Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
BLAHOREČENIE FULTONA SHEENA
záznam svätej omše zo St. Louis v štáte Missouri
24.09.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
JEHO DOBROTA
dp. dp. Ondrej Chrvala (Mt 19, 3-12)Svätého Maximiliána Máriu Kolbeho, kňaza a mučeníka.
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo
Svätého evanjelia podľa Matúša.
Chvála tebe,
- Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Matúša. Chvála tebe,
- Pane. K Ježišovi pristúpili farizeji a pokúšali
- ho:
- „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek
- príčiny?“ On odpovedal: „Nečítali ste,
- nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a
- ženu stvoril a
- povedal: Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa
- k
- svojej manželke a budú dvaja v jednom tele?
- A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo.
- Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje."
- Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať
- priepustný list
- a prepustiť?“ Odpovedal im: „Mojžiš vám pre
- tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky.
- Ale od počiatku to nebolo tak. A hovorím vám: Každý,
- kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si
- inú, cudzoloží."
- Jeho učeníci mu povedali: „Keď je to takto medzi mužom a ženou,
- potom je lepšie neženiť sa."
- On im povedal: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí,
- ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva,
- pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili
- ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské
- kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Milovaní bratia a sestry, no mal som problém s tým, že
- čo vám dneska povedať, pretože je veľmi bohaté aj
- evanjelium,
- aj prvé čítanie, aj spomienka svätého Maximiliána Máriu
- Kolbeho, ktorého život je veľmi inšpiratívny,
- aj keď väčšinou poznáme len moment jeho smrti, keď sa
- obetoval za iného väzňa v koncentračnom tábore.
- Ale ja som si vybral, že dnes by som sa chcel dotknúť
- prvého čítania
- z knihy proroka Ezechiela.
- Je to šestnásta kapitola, ktorá je popravde veľmi
- drsná. Je to podobenstvo, ktoré Boh rozpráva cez
- proroka.
- Podobenstvo o dievčati, ktoré sa
- narodilo odvrhnuté, nechcené
- a Boh sa nad ním zľutoval.
- Nechal ho vyrásť a dal mu všetko: vznešené rúcha,
- oblečenie, krásu, všetko, čo mala, mala od neho.
- A ona to začala dávať svojim milencom a spúšťala
- sa a,
- a znevažovala a obracala na ruby všetky dary
- Boha, ktorý jej dal.
- Tá žena bola
- obrazom Izraela, ktorý bol neverný Bohu, ale
- obracal sa k iným bohom, aj keď všetko mal od Pána,
- svojho Boha.
- A dnes sme počuli v prvom čítaní záver,
- keď Boh hovorí: „Strhám z teba všetky
- tvoje ohavnosti
- a ukážem všetkým milencom, že tú krásu, čo máš,
- máš len odo mňa.
- Ukážem im aj tvoju hanbu
- a potom ti odpustím.
- Odpustím a uzavriem zmluvu s tebou, aby si sa
- rozpamätala a hanbila, aby si už od hanby nemohla otvoriť
- ústa, keď ti odpustím všetko, čo si popáchala."
- Nakoniec Pán nevyhlasuje trest a zničenie,
- ale odpustenie a vrátenie späť.
- Žena, ktorá padla hlboko v tomto podobenstve,
- je znovu umilostená, znovu očistená, znovu obmytá a
- znovu má svoju česť a dôstojnosť a postavenie.
- Nie preto, že by si ju sama zaslúžila, ale preto, že Boh je
- dobrý a neochvejne dobrý
- a vytrváva v svojej dobrote a v nej nám dáva všetko, z čoho môžeme
- žiť.
- V tomto podobenstve sa môžeme nájsť aj my niekedy.
- A Bohu vďaka, ak by sme sa v tom našli, pretože všetko, čo
- máme, máme od Pána. V liturgii sa spomína, že:
- „Pane, obetujeme ti toto chlieb a víno, lebo ty si nám, ty si nám ich
- dal, aby sme ti ich vôbec mohli obetovať." Nie
- je to niečo, čo my máme,
- čo chceme my Bohu sami zo seba ponúknuť.
- Všetko, čo máme, ešte aj, aj, aj dobré skutky a
- rozhodnutia sú vďaka Božej milosti, ktorá v nás pôsobí.
- A tak niekedy sa nám veľmi zíde odvrátiť zrak od seba a od
- toho, že: „Pane Bože, aha, aký som dobrý.
- Pozri, toto máš. Pozri si to a musíš mi
- dať odmenu, lebo ja som dosť dobrý."
- Naopak, máme pozerať na Pána.
- Možno tak pri pohľade na seba sa, sa tak skôr hanbiť, že:
- „Pane, ešte aj to, čo ti viem ponúknuť, je vlastne darom od teba."
- A s takou pokorou prichádzať k Božej dobrote a prosiť
- ho
- a ďakovať mu za to, čo pre nás robí.
- Niekedy mi to tak pripadá, že ľudia, najmä tí, čo
- málo poznajú Pána a málo chodia do kostola, si tak hovoria,
- že: „Nevadí, však ja raz, keď prídem pred tú nebeskú bránu, tak
- si s Pánom Bohom tak sadneme, hej, dáme si dva, tri štamperlíky,
- pokecáme a ja ho nejak ukecám, lebo vždy v živote som si
- to nejak s ľuďmi dohodol a vykecal a..."
- A ja si tak hovorím: „V tvojej predstave Pán Boh je takýto
- maličký. Je nejaký, nejaký, s
- prepáčením, hlupáčik z krčmy, s ktorým sa dá ľahko
- dohodnúť." Ale Pán Boh nie je taký.
- Pán Boh je neskutočne veľký.
- On je stvoriteľ sveta. On stojí za všetkou
- obrovskou vedou, ktorú my ľudia s námahou poznávame.
- On to všetko nielen vie, on to všetko stvoril a dal tomu
- zákony.
- A zároveň, ako je veľký vo svojej moci a
- stvorení, tak je veľký v láske a dobrote.
- A ja stojím pred niekým,
- ak stojím pred Bohom, pred niekým, ktorý je tak neskutočne veľký,
- že sa musel znížiť k nám, aby sme ho vôbec dokázali vnímať
- a stretnúť.
- Je to obrovská dobrota, ktorou k nám prichádza
- a my sa máme zameriavať na jeho dobrotu, nie na nejaké svoje
- zásluhy.
- Ak poznáte seminár Otcovo srdce, tak
- možno poznáte teológiu plastového kladivka.
- Ja ho trošku vysvetlím.
- Á,
- dedko rozpráva, že so svojím vnúčikom, so svojím synom a malým
- vnúčikom robili okná na dome.
- Vnúčik mal nejaké tri roky, tri, štyri.
- A vždy keď spravili to okno dospelí, vnúčik musel prísť
- a každý klinec poklepať presne dvanásť krát svojím
- plastovým kladivkom.
- Kým to on nespravil, tak oni sa nemohli ďalej s prácou pohnúť.
- Nakoniec večer im práca trvala trikrát dlhšie,
- ako keby ju robili bez neho.
- Ale boli radi, že vnúčik bol s nimi a spolupracoval a
- vnúčik bol na to taký hrdý. A večer pri večeri babke
- hovoril: "Pozri, aké pekné okná som urobil."
- A niekedy my sme ako ten chlapček s plastovým kladivkom.
- Pán chce stráviť s nami čas.
- Pán chce žiť s nami.
- Pozýva nás do spolupráce s ním na tom, aby sme pretvárali tento
- svet.
- A my sme niekedy tí, ktorí si myslíme, ako my veľmi meníme tento
- svet, ako veľké veci robíme.
- A pritom je to Božia dobrota, ktorá nás nesie za ruku,
- ktorá nám
- naše vylomeniny a vymysleniny odpúšťa, aby sme
- si uvedomili,
- z koho dobroty vlastne žijeme, z koho dobroty sme
- na tomto svete, z koho dobroty aj naša vlastná dobrota.
- To malé plastové kladivko, ktoré vie prispieť k
- tomu, aby svet rástol k dobrému.
- Nie je to až tak veľmi naša zásluha.
- Je to zásluha toho, ktorého si stále máme pripomínať
- a ku ktorému sa stále máme obracať od svojho ega k
- jeho dobrote, k jeho veľkosti a k jeho láske.
- Nebeský Otče, prosíme ťa, aby sme boli pred tebou ako radostné
- deti, ktoré si uvedomujú, čo všetko majú od teba.
- Aby sme
- aj po svojich hriechoch vedeli prísť za tebou a poprosiť o odpustenie.
- Aby sme si vždy boli vedomí, čo všetko máme od teba
- a za čo všetko ti vďačíme. Amen.
- [hudba]





