Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (15.11.2017)
Svätého Alberta Veľkého, biskupa a učiteľa Cirkvi, káže dp. Daniel Dian.
Svätého Alberta Veľkého, biskupa a učiteľa Cirkvi, káže dp. Daniel Dian.
Prepis videa
Aleluja. Aleluja, aleluja.
Pri všetkom vzdávajte vďaky,
lebo to je Božia vôľa v
- Aleluja. Aleluja, aleluja.
- Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v
- Kristovi Ježišovi pre vás. Aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a
- Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu
- desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne
- kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!"
- Keď ich uvidel, povedal: „Choďte a ukážte sa kňazom."
- A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je
- uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil
- Boha.
- Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu.
- A bol to Samaritán. Ježiš mu na to povedal:
- „Neočistilo sa ich desať? A tí deviatí sú kde?
- Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol
- vrátil a vzdal Bohu slávu?" A jemu povedal:
- „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa uzdravila."
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála ti, Pane
- Ježišu.
- Milovaní, dúfam, že sme vždy sa pozorne
- pohrúžili alebo sa pohrúžime do modlitby dňa.
- A v tej dnešnej nás mohla veľmi osloviť myšlienka,
- ktorá je v tejto modlitbe.
- Svätého biskupa Alberta si vyznačil tým, že ľudskú
- vedu uviedol do súladu so zjavenou pravdou.
- To je veľmi dôležitá myšlienka, lebo dnes
- akoby veda a viera stáli proti sebe.
- Akoby poznanie vedy
- nám neumožňovalo rozvíjať život viery.
- A opak musí byť pravdou. Veda
- utvrdzuje moju vieru.
- Aspoň ja to v sebe tak cítim. Čím viac
- poznávam, tým viac sa stávam veriacim.
- Tým viac sa prehlbuje môj osobný
- vzťah k tomu, od ktorého všetko pochádza a
- ku ktorému všetko smeruje.
- A práve poznanie vedy
- ma vedie k tomu, aby som si uvedomil
- postoje svätca dnešného dňa. Mimoriadne vzdelaný
- muž,
- dominikán, ktorý
- vedel úžasným spôsobom uchvátiť svojich poslucháčov
- a ako biskup v Rezne svojich
- veriacich.
- Tento muž mal úžasnú charizmu rozpoznávania ducha.
- Medzi poslucháčmi mal zvláštneho žiaka,
- ktorý vynikal v jednom. Večne
- mlčal.
- Mlčal tak, že mu spolužiaci dali prezývku Nemý vol.
- A keď to raz Albert začul, hovorí, keď raz tento vol zabučí,
- bude to počuť celý svet. A ten vol bučí dodnes.
- Volá sa Tomáš Akvinský.
- Jeden z najúžasnejších teológov všetkých čias.
- Jeho náuka nemá konkurenta.
- Objasňovanie Božích právd
- perom svätého Tomáša je vrcholom v
- teológii.
- Ale vrátim sa späť k tej myšlienke.
- Objavovanie a rozpoznávanie ducha.
- Pred nedávnom
- som mal možnosť rozprávať sa s jedným z mojich bývalých
- farníkov
- a hovorí, že mu navždy zarezonovala myšlienka,
- ktorú som raz zdôrazňoval
- v súvislosti s kňazom, rodákom z farnosti, kde som
- pôsobil.
- Keď ho ľudia stretli na ulici,
- boli by povedali,
- no, nejaký ošumtelý dedko.
- Chodil veľmi skromne oblečený, vždy čistý, ale bolo
- vidieť, že ten jeho baľňák už má svoje roky.
- A kto ho na prvý pohľad videl, ten by bol povedal, no čo taký
- dedko. Ten dedko mal titul doktora teológie.
- Ten dedko bol človek, ktorý si sadol do rýchlika a z púchovskej
- stanice sa vybral do Belehradu alebo do Sofie študovať
- dokumenty, ktoré súviseli s obdobím Veľkej
- Moravy. A ten dedko napísal pentalógiu
- o živote a diele solúnskych svätých bratov, napísal viac
- ako sto úžasných mariánskych
- básní.
- Bol vynikajúcim ovocinárom i včelárom a
- predovšetkým bol to človek veľkého srdca,
- ktorý všetko, čo mal, rozdával. Volal sa doktor Albert
- Masár.
- Zdanie a prvý pohľad. Ten, kto ho poznal,
- vedel sa s veľkou úctou pred týmto človekom skloniť.
- Na púti v Lurdoch
- som mal možnosť spoznať rodinu,
- ďaleký kraj až za Sninou.
- Chlapec na invalidnom vozíku, Dominik.
- Postihnutý telesne,
- ale duch úžasne bystrý. Matka o neho musela bojovať po jeho
- narodení, lebo jej ho lekári nechceli dať.
- Vraj ho nedokáže vychovať a podobne.
- A zrejme tendencia bola dať ho niekde do ústavu.
- Chlapec je bakalárom, pokračuje v magisterských štúdiách.
- Na prvý pohľad človek, ktorý pre spoločnosť nič
- nemôže urobiť. Ohromný vzťah so súrodencami
- mladším Matúšom i Lukášom.
- Úžasná výzva pre mnohých, ktorí v tom vlaku rodiny
- nepoškodnenej cestovali v tomto roku do Lourdes.
- Pri mojej návšteve Fatimy
- koncom minulého mesiaca
- sme mohli pozorovať už takú pokojnú
- atmosféru. Už tie veľké oslavy storočnice zjavenia
- Matky Božej
- skončili.
- A naraz na tej cestičke, tom mramorovom chodníku,
- ktorý vedie od, eh, chrámu Najsvätejšej Trojice
- po miesto zjavenia Matky Božej vo Fatime, vidím po kolenách
- ísť malé sedemročné dievčatko.
- Za ňou išla staršia pani.
- Pýtam sa: "Martinka, nebolia ťa kolená?" "Nie, veď
- aj Hyacinta sa musela obetovať a ona to vedela, tak
- chcem to aj ja. A naviac, aby moju starú mamu kamienky nepichali,
- ja jej
- čistím cestičku."
- V autobuse
- otec na prvé sedadlo kladie dievča,
- ktoré
- trpí ťažkou chorobou svalovej dystrofie.
- To dieťa obveseľovalo celý autobus.
- Čo týmto všetkým chcem povedať?
- Aby sme prestali na prvý pohľad súdiť, posudzovať a odsudzovať.
- Aby sme sa naučili rozpoznávať ducha.
- Lebo dnes najväčšou tragédiou slovenského národa je, že
- nerozpoznáva ducha a veľmi rýchlo chce urobiť
- nejaké odkladisko podľa jeho názoru nepotrebných
- ľudí.
- A preto aj dnes chcem povzbudiť všetkých tých, ktorí
- majú skúsenosť, že ich chcú niekde odložiť, aby sa
- nedali,
- lebo oni sú veľkou posilou pre toho, kto
- ako Albert naučí sa rozpoznávať ich hodnotu.
- A túto školu rozpoznávania hodnôt by sme mali začať
- navštevovať všetci. A v prvom rade my, ktorí si hovoríme,
- že sme katolíci.
- Školu poznávania ducha.
- Možno z tých desiatich malomocných
- tých deväť bolo ľudí, ktorí boli možno vzdelaní,
- poznali Mojžišov zákon. A kto sa vrátil k
- Ježišovi, aby mu poďakoval? Nebol to náhodou človek,
- ktorým Židia pohŕdali? Samaritán.
- Jediný, ktorý dokázal prísť a poďakovať Bohu.
- Ježiš rozpoznal jeho ducha, a preto mu hovorí:
- "Choď, tvoja viera ťa uzdravila."
- A vidíte, aj my potrebujeme spoznať
- ducha a potrebujeme sa obrátiť k Bohu úprimným
- srdcom, nie na podklade pýchy z vedy,
- spoznania vedy. Lebo ani poznanie Svätého písma nás nemusí
- spasiť.
- Lebo môžeme poznať, ako poznali aj tí, čo boli okolo
- Herodesa. Kde sa má narodiť Mesiáš? A išli za ním?
- Neišli. Poznali písma a poznanie písem,
- ako to Ježiš povedal neskôr, bude raz svedčiť proti nim.
- Lebo poznali pravdu,
- ale túto pravdu zabránili pripustiť do sŕdc
- iných. Sami nevstúpili, iným
- zabraňovali.
- A preto my dnes potrebujeme
- rozpoznať ducha.
- Potrebujeme rozpoznať poklady viery
- v srdci človeka a oživovať ich
- a neposudzovať na základe vonkajška, či je niekto skromne
- oblečený, možno vo vypratých šatách, lebo
- nepokladá za dôležité, aby každý týždeň si kupoval nový
- kabát, nové topánky,
- obliekal sa podľa najnovšej módy, nosil
- najtrendovejšie klobúky a podobne.
- Možno mu stačí v skromnosti to, čo má,
- aby z hĺbky svojho srdca vedel dať tým, čo nemajú nič, čo
- potrebujú, čo sú odkázaní na jeho otvorenú ruku.
- Lebo on pomocou vedy prišiel k poznaniu, že Boh je
- láska.
- Možno na prvý pohľad to, čo je slabé, čo je pred svetom
- len hodné niekde odloženia, tak ako to bolo za
- komunizmu niekde do lesov, kde sa odkladali také
- deti, ktoré sú, eh, postihnuté telesne
- alebo mentálne.
- Možno aj dnes je mnoho takých, ktorí nám povedia, že takíto ľudia
- v spoločnosti by nemali byť, lebo my chceme vidieť len tie pekné
- misky a ja neviem čo to, aké všelijaké hrnce, ktoré sú tu
- v rôznych tých súťažiach. A nechceme vidieť človeka,
- človeka s jeho krásou, s jeho túžbou žiť plnohodnotný život.
- A ja sa teším, že medzi mojimi študentami som mal aj
- Marianu,
- ktorá tiež
- bola prinášaná na prednášky na invalidnom vozíku.
- A dnes pracuje pre školu, na ktorej pôsobím ako
- redaktorka jedného nádherného časopisu.
- A som rád, že som jej mohol byť školiteľom pri jej
- prácach
- a teším sa s ňou, hoci jej život nie je ľahký.
- Kto by ju videl na prvý pohľad, môže si povedať, čo
- títo slabí dokážu. Ona tvorí nádherný časopis a ja
- si uvedomujem, aká je to obrovská námaha, lebo sám už v
- tejto oblasti
- som ako šéfredaktor viac ako dvadsaťtri rokov.
- Tak viem, čo stojí vytvorenie jedného časopisu.
- Takže prestaňme byť ľuďmi povrchnosti.
- A na príhovor svätého Alberta prosme dnes Boha,
- aby sme sa naučili rozpoznávať ducha a vedeli ho
- zjavovať. Ducha našich bratov a sestier a poukazovať
- na úžasnosť ich bytia.
- Aj ľudí, ktorí na prvý pohľad nie sú pre nás
- zaujímaví, lebo sú to
- ešte malé deti, čo oni môžu vedieť?
- Ale Martinka, ja som rád, že takúto lekciu si nám dala.
- Že si nás tak upozornila aj na tú Hyacintu a z toho som videl,
- že ty si nebola len na výlete,
- ale rozpoznávala si ducha Fatimy.
- A tieto maličké deti len potvrdzujú slovo
- Ježiša Krista, že Boh si pripravil chválu z úst
- nemluvniat a dojčiat.
- Som rád,
- že má naša spoločnosť aj takých Dominikov a úžasnú rodinu,
- ktorá sa o neho stará. Matku, ktorá dokázala zabojovať o svoje
- dieťa hneď po jeho narodení a ktorá sa ho nezbavila.
- Som rád, že má takých súrodencov, ktorí ho dokážu podporovať a
- verím, že takýto Dominik a takéto rodiny nie sú
- osamotené. A práve títo ľudia môžu pomôcť znovu
- vrátiť Slovensku ten prívlastok katolícke Slovensko,
- lebo to sme už dávno stratili.
- Rozhádaná,
- rozvášnená spoločnosť, blčiaca nenávisťou.
- Naši politici možno každú nedeľu v kostole,
- ale pozrime sa na ich vystúpenia a to sa už nedá nadávať.
- Tam už treba v pokore prosiť Bože, odpusť vinu svojmu ľudu.
- Tí, ktorí by mali byť výkvetom národa,
- stávajú sa jeho hanbou.
- Nenávisť miesto praktických riešení otázok.
- Toto je
- obraz našej spoločnosti. A preto ja sa teším,
- že aj veľký svätý Ján Pavol II. nám ukázal, v čom
- bola jeho sila. V tých, ktorí boli chorí, v tých, ktorí boli
- odmietaní. A pápež František nám to dokazuje každým
- dňom.
- Nuž tak poďme touto cestou.
- Poďme cestou poznávania ducha a prosme svätého Alberta,
- aby aj nám vyprosil tú milosť, ktorou on oplýval.
- Amen.
- Amen.
