SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
13.06.2016
13:28 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1531x

Z prameňa (13.06.2016)

Svätého Antona Paduánskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi, káže Miloš Lichner SJ. 

Svätého Antona Paduánskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi, káže Miloš Lichner SJ.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1532 slov

Čítanie z Prvej knihy kráľov.
Izraelčan Nabot mal vinicu,
ktorá bola v Izraeli pri


  • Čítanie z Prvej knihy kráľov.
  • Izraelčan Nabot mal vinicu, ktorá bola v Izraeli pri
  • paláci samarského kráľa Achaba.
  • Preto Achab povedal Nabotovi: „Daj mi svoju vinicu,
  • urobím si z nej zeleninovú záhradu, lebo je hneď vedľa
  • môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu, alebo
  • ak ti bude lepšie vyhovovať, dám ti za ňu striebro, čo je
  • hodná.“ Nabot mu odpovedal: „Nech ma Pán
  • chráni, aby som ti dal dedičstvo svojich
  • otcov.“ Achab prišiel domov mrzutý a
  • nahnevaný pre odpoveď, čo mu dal Izraelčan Nabot,
  • keď mu povedal: „Nedám ti dedičstvo svojich
  • otcov.“ Hodil sa na lôžko, tvárou sa
  • obrátil k stene a nechcel jesť. Prišla k nemu
  • jeho žena Jezabel a pýtala sa ho: „Čo je s
  • tebou, že si taký zronený na duchu a nechceš
  • jesť?“ On jej odvetil: „Pretože som povedal
  • Izraelčanovi Nabotovi: Daj mi svoju vinicu za
  • peniaze, alebo ak chceš,
  • dám ti za ňu inú vinicu. A on odvetil:
  • Nedám ti svoju vinicu.“ Jeho žena Jezabel mu
  • povedala: „Máš ty ale autoritu a pekne
  • vládneš nad Izraelom. Vstaň, jedz a buď
  • dobrej vôle. Ja ti zadovážim vinicu Izraelčana
  • Nabota.“ Achabovom mene napísala list,
  • zapečatila ho jeho prstenom a poslala ho starším
  • a predstaveným, čo bývali s Nabotom v jeho meste.
  • V liste písala toto:
  • „Vyhláste pôst, Nabota posaďte na popredné
  • miesto medzi ľudom a postavte dvoch mužov,
  • Belialových synov, nech mu svedčia do očí:
  • »Rúhal si sa Bohu a kráľovi.« Potom ho
  • vyveďte a ukameňujte, nech zomrie.“ A
  • jeho spoluobčania, starší a predstavení, čo s ním
  • bývali v meste, urobili, ako im odkázala
  • Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im
  • poslala.
  • Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné
  • miesto medzi ľudom.
  • Vošli dvaja mužovia, Belialovi synovia,
  • posadili sa oproti nemu a diabolsky proti nemu
  • svedčili pred celým zhromaždením:
  • „Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi.“ Preto ho
  • vyviedli za mesto a ukameňovali. Potom
  • poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukameňovali,
  • je mŕtvy.“ Keď Jezabel počula, že Nabota
  • ukameňovali a že je mŕtvy, povedala Achabovi:
  • „Vstaň a vezmi si vinicu Izraelčana Nabota,
  • ktorý ti ju nechcel dať za peniaze, lebo Nabot nežije,
  • je mŕtvy.“ Keď Achab počul, že Nabot
  • zomrel, zobral sa a išiel do vinice
  • Izraelčana Nabota, aby ju zabral.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Pane, všimni si moje vzdychanie.
  • Pane, všimni si moje vzdychanie.
  • Pane, počuj moje slová, všimni si moje vzdychanie.
  • Pozoruj moju hlasitú prosbu, môj kráľ a môj Boh.
  • Pane, všimni si moje vzdychanie.
  • Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť.
  • Zlý človek nepobudne pri tebe ani nespravodliví
  • neobstoja pred tvojim pohľadom.
  • Pane, všimni si moje vzdychanie.
  • Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť.
  • Ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá.
  • Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom.
  • Pane, všimni si moje vzdychanie.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich
  • chodníkoch. Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo
  • povedané: Oko za oko a zub za zub. No
  • ja vám hovorím, neodporujte zlému.
  • Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé.
  • Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty,
  • nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby
  • si s ním išiel jednu mílu, choď s ním dve.
  • Tomu, kto ťa prosí, daj a neodvracaj sa od toho,
  • kto si chce od teba niečo požičať.“ Počuli sme
  • slovo Pánove.
  • Sláva tebe, Kriste.
  • Slová svätého evanjelia nech zmyjú naše previnienia.
  • Milí priatelia, sestry a bratia, v tom prvom čítaní sme
  • počuli veľmi známu udalosť z Prvej knihy kráľov
  • o Nabotovej vinici a o izraelskom kráľovi
  • Achabovi. Celá udalosť, celý ten tragický príbeh
  • je veľmi jasne opísaný. Kráľ Achab chcel
  • vymeniť krásnu vinicu za zeleninovú záhradu,
  • čo Nabot odmietol.
  • Ako vidno z vývoja toho textu, ako popísal svätopisec,
  • Achab sa vracia domov veľmi nespokojný.
  • Nestalo sa mu tak, ako vnútorne žiadostil.
  • Bojí sa však ísť proti Božiemu poriadku.
  • Preto jeho manželka Izábel sa rozhoduje, že všetko za neho
  • vykoná.
  • V celom príbehu je veľmi zaujímavé, akú smutnú úlohu tu zohrali
  • starší a predstavení mesta. Ľudia, s ktorými sa
  • Nabot stretával denne.
  • Podľa textu Písma vlastne vyplýva, že to nebol sám
  • kráľ, ktorý vykonával súdnu moc v meste, ale boli to
  • títo starší a predstavení.
  • Tu môžeme si uvedomiť, že tyrania sa niekedy
  • môže schovávať do plášťa nevinnosti tým,
  • že bude dávať za seba rozhodovať zástupcov ľudí,
  • starších a predstavených.
  • Z celého príbehu takisto je veľmi zaujímavé, že aby im táto
  • vražda a krádež prešli, tak najskôr museli
  • mediálne zmanipulovať situáciu a predpripraviť si ju,
  • aby im ľudia na to skočili a aby sa stalo tak, ako ľudia, ako
  • si to kráľovná a starší zamysleli.
  • Že sa vyhlási pôst, potom prídu falošní svedkovia,
  • príde k odsúdeniu, k vražde a ku krádeži.
  • Keď sa pozrieme ďalej do Svätého písma, do druhej knihy kráľovskej, tak
  • v deviatej knihe sa spomína, že ďalší
  • novopomazaný izraelský kráľ Jehu zabil
  • Achabovho syna kráľa Jorama. A pripomína
  • pritom tento kráľ Jehu tragický osud Nabota.
  • A z dvadsiateho šiesteho verša tejto druhej knihy v deviatej kapitole sa
  • dozvedáme,
  • že nebol zavraždený len Nabot, ale že spolu s ním
  • boli ukameňovaní aj jeho synovia.
  • Z dôvodu, aby nemal dedičov. Tam veru, v tomto
  • texte hovorí kráľ: „Veru, včera som videl krv
  • Nabota a jeho synov." To znamená, vidíme tu, že nešlo
  • len o vraždu jedného človeka, ale bola vlastne po mužskej línii
  • vyvraždená rodina, aby sa mohol ukradnúť majetok.
  • Povieme si,
  • sociálna nespravodlivosť spojená s vraždou.
  • Samotná udalosť však môže mať aj hlbší význam.
  • V knihe Deuteronómium v jedenástej kapitole
  • sa iná krajina Egypt nazýva zeleninovou záhradou.
  • Zeleninovou záhradou, ktorú kráľ Achab ponúkal Nabotovi.
  • A v Písme je to Egypt. Z druhej strany zase vinica
  • je v Písme vždy obrazom Izraela. Napríklad
  • osemdesiaty žal-žalm v deväť-deviatom verši hovorí: „Z
  • Egypta si preniesol vinicu. Pohanov si vyhnal a
  • vysadil si ju." A podobne máme aj piatu kapitolu v knihe
  • proroka Izaiáša, kde je pieseň o vinici, o
  • ktorú sa stará Boh.
  • Na tomto pozadí môžeme vnímať dnešný príbeh, ktorý sme počuli,
  • aj hlbším spôsobom.
  • Kráľ Achab svojím zámerom vybudovať si zeleninovú
  • záhradu vlastne predstavuje vladára, ktorý sa
  • nezaujíma o Božiu starostlivosť o vyvolený národ,
  • ale chce sa spoliehať na politickú a duchovnú silu
  • Egypta. Tak, ako sa to aj v skutočnosti v
  • dejinách biblického Izraela častokrát stávalo.
  • A Nabot sa stáva obrazom Izraelca, ktorý sa nechce
  • zriecť vinice, ktorú zdedil po otcoch a vo svojej
  • odpovedi pripomenul Achabovi Boží poriadok.
  • A to, ako to pripomína kniha Jozue v trinástej
  • kapitole, že zasľúbenú zem Boh rozdelil
  • lósom. Ako sa tam píše: „Len to lósom pridelil
  • Izraelitom do dedičného vlastníctva, ako som
  • ti prikázal."
  • Príbeh nám tak vlastne symbolicky môže poukázať na to, či
  • sa vládca bude spoliehať na ľudské sily alebo na
  • Božiu ochranu.
  • A môžeme tu vidieť ešte navyše aj niečo iné.
  • Ako sa- môžeme sa pozrieť na spôsob, akým Sväté
  • písmo hodnotí jednotlivých kráľov vo Svätom písme,
  • ako ich hodnotí svetská história.
  • Ak sa na to pozrieme, tak zistíme takú zaujímavú skutočnosť.
  • Sväté písmo hodnotí kráľa Achaba, o ktorom sme počuli,
  • veľmi negatívne. Prvá kniha Kráľovská v šestnástej
  • kapitole hodnotí takto: „Amriho syn Achab robil
  • večmi, čo sa Pánovi nepáčilo, viac ako
  • všetci, ktorí boli pred ním."
  • Z mimobiblických prameňov však vieme, že Achab bol
  • politicky veľmi schopný panovník.
  • Pre svätopisca je dôležité to, či panovník chodil s
  • Bohom, alebo či robil to, čo sa Pánovi nepáči.
  • Toto je meradlo, ktorým sa Sväté písmo pozerá na
  • vladára. Svetská história tá pozerá inak.
  • Či ten kráľ úspešne rozšíril hranice Izraela alebo Judska,
  • či dokázal ubrániť krajinu, či ju ekonomicky pozdvihol,
  • nestará sa vôbec na to, či spomenutý kráľ chodil s Bohom
  • alebo robil to, čo sa Bohu nepáčilo.
  • A to je príklad aj kráľa Achaba. Z pohľadu svetskej
  • histórie úspešný kráľ, aj ekonomicky, aj
  • politicky pozdvihol Izrael. Z pohľadu Svätého
  • písma máme veľmi negatívne hodnotenie.
  • Viac ako ostatní robil to, čo sa Pánovi
  • nepáči.
  • Ak zase ide o kráľa, ktorý kráčal
  • v Božom zákone, tak Sväté písmo ho chváli, hoci svetská
  • história nám povie, že ten kráľ nebol až taký veľmi
  • významný.
  • Prečo si to pripomíname? Svätopisec v druhej knihe Kráľovskej v
  • sedemnástej kapitole pripomína, že sila a slabosť
  • Izraela spočíva v tom, že ak chce prežiť, musí
  • robiť to, čo sa páči Pánovi. Ak tak bude robiť,
  • bude silný a prežije. Ak nebude robiť, bude
  • potrestaný. Boh od neho vt- stiahne svoju
  • ruku.
  • Ak sa pozrieme na tento príbeh Achaba ako politického
  • vladára a pod tou zeleninovou záhradou budeme vidieť to, čo
  • sa častokrát stávalo v dejinách Izraela, spoliehanie sa na
  • Egypt a nie na Boha, tak to nás môže priviesť k
  • tomu, aby sme sa aj my učili pozerať na
  • zodpovedných
  • ľudí v našej spoločnosti
  • nielen cez ekonomiku a momentálne politické výhody,
  • ale aj cez optiku Božieho slova. Či ten
  • človek, ktorému sme dali dôveru, chodí s Bohom,
  • alebo či robí to, čo sa Pánovi nepáči.
  • Aby sme sa aj učili v duchu Božieho slova modliť za
  • našich predstavených, aby chceli stále kráčať s
  • Bohom. A takýmto spôsobom sa potom splní to,
  • čo je
  • povedané o Izraeli. Ak Izrael chce prežiť, tak
  • musí robiť to, čo sa páči Pánovi. Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (13.06.2016) - Archív

Reklamní partneri