Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
ZÁZNAMY MIMORIADNYCH UDALOSTÍ
OZNÁMENIE MENA NOVÉHO KOŠICKÉHO ARCIBISKUPA METROPOLITU
14.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (14.3.2016)
Pondelok po 5. pôstnej nedeli, káže dp. Miloš Lichner SJ.
Pondelok po 5. pôstnej nedeli, káže dp. Miloš Lichner SJ.
Prepis videa
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
slávy. Ja som vzkriesenie a život,
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
- slávy. Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán.
- Kto verí vo mňa, neumrie naveky. Chvála
- ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Bol chorý istý Lazar z Betánie, z dediny Márie a jej
- sestry Marty. Bola to Mária, čo pomazala Pána
- voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi.
- Jej brat Lazar bol chorý, preto mu sestry poslali
- odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je
- chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto
- choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby
- ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal
- rád Martu i jej sestru a Lazara.
- Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde
- bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme
- znova do Júdej.“ Učeníci mu vraveli:
- „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a
- zasa ta ideš?“ Ježiš odpovedal: „Nemá deň
- dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa,
- lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v
- noci, potkne sa, lebo v ňom nieto
- svetla.“ Nato povedal a dodal: „Náš
- priateľ Lazar spí, ale idem ho
- zobudiť.“ Učeníci mu povedali: „Pane, ak
- spí, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho
- smrti a oni si mysleli, že hovorí o spánku.
- Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazar zomrel.
- A kvôli vám sa radujem, že som ta nebol, aby ste
- uverili. Poďme k nemu.“ Tomáš, nazývaný
- Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my
- a umrime s ním.“ Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel
- sa, že Lazar je už štyri dni v hrobe.
- Betánia bola pri Jeruzaleme vzdialená asi pätnásť
- stádií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov
- potešiť ich v žiali za bratom.
- Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti.
- Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane,
- keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.
- Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha,
- Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat
- vstane z mŕtvych.“ Marta mu vravela: „Viem, že
- vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ Ježiš jej
- povedal: „Ja som vzkriesenie a život.
- Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.
- A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.
- Veríš tomu?“ Povedala mu: „Áno, Pane.
- Ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý
- mal prísť na svet.“ Ako to povedala a odišla,
- zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela:
- „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Len čo to
- ona počula, vstala a šla k nemu.
- Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále
- na mieste, kde mu Marta vyšla naproti.
- Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju,
- videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von,
- pobrali sa za ňou,
- lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k
- hrobu.“ Keď Mária prišla ta, kde bol
- Ježiš a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu:
- „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol
- umrel.“ Keď Ježiš videl, ako plače a ako
- plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu
- a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho
- uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa
- pozrieť.“ A Ježiš zasozil. Židia povedali:
- „Hľa, ako ho miloval.“ No niektorí z nich
- hovorili:
- „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby
- tento nezomrel?“ Ježiš sa znova zachvel a
- pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.
- Ježiš povedal: „Odvalte kameň.“ Marta, sestra
- mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne.
- Veď je už štyri dni v hrobe.“ Ježiš jej pravel:
- „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu
- slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš
- pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si
- ma vypočul. Aj ja som vedel, že ma vždy
- počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí,
- aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to
- povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazar, poď
- von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal
- ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou.
- Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte
- odísť.“ Mnoho z tých Židov, čo prišli k Márii
- a videli, čo urobil, uverili v neho.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Slovo Svätého evanjelia nech zmyje naše previnienia.
- Milí priatelia, sestry a bratia,
- tento príbeh, dlhý príbeh z Jánovho evanjelia o
- Lazarovi poznáme veľmi dobre. Príbeh je
- jasný a je aj pochopiteľný.
- Môžeme však v ňom nájsť veľmi veľa symboliky a túto si
- všímal najmä cirkevní otcovia. A keď sa pozrieme
- na ranocirkevné homílie latínske alebo grécke,
- ktoré sa týkali Lazarovho vzkriesenia, tak vidíme, že cirkevní
- otcovia
- si všímal ani nie tak historicitu udalostí, ale
- predovšetkým rôznu symboliku, ktorú využívali vo
- svojich homíliách.
- Vo všeobecnosti môžeme povedať, že cirkevní
- otcovia pripomínali jednoznačne, že celý
- príbeh má takzvaný penitenčný charakter, to
- znamená, že ho situovali do oblasti hriechu,
- hriešnika a potom zmierovania človeka s
- cirkvou alebo prítomnosti človeka, hriešnika v
- cirkvi. A toto nájdeme tak vo východnej, aj v
- západnej tradícii a mnohé z týchto myšlienok nám môžu
- byť osožné aj pre náš duchovný život tu
- a teraz.
- Cirkevní otcovia si po prvé všimli takú základnú vec, že evanjeliá nám
- hovoria o troch príbehoch o vzkriesení.
- Tým prvým príbehom je vzkriesenie Jairovej dcéry, tak
- ako ho máme u Matúša v deviatej kapitole, kedy
- Ježiš prichádza do domu a tam vzkriesi mŕtve
- dievča. Tým druhým príbehom je vzkriesenie
- mládenca, syna najimskej vdovy, ako nám to
- zaznamenáva Lukáš v siedmej kapitole, ktorý pripomína,
- že vzkriesenie sa udialo na pol ceste medzi
- domov a hrobom. A tým tretím je
- dnešné evanjelium, je vzkriesenie Lazara v Jánovom
- evanjeliu v jedenástej kapitole.
- Otcovia, keď si všímal tieto tri vzkriesenia a
- dávali ich do
- súvislosti s hriechom, tak pripomínali, že aj pri hriechu sú
- vlastne tri stupne, ktoré dávali s týmito rôznymi
- situáciami vzkriesenia do súvisu.
- Prvé, ktoré nás vedie k hriechu, je pokušenie,
- ktoré sa odoláv-odohráva v našom srdci, v srdci
- človeka. Podobne tak, ako Jairova dcéra ešte bola v
- dome, pretože dom je novozákonný pojem pre
- cirkev. Tým druhým stupňom hriechu je potom
- samotný skutok, ktorý sa odohráva mimo nášho
- srdca, teda vonku. A to je vlastne príbeh
- najimského mládenca na pol ceste.
- A tým tretím stupňom hriechu je zvyk, kedy
- človek zo zvyku koná určitý hriech.
- A to je vlastne ako Lazar, ktorý bol štyri dni v hrobe
- a o ktorom jeho sestra povedala: "Pane, už
- páchne."
- Telesné vzkriesenie je teda vždy akýmsi symbolom
- duchovného vzkriesenia k hriechu.
- A cirkevní otcovia vždy zdôrazňovali krásu
- morálneho vzkriesenia človeka, ktorý páchal hriech,
- ktorý obrazne povedané ako Lazar bol niekoľko dní v
- hrobe, v tom zvyku hrešenia a už
- duchovne páchol. Podobne aj tri pozície, v ktorých sa
- nachádzalo, nachádzalo telo, dávali cirkevní
- otcovia do súvisu k človekovi, hriešnikovi a jeho
- situácii k cirkvi. To prvé vzkriesenie Jairovej
- dcéry sa odohrávalo v dome
- a cirkevní otcovia to pripomínali, dávali do súvisu so
- stavom človeka, hriešnika, ktorý hreší, ale je ešte
- stále v dome cirkvi
- a neodišiel z nej. Vzkriesenie najimského mládenca im tak
- evokovalo potom situáciu človeka, hriešnika,
- ktorý je na pol ceste takého vnútorného rozchodu s
- cirkvou a odchodu z cirkvou. A stav Lazara,
- ktorý je už štyri dni v hrobe a ktorý podľa
- slov jeho sestry už páchne, je morálnym stavom
- človeka, hriešnika, ktorý preťal akékoľvek putá s
- cirkvou a ktorý sa naplno ponoril do
- svojho hriechu.
- To hlavné, čo chceli prostredníctvom týchto
- symbolických obrazov
- cirkevní otcovia zdôrazniť, je nádej.
- Nádej v obrátenie človeka, nech už jeho
- situácia by bola akokoľvek stratená.
- Svätý Augustín často zdôrazňoval pri výklade tohto
- evanjelia, že tak ako Kristus dokázal vzkriesiť
- Lazara, ktorý už bol štyri dni v hrobe, tak isto
- Boh dokáže vzkriesiť človeka, hriešnika,
- ktorý je tak ponorený do hriechu, do svojej životnej
- hriešnej situácii, že sa nám zdá byť už
- úplne mŕtvy.
- Poukazovali napríklad na Šavla, ktorý prenasledoval
- cirkev. Stratený prípad. A povedali by sme, a
- napriek tomu Kristus zmenil jeho srdce.
- To znamená, že každý hriešnik, aj ten najväčší hriešnik,
- taký, nad ktorým by sme už zlomili palicu,
- má stále v Božích očiach šancu. A takýto človek
- stále môže prežiť morálne duchovné
- vzkriesenie.
- Ten kameň, ktorým bol privretý kameň do hrobu,
- evokoval
- cirkevným otcom alebo zatvrdnuté srdce hriešnika,
- ktoré nedokáže prijať napomenutie,
- prípadne ťažkú váhu hriešneho zvyku.
- A tak ako hriešny zvyk ťahá človeka, tak isto aj kameň.
- Keď ho máme zavesený, tak nás ťahá k zemi.
- A v tomto súvise si cirkevní otcovia všimli
- Kristove slová ľuďom: "Odváľte kameň," A
- potom, keď Lazar vyšiel von, porozväzujte ho a
- nechajte ho odísť. A týmito slovami vlastne cirkevní
- otcovia pripomínali veriacim úlohu,
- zodpovednosť cirkevného spoločenstva pri
- uzmierovaní človeka s cirkvou.
- My dnes chápeme sviatosť zmierenia, pokánia alebo spovede
- veľmi tak individualisticky. Spovednice sú vzadu v kostole
- schované v prítmi, v prítmi tam vojdeme, vplížime sa,
- vyznáme hriechy, vyjdeme von a vlastne nikto si ani
- neuvedomí, okrem nás a kňaza, že sme tam boli.
- Kristove slová „Odváľte kameň a rozviažte ho”
- umožnili cirkevným otcom pripomenúť zodpovednosť
- komunity veriacich za človeka hriešnika, ale
- takisto aj našu zodpovednosť za tých iných, ktorí tiež
- prichádzajú ku sviatosti zmierenia.
- Aby sme našou modlitbou, pôstom, našimi obetami,
- aby sme aj my počúvali Kristovo slovo „Odváľte kameň”,
- aby sme prostredníctvom našej prihovornej modlitby
- odvaľovali zo sŕdc našich blízkych ľudí ten
- ťažký kameň zatvrdnutého srdca alebo
- hriešneho zvyku.
- A keď hovorievali cirkevní otcovia o moci cirkvi
- odpúšťať hriechy tak, ako to máme u Matúša v osemnástej
- kapitole, dávali to do súvisu s Kristovými slovami
- „Porozväzujte ho a nechajte odísť”,
- čo je vlastne obdobné, ako Kristus povedal apoštolom
- „Čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané aj v nebi”.
- Cirkev dostala túto rozväzujúcu moc, ktorá je
- naznačená aj u Matúša a podľa cirkevných otcov aj v tomto
- Lazarovom evanjeliu.
- Prežívame teraz rok Božieho milosrdenstva
- a myslím si, že v tejto súvislosti nám aj tento príbeh
- o Lazarovi
- jasne pripomína Božie milosrdenstvo vo vzťahu k
- hriešnikovi. Boh, ktorý chce zachrániť
- hriešnika a ktorý odmieta hriech,
- ktorý nerobí, že by naraz odmietol aj hriešnika,
- aj hriech,
- ale ktorý rozlišuje a odmietajúc hriech zachraňuje
- hriešnika.
- Včera sme v evanjeliu počuli príbeh o cudzoložnej žene,
- ktorej Kristus odpúšťa hriech a dáva jej
- novú šancu. Dnes sme počuli príbeh o Lazarovi,
- ktorý bol takisto vysvetľovaný otcami v takom
- penitenčnom význame. V obraze Božieho milosrdenstva, ktoré
- odpúšťa človekovi, ktorý je už štyri
- dni v situácii ponorenia sa úplného do hriechu
- a ktorý dostáva to milosrdenstvo duchovného
- vzkriesenia, ktorého veriaci prihovornou modlitbou
- rozväzujú a ktorý sa môže naplno
- začleniť do cirkevnej obce. A toto nám potom pripomína
- trošku aj to, o čom je vlastne milosrdenstvo.
- Keď si zoberieme to latinské slovo misericordia, tak tam máme
- vlastne dve slová. Tým prvým slovom je miséria,
- to je bieda. A tým druhým slovom v latinčine je cor,
- srdce.
- Dve slová, miséria a srdce. A z týchto slov je
- utvorené slovo milosrdenstvo. Teda milosrdný
- človek je ten,
- ktorý sa so srdcom nakláňa k mizérii, k
- biede, tak ako je to obraz cudzoložnej ženy,
- alebo je to
- obraz, povedzme, Lazara v hrobe, aby pomohol.
- Ktorý nechce len trestať, len aplikovať
- zákon,
- ale ktorý chce pomôcť človekovi ponorenému do hriechu,
- aby vstal, pokrial duchovne, aby bol duchovne
- vzkriesený a aby sa naplno mohol začleniť do cirkevného
- spoločenstva.
- Tak nás toto evanjelium, predovšetkým nás všetkých, pozýva k tomu,
- aby sme do svojej modlitby zahŕňali tých, o
- ktorých vieme, že majú ťažkosť pristúpiť ku sviatosti
- zmierenia, že majú vo svojom živote dosť
- veľa náklonnosti k hriechu, aby sme takýmto
- spôsobom aj my spĺňali tie Kristove slová z
- evanjelia. Odváľte kameň zatvrdnutosti
- zo sŕdc týchto ľudí, porozväzujte ich z tej,
- z tých pripútaností k hriechu, aby sa mohli
- duchovne zdraví vrátiť medzi svojich do svojho
- spoločenstva. Amen.
