Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
SVÄTÉ OMŠE
21. NEDEĽA V CEROČNOM OBDOBÍ
káže dp. Ivan Kňaze (Mt 16, 13-20)
23.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (14.11.2017)
Utorok 32. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Marián Bér.
Utorok 32. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Marián Bér.
Prepis videa
Čítanie z knihy Múdrosti.
Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť.
Utvoril ho ako obraz svojej podstaty.
- Čítanie z knihy Múdrosti.
- Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť.
- Utvoril ho ako obraz svojej podstaty.
- Smrť prišla na svet zo závisti diabla, preto ju
- okúsia všetci, čo mu patria.
- Duše spravodlivých sú v Božích rukách.
- Múka smrti sa ich nedotkne.
- Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi.
- Za nešťastie pokladali ich smrť a ich odchod od
- nás za záhubu.
- Ale oni sú v pokoji.
- A hoci v očiach ľudí pretrpeli muky, ich nádej
- je plná nesmrteľnosti.
- Po krátkom utrpení prijmú veľké dobrodenie,
- lebo ich Boz-Boh skúšal a zistil, že
- sú ho hodní.
- Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich
- ako celopalnú žrtvu.
- V deň ich súdu zažiaria. Prebehnú sťa iskry
- cez trstinu.
- Súdiť budú ľudstvo, nad národmi budú panovať
- a Pán bude nad nimi kraľovať naveky.
- Tí, čo v neho dúfajú, poznajú pravdu
- a verní zotrvajú v láske pri ňom.
- Lebo pre svätých je pripravená milosť a zľutovanie
- a pre jeho vyvolených odmena. Počuli sme
- Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Velebiť budem Pána v každom čase.
- Velebiť budem Pána v každom čase.
- Pána chcem velebiť v každom čase. Moje
- ústa budú ho vždy chváliť. V Pánovi sa
- bude chváliť moja duša. Nechže to
- počujú pokorní a nech sa tešia.
- Velebiť budem Pána v každom čase.
- Pánove oči hľadia na spravodlivých a k
- ich volaniu sa nakláňa jeho sluch.
- Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia
- zlo a vyhladzuje ich pamiatku zo
- zeme.
- Velebiť budem Pána v každom čase.
- Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal
- a vyslobodil ich zo všetkých tiesni.
- Pán je pri tých, čo majú srdce
- skrušné a zachraňuje
- zlomených na duchu.
- Velebiť budem Pána v každom čase.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Kto ma miluje, bude zachovávať moje
- slovo, hovorí Pán. A môj
- Otec ho bude milovať a prídeme k
- nemu.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Pán povedal:
- "Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie,
- povie mu, keď sa vráti z poľa: 'Hneď si poď sadnúť k stolu.'
- Vari mu nepovie skôr: 'Priprav mi večeru, popáš sa a
- obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem.
- Ty budeš jesť a piť až potom.'
- Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu
- rozkázalo?
- Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo,
- povedzte: 'Sme neužitoční sluhovia.
- Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.'"
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Ak ste sa, milí bratia a sestry, niekedy zúčastnili
- alebo ste pozerali
- alebo lepšie povedané zúčastnili sa na pohreb nejakého kňaza,
- alebo keď ste sa zúčastnili na pohrebe niekoho blízkeho, tak
- neraz
- tam v tých záverečných prejavoch sa zvykne
- hovoriť všetko, čo ten dotyčný počas svojho života
- urobil. Také celoživotné dielo.
- Niekedy pri, na kňazských pohreboch sa hovorí,
- že ako sa
- venoval ľuďom, ako opravil kostol alebo podobne,
- že rôzne takéto zásluhy.
- A vtedy človek má takú tendenciu si povedať vďaka Bože
- za tohto človeka. Alebo nemusí to byť aj kňaz, môže to byť
- aj veriaci človek, ktorý odchádza a naozaj po ňom ostáva,
- povieme si, veľké dielo vykonané na tejto zemi.
- A teraz v dnešnom evanjeliu Kristus nám hovorí:
- "Povedzte, sme neužitoční sluhovia.
- Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť."
- A práve aby človek dospel k takémuto možno pokornému konštatovaniu,
- je dobré vždy si pripomínať túto Kristovu vetu z evanjelia.
- Čo sme povinní urobiť?
- Ako sa človek môže stať vlastne tým neužitočným sluhom, teda
- ktorý urobí to, čo má povinnosť alebo čo je
- povinnosťou jeho urobiť?
- Zo života jedného kardinála, konkrétne kardinála Bertrama,
- ktorý bol arcibiskupom vo Wroclawi, sa spomína
- taký príbeh alebo také rozprávanie, ako mu raz jeden
- chlapec poslal lístok, kde ho prosil,
- aby sa mu len podpísal. Prosil ho o autogram.
- A niekedy mu prichádzalo viacero takých listov, kde ho
- prosili len možno o podpis, že tak na pamiatku, aby mali.
- A on tak v takej, takej rýchlosti, jak
- pozrel na tento lístok, tak ho pokrčil a odhodil do koša.
- A potom sa, sa píše teda, že spomenul si práve na
- tieto slová, že sme neužitoční sluhovia.
- Urobili sme, čo sme m-mali povinnosť, čo sme boli povinní urobiť.
- A takto tak prehodnotil sebe, že veď čo je na tom, že len jeden podpis
- dám na ten lístok a pošlem to, pošlem to tomu chlapcovi naspäť.
- A tak vybral ten list z koša, podpísal a poslal na
- spiatočnú adresu. O pár rokov, teda o viac rokov neskôr dostal
- pozvánku na primície. Totižto na ten lístok ešte napísal jednu
- takú myšlienku, že nikdy sa nevráti stratený čas a
- podpísal
- to. A keď dostal pozvánku na primície, tak ten
- chlapec mu písal, že celý čas, celý čas som mal
- tento váš lístok, tento váš odkaz na stole svojom a vždycky
- som
- myslel na to, že nikdy sa nevráti stratený čas.
- Postupom času sa stal z tohto chlapca kňaz a išiel pôsobiť
- ako misionár.
- Niekedy stačí málo, že čo človek vykoná a čo človek
- urobí, možno sa dostane do tej pozície, sme neužitoční
- sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť,
- ale v živote toho druhého to môže znamenať veľmi
- veľa.
- A v našom duchovnom živote, keď si prenesieme toto
- evanjelium každý pre seba do svojho vnútra,
- preto sa môžeme dostať k tomuto konštatovaniu, že sme neužitoční sluhovia.
- Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť, pretože
- nezáleží až tak na tom, že čo my konáme pre Boha,
- ale záleží v našom živote veľmi na tom, čo Boh koná
- pre nás, čo Boh koná v nás.
- A našou úlohou alebo takým naším poslaním, poslaním každého
- človeka je, aby sme sa vedeli napojiť na toto konanie
- Boha
- v nás, aby sme vedeli objavovať túto Božiu vôľu.
- Čo, Pane, chceš aj dnešný deň, aby sme urobili?
- Čo, Pane, chceš od nás, aby sme spravili, aby sme sa
- nejako posunuli na tejto ceste k tebe?
- A tam sa dostávame do tej pozície toho
- neužitočného sluhu, ktorý urobí všetko vlastne to,
- čo sa od neho
- očakáva, pretože nachádza v sebe túto, toto Božie
- konanie, čo Boh koná v nás a napája sa na to a
- posúva to ďalej. Svätý Ján dvadsiaty tretí hovorieval
- niekedy, že keď mal také ťažké obdobie, že keď
- možno aj tak rozmýšľal, že čo robiť ako ďalej, tak
- hovoril: „Vtedy som sa modlil svojmu anjelovi
- strážcovi.
- A tak som v sebe počul hlas: Ale Ján, neber seba až tak
- príliš vážne."
- Je to také pekné konštatovanie, že niekedy človek tak naozaj
- berie seba až tak príliš vážne. A to je práve vtedy také to
- odklonenie sa od tohto „sme neužitoční sluhovia", keď si tak začne
- namýšľať, čo všetko sme vykonali, čo všetko sme urobili, čo všetko
- som už dokázal.
- A to je vlastne zrazu také odklonenie sa od toho, že nie čo
- človek dokázal, ale čo Boh vykonal v tom človeku a
- prostredníctvom neho aj v jeho okolí.
- Tak sa môžeme aj dnešný deň, aj iné dni pýtať:
- „Čo, Bože, od nás čakáš?
- Čo od nás očakávaš? Čo môžeme urobiť aj v tento
- konkrétny deň?"
- Možno sú to malé úlohy, ale dostaneme sa nimi práve tam.
- Máme ich urobiť a možno tým niekomu zmeníme
- alebo posunieme život inde.
- Jeden spisovateľ, jeden autor píše takú príhodu,
- ako cestoval raz autobusom. A keď nastúpil do tohto
- autobusu, tak ho prekvapila jedna skutočnosť,
- že vodič tohto autobusu
- sa naňho usmial a poprial mu šťastnú cestu.
- A tento spisovateľ hovorí, že: „Tak ma to
- zaskočilo, milo prekvapilo," ale potom videl, že
- tento vodič autobusu všetkým ľuďom, ktorí nastupovali do toho autobusu, tak
- mal pre každého také povzbudivé slovo.
- Usmial sa na každého. A tak to tomuto spisovateľovi nedalo.
- Išiel po skončení tej cesty za tým vodičom a hovorí
- mu: „To bola moja najkrajšia cesta
- autobusom."
- A ten vodič samozrejme bol rád, ale ten spisovateľ nedalo mu to a
- hovorí, že: „To som ešte takto nezažil, že
- vy ste stále takí dobre naladení, usmiati,
- prívetiví pre tých ľudí?"
- A ten vodič hovorí, že áno, že pred, už
- pred dávnejším časom čítal kdesi v novinách, že jeden starší
- pán, é, venoval celý svoj majetok vodičovi
- autobusu,
- ktorý sa naňho usmial a milo ho privítal.
- A tak hovorí: „Tak aj ja som tak bol v očakávaní,
- že možno sa na mňa usmeje
- šťastie. Tak som bol taký milý k tým ľuďom." Ale
- pokračoval ten vodič: „Ale dnes už to nečakám.
- Dnes, dnes už to nečakám. Pretože keď sa na
- niekoho usmejem, keď niekoho povzbudím takýmto milým
- slovom,
- tak to, čo cítim v srdci, je na nezaplatenie."
- A toto možno je alebo môže byť, nemusí to byť
- konkrétne možno úsmev, povzbudivé slovo, môže to byť nejaká pomocná ruka
- podaná. To sú možno také malé drobné
- službičky, ktorými sa môžeme dostať práve k tomuto.
- To, čo od nás práve dnešný deň očakáva Pán.
- Amen.
- [spoločne] Ďakujeme za slovo Božie.
- [hudba]
