Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
BLAHOREČENIE FULTONA SHEENA
záznam svätej omše zo St. Louis v štáte Missouri
24.09.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
MY SME TEN VEĽKÝ DLŽNÍK
dp. Igor Kráľ, SVD (Mt 18, 21 – 19, 1)Štvrtok 19. týždňa v Cezročnom období.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
Pán prehovoril ku mne takto:
„Syn človeka,
- Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
- Pán prehovoril ku mne takto:
- „Syn človeka, bývaš uprostred sput-sporného domu.
- Oči majú na videnie, no nevidia. Uši na počúvanie,
- ale nepočujú, lebo je to sporný dom.
- Preto si urob, syn človeka, vyhnanecký batoh a
- budeš sa vo dne pred nimi sťahovať.
- Budeš sa sťahovať zo svojho miesta na iné miesto pred ich
- očami.
- Azda si to všimnú, lebo je to sporný dom.
- Vo dne pred ich očami vynesieš von svoj batoh ako
- batoh vyhnanca, ale ty sám vyjdeš večer pred nimi,
- ako odchádza vyhnanec.
- Pred ich očami si prerez, preraz stenu a vylez
- cez ňu. Pred ich očami budeš niesť na pleciach
- batoh a odídeš po tme. Tvár si zahalíš,
- aby si nevidel krajinu, lebo som ťa dal domu
- Izraela ako znamenie.
- Ja som urobil, ako mi rozkázal Pán.
- Vo dne som vyniesol svoj, svoj batoh ako batoh vyhnanca.
- Večer som si rukou prerazil stenu a po tme som vykročil s
- batohom na pleciach pred ich očami.
- Ráno mi zaznelo Pánovo slovo:
- Syn človeka, nepovedal ti dom Izraela, sporný
- dom: Čo to robíš?
- Povedz im: Toto hovorí Pán Boh. Takéto
- bremeno čaká na knieža v Jeruzaleme a na celý dom
- Izraela, čo v ňom žije. Povedz: Ja som pre vás
- znamenie. Ako som ja robil, tak sa aj im stane.
- Do vyhnanstva, do zajatia pôjdu. A knieža, čo je
- medzi nimi, ponesie batoh. Po tme odíde,
- prerazia stenu, aby bol cez ňu priechod.
- Tvár si zahalí, aby nevidel svojimi očami krajinu.
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Nezabúdajme na Božie diela. Nezabúdajme
- na Božie diela.
- Pokúšali a popudzovali Najvyššieho Boha a
- nezachovávali jeho príkazy. Odpadávali a boli
- neverní ako ich otcovia. Sklamali ako
- pokazený luk.
- Nezabúdajme na Božie diela.
- Rozhnevali ho obrad-obradmi a na výšinách a
- svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
- Počul to Boh a rozhneval sa a na Izraela veľmi
- zanevrel.
- Nezabúdajme na Božie diela.
- Vydal svoju silu do zajatia, do rúk nepriateľa svoju
- nádheru. Svoj ľud vydal meču napospas a
- hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.
- Nezabúdajme na Božie diela.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja. Pane,
- vyjasni tvár nad svojím služobníkom a nauč ma
- svojim ustanoveniam.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz
- mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?
- Azda sedem ráz? Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti nie sedem
- ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
- Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa
- rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami.
- Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný
- desaťtisíc talentov.
- Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, Pán rozkázal
- predať jeho a jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a
- dlh splatiť.
- Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil:
- „Pozhovej mi a všetko ti vrátim."
- A Pán sa nad sluhom zľutoval. Prepustil ho a odpustil
- mu aj dlžobu.
- No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom,
- ktorý mu dlhoval sto denárov.
- Chytil ho pod krk a kričal: „Vráť, čo mi dlhuješ."
- Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho:
- „Pozhovej mi a dlžobu ti splatím." On však nechcel,
- ale odišiel a vrhol ho do žaláru, kým dlh nesplatí.
- Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili.
- Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
- A tak si ho Pán predvolal a povedal mu: „Zlý sluha, ja som
- ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil.
- Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa
- ja zľutoval nad tebou?
- A rozhnevaný Pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú
- dlžobu.
- Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo
- srdca každý svojmu bratovi."
- Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galilei a prešiel
- do judejského kraja za Jordán.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí priatelia,
- počuli sme,
- é, to Božie prianie, Božiu túžbu, ktorá bola
- vyjadrená po vyrieknutí, é, tohto veľmi silného
- podobenstva o tom, že si máme navzájom odpúšťať.
- Aj my máme odpúšťať, ako bolo odpustené nám.
- Ježiš túto pravdu už vysvetlil hneď po tom, ako
- učeníkov naučil modliť sa modlitbu Otče náš.
- Tam varuje, lebo ak vy neodpustíte, lebo ak vy
- odpustíte ľuďom ich poklesky, odpustí vám aj váš
- nebeský otec. Ale ak vy neodpustíte ľuďom ich
- poklesky, ani váš otec neodpustí vaše
- poklesky. A našli by sme v Svätom písme viacero
- takýchto
- priamych explicitných výziev, napríklad aj v Jakubovi,
- lebo súd je bez milosrdenstva tomu, kto nepreukázal
- milosrdenstvo.
- Je jasné, že to božské a ľudské odpustenie
- spolupracujú,
- ale je to fér? Položili by sme si otázku, vari nás
- Boh neučí nezištnosti a láske bez podmienok?
- Prečo to teda nemôže byť tak, že mi bude
- odpustené, aj keď ja neodpustím?
- Nie je, nebola by v tomto práve tá nezištnosť
- alebo bezpodmienečnosť? Prečo Boh podmieňuje svoje
- odpustenie tým naším odpustením?
- Aby sme sa možno vyhli takýmto otázkam, Ježiš
- vyrozprával podobenstvo, ktoré je veľmi zrozumiteľné,
- v ktorom sa ukazuje, ako srandovne, nelogicky, ba až ako by
- to hlúpo vyzeralo,
- keby
- sme tu chceli, aby to bolo práve takto, že by
- to Božie odpustenie
- bolo nezávislé od toho nášho. Keby sme chceli prerozprávať to
- podobenstvo do reči čísiel, ktorým my dnes rozumieme,
- tak jeden talent bola obrovská suma.
- Približne bol to zárobok,
- dvadsaťročný zárobok človeka.
- A my sme tu počuli, že ten
- muž, čo dlhoval pánovi talenty, nedlžil jeden talent,
- ale dlhoval desaťtisíc talentov, teda približne nejakých
- dvestotisíc rokov práce jedného človeka bez prestávky
- a bez toho, že by niečo z tých peňazí minul.
- V prepočte na denáre by to bolo šesťdesiat miliónov
- dolárov, denárov.
- Ježiš teda
- zámerne používa absurdne veľké číslo, aby bolo tuná
- vidno, že ide o nerealistický dlh.
- Chce poslucháčovi povedať, tohto človeka nemožno zachrániť
- splatením dlhu, hoci kričí, že pozhovej mi a ja ti to
- postupne splatím. Je to nemožné pre jedného človeka a je
- to úplne za hranicou jeho možností.
- Naopak ten druhý sluha dlhuje sto denárov, čo je vlastne
- sto dní práce, inými slovami by sme povedali štyri
- mesiace
- mzdy.
- Prvý dlh je teda povedzme tomu cez pol milióna
- krát väčší ako dlh toho druhého
- sluhu.
- A tak, drahí priatelia, vidíme,
- že toto podobenstvo sa tak trošku týka aj nás.
- V tomto podobenstve my predstavujeme toho väčšieho dlžníka,
- ktorý dlhuje svojmu pánovi. Každý deň
- v našom živote je plný našich podlžností.
- Podlžnosti voči Bohu, voči blížnym, voči sebe samému.
- Každý deň aj spravodlivý sa prehreší mnohoráz a
- potrebujeme, aby naše hriechy nám boli odpustené,
- aby tá naša
- nedostatočnosť bola doplnená Božou milosťou.
- A teda každý deň potrebujeme túto Božiu
- zhovievavosť, Božiu lásku.
- A súčet všetkých previnení, ktorých sa naši
- blížni dopustili voči nám, sa rovná tomu malému dlhu
- toho druhého dlžníka z dnešného podobenstva.
- A tak myslím, že také srdce vnímavé a citlivé aj na
- tieto
- reality dokáže vidieť tú nerovnosť
- medzi tým, aké podlžnosti voči Bohu, voči svetu, voči blížnym
- máme my a aké dlžoby majú ostatní voči nám.
- Ponaučenie z Ježišovho príbehu je, že ako
- členovia komunity
- sa máme navzájom správať tak, ako sa správa Boh ku
- každému jednému z nás.
- Je to výzva, aby sme zahodili kalkulačku, pokiaľ
- ide o odpúšťanie. Tak ako Boh je
- pripravený nám odpúšťať, ako je Boh pripravený
- darovať nám nové začiatky a druhé šance, rovnakým spôsobom
- prosí, aby sme to robili aj my.
- A nielen to, že z nejakej vypočítavosti, aby bolo odpustené
- mne, odpustím aj ja, ale aby sme si to navzájom robu-robili
- zo srdca,
- pretože aj to odpustenie z Božej strany
- zasiahlo do srdca Ježišovo.
- Bol nám odpustený dlh, ktorý Boh odpustil dobrovoľnou
- obetou smrti svojho vlastného syna.
- No a tak ako
- tá, to Božie odpustenie, tá Božia láska, čo si stála,
- tak pravdepodobne bude to stáť aj čosi nás.
- Ale je to cesta, ktorou kráčal Boh, je to cesta, ktorou sme
- pozvaní kráčať aj my. Amen.
- [hudba]
