne vyvolalo presne tú istú reakciu ako v laňi.
  • Keď som vám to rozprával, jak si spomeniete.
  • Proste niekto príde
  • a obviní Krista,
  • obviní toho, ktorý vlastne jediný je bez hriechu.
  • Hej, Panna Mária, ale jediný je bez hriechu
  • ten, ktorý je darca života,
  • lebo veď bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.
  • Teraz niekto vám príde a povie: „Čo ťa do mňa?
  • Ty si ma prišiel zahubiť.
  • Viem, kto si." Viete, keby ešte nevedel, že kto je, keby povedal: „Prišiel si ma
  • zahubiť, lebo niečo robíš," hej, to si človek povie: „Hej, že áno,
  • tak ten to nevie, čo hovorí možno," ale viem, kto si.
  • Ty si Svätý Boží. Jednoducho odrazu Boh-
  • Je obvinený z toho, že nám chce zle.
  • To je ako, to sa rozum zastavuje.
  • Boh, ktorý je Otecko, Boh, ktorý
  • tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby
  • nik nezahynul. Boh, ktorý nechce smrť
  • nikoho, dokonca ani toho najhoršieho hriešnika
  • nechce, ale chce, aby sa
  • obrátil a žil. Ktorý proste prichádza, aby sme mali
  • plnosť života, posiela svojho syna.
  • A ten nám hovorí, že naozaj je to taký Otecko.
  • A ja som vždy fascinovaný, preto, tým, keď o tom hovorím a keď nad tým uvažujem,
  • preto to znova opakujem. Jednoducho Otecko, ktorý
  • je, je tak neuveriteľný v porovnaní s otcami,
  • ktorých poznáme
  • tu na zemi a tak odlišný od toho všetkého, že Kristus hovorí: „Pozrite sa
  • na toho fagana, ktorý prišiel za otcom a povedal: „Tatko,
  • daj mi polovicu
  • majetku, ktoré mi patrí." Nič mu nepatrí a ten otec
  • mu to dá.
  • A ten fagan ide a všetko prefláka.
  • Čo by mal urobiť normálny otec? No prepieskať ho, nie?
  • A už na začiatku hneď.
  • A povie: „Čo ti patrí? Nič ti nepatrí, nič ti nedám.
  • Tam, tam pekne
  • si soplík ešte jeden." A toto, a Boh nie.
  • Proste Boh nám to nechá
  • a nechá nás, nech ideme a nech si robíme, čo chceme.
  • Ale čaká,
  • či sa náhodou nespamätáme. Neustále čaká.
  • On nie je ten, čo zabudne alebo si povie, že...
  • Čaká, čaká, čaká.
  • A keď sa teda náhodou, náhodou, keď sa človek spamätá
  • ako ten fagan v tom, v tom podobenstve o marnotratnom synovi
  • alebo
  • milosrdnom otcovi, ako to zvykneme už dneska hovoriť.
  • A teraz vracia sa domov s tým, že jejda, čo mi tatko povie.
  • Ale on vie, že sa nemusí báť, ale aj tak sa bojí.
  • Ale ide, nájde v sebe tú silu a povie: „Otče, nie som hoden volať
  • sa tvojim synom. Zhrešil som voči nebu a voči tebe."
  • A ten otec, ktorý ho z diaľky vidí prichádzať,
  • že tam je vidno, že on naozaj
  • čaká na toho svojho syna. To nie je, že proste on si rieši.
  • Čaká, každú chvíľu čaká, že či, či nepríde, či
  • predsa, predsa, predsa. A namiesto toho, aby mu vyčistil žalúdok, čo by zas mal
  • urobiť každý normálny otec, tak hovorí:
  • „Umyte ho, oblečte ho, zabite vykrmeného teľa, dajte mu na ruky
  • prstene. Poďme sa radovať, ľudia!"
  • Takýto Otecko je váš Boh, hovorí Kristus.
  • A vy idete tohto Boha obviniť, že vám chce zle,
  • že vás chce zahubiť?
  • Ako to, fú.
  • No a to, čo som vlastne hovoril vlani a čo si teda
  • teraz postupne budete
  • rozpamätávať je, že presne sa to deje i dnes.
  • Dnes ľudia tohto Otecka, tak ako vtedy v tej
  • synagóge ten posadnutý z neho hovoril zlý duch, ale dnes, no
  • tiež, tiež človek má už občas taký pocit, že to zlý duch hovorí
  • z toho všetkého.
  • Boh nám chce zle, Boh je zlý, lebo keby bol dobrý, nebolo by
  • toto, toto. A keby vôbec bol, tak by to nebol.
  • Boh, ktorý nás miluje, ktorý mi dáva život,
  • bez ktorého by som sa nenadýchol,
  • nevydýchol, ktorý naozaj kvôli mne posiela svojho
  • syna.
  • A ja teraz poviem, že,
  • že on je zlý, že mi chce zle?
  • Kvôli čomu?
  • Lebo mi nechce dovoliť nejaké moje zábavky, o
  • ktorých si myslím, že ma urobia šťastným?
  • On mi ich dovolí
  • a ja sa v tom svojom nešťastí vymácham
  • a neustále čaká. Ibaže
  • pripomenie:
  • „Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných Bohov, hej?
  • Nevezmeš meno Božie nadarmo."
  • Málokto rozumie, čo to znamená dnes.
  • Spomeň si na deň, ktorý je sviatočný, ktorý som ja Boh
  • odpočíval.
  • Máš rodičov.
  • Dali ti život. Váž si ich, cti si ich, staraj sa o
  • nich.
  • Váž si život, ktorý si ty nedal, nestvoril.
  • Mohol si sprostredkovať v spolupráci s Bohom ako manžel,
  • manželka, ale to, to si ty ne-nestvoril.
  • To je dar. Váž si ho. Nevinného nezabiješ
  • nikdy.
  • Váž si iného človeka, nezneužiješ
  • ho ako nástroj na uspokojenie svojej túžby,
  • nezosmilníš, hej?
  • Váž si toho človeka v celej jeho celistvosti.
  • On takisto má nárok na to, čo získal
  • Božím požehnaním, hej? Nepokradneš.
  • Váž si toho druhého človeka, nepreriekneš krivého svedectva.
  • Ja ešte teda používam tie staré formulácie z
  • Desatora.
  • A toto, tieto
  • fantastické Božie rady, ktorými nám hovorí
  • takú toleranciu, vymedzuje, že toto, toto, tohto, keď sa budete
  • držať ľudia, napriek tomu, že bez kríža to nebude, ale, ale
  • cez tie vaše rodiny a cez to všetko bude prichádzať na zem nebo.
  • A naozaj každá tá jedna rodina bude môcť byť malým nebom na zemi.
  • Tak toto my si hovoríme, že toto nám Boh bráni niečo
  • robiť, nebráni. Naozaj ja si môžem robiť, čo chcem, ale hovorím,
  • žiaľ, na vlastnú škodu. Boh mi len radí.
  • A my nechceme, my, tento svet nechce počuť tie jeho rady.
  • A dokonca ide tak ďaleko, a nie dnes, to už, to už bolo v
  • raji, to už had s tým začal. Ale dnes, dnes je to
  • tu znova a ono tu stále je to tu. Jednoducho mám niečo, o
  • čom Kristus hovorí: „Toto nie, to je hriech." A Kristus vždy hovorí:
  • „Zhrešil si?
  • Od púšťajú sa ti hriechy, pretože miluješ, ľutuješ" a tak
  • ďalej. Choď a viac nehreš.
  • Nieže choď a hreš ďalej, to Kristus nikdy nepovedal.
  • Choď a viac nehreš.
  • A my, aby sme si tak trošičku uspokojili, teda nie my, tento svet,
  • ale však tam patríme aj my, aby sme si tak trochu uspokojili to svoje
  • svedomie,
  • tak viem, že aha, zabiť nevinného je, to je zločin, to je
  • vražda.
  • Tak my tam dáme nálepku, že zabiť nevinného je
  • skutok milosrdenstva voči starému človeku, ktorému
  • doprajem,
  • eh, peknú smrť. Ja neviem, ako to nazvem.
  • Zavraždím nevinného človeka a ja to nazvem, že to je
  • cnosť.
  • Ako uff, ľudia moji, toto je tento svet.
  • A takto je to s ďalšími a ďalšími vecami.
  • Hriechy začína tento svet nazývať, že to sú cnosti,
  • že to je služba človeku, že to my chceme dobre tomu a
  • on chudák je utláčaný a je trpí a je neviem aký a my mu
  • chceme dobre.
  • My mu chceme dobre?
  • Boh nám chce dobre.
  • Diabol obviňuje Boha, že prichádza zahubiť.
  • Nenaleťme
  • diablovi. Adam s Evou naleteli. Viete, ako to
  • dopadlo? Neopakujme chybu
  • Adama a Evy. Verme Kristovi, ktorý hovorí:
  • "Boh je ten, ktorý vás miluje." Otecko,
  • naozajstný otecko a čaká,
  • neustále čaká s otvorenou náručou.
  • Pochválený buď Ježiš Kristus.
  • Pochválený buď
  • sempre. [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (13.01.2015) - Archív

Reklamní partneri