Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (15.03.2017)
Streda po 2. pôstnej nedeli, káže dp. Anton Ziolkovský.
Streda po 2. pôstnej nedeli, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
Sláva ti a
chvála Ježišu Kriste. Ja som svetlo
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste. Sláva ti a
- chvála Ježišu Kriste. Ja som svetlo
- sveta, hovorí Pán. Kto mňa nasleduje, bude
- mať svetlo života. Sláva ti a chvála
- Ježišu Kriste.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe,
- Pane.
- Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osved
- dvanástich učeníkov a cestou im hovoril:
- „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka
- bude vydaný
- veľkňazom a zákoníkom. Odsúdia ho na smrť a
- vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali.
- Ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." Vtedy k nemu
- pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi,
- poklonila sa a o čosi ho prosila.
- On sa jej opýtal: „Čo chceš?"
- Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia
- sedeli v tvojom kráľovstve, jeden po tvojej pravici a druhý po
- ľavici." Ježiš odpovedal: „Neviete, čo
- žiadate.
- Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?"
- Oni mu vraveli: „Môžeme."
- On im povedal: „Môj kalich budete piť.
- Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne.
- To dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec."
- Keď to počuli ostatní desiatí, namrzali sa na oboch
- bratov.
- Ježiš ich zavolal k sebe a povedal:
- „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a
- mocnári im dávajú cítiť svoju moc.
- Medzi vami to tak nebude.
- Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším
- služobníkom.
- A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.
- Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť
- a položiť svoj život ako výkupné za mnohých."
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste.
- Milovaní bratia a sestry.
- Snažíme sa vo svojom živote
- žiť nejaké ideály. Ako veriaci kresťania
- snažíme sa žiť podľa evanjelia,
- ale predsa len možno dá sa povedať, že žijeme v takej dobe, keď sa zdá,
- že tá doba tým ideálom veľmi nepraje.
- To znamená, keď konfrontujeme svoj život alebo svoj
- praktický život s
- ideálmi,
- v ktoré máme veriť,
- tak ľudia niekedy majú taký pocit alebo dospejú k takému presvedčeniu, že tie
- ideály sú nedosiahnuteľné alebo nedá sa podľa
- nich žiť.
- A tak trocha sa zdá, že takýmto v úvodzovkách
- praktickým spôsobom uvažuje aj
- matka Zebedejových synov z toho, z toho dnešného evanjelia.
- Lebo Ježiš vlastne rozpráva o
- svojom utrpení.
- Eh, veľmi sa tak zdieľa veľmi osobne.
- Lebo keď človek rozpráva o veciach, ktoré sa týkajú jeho samého,
- o svojom vnútri,
- tak je to chvíľa, ktorá je veľmi vzácna, ktorá je dôležitá.
- A keď takto zrazu sa niekto otvorí, tak zvyčajne aj my
- spozornieme a necháme toho človeka dopovedať.
- Lebo zase si uvedomujeme, že keby sme ho v takomto momente
- prerušili,
- bol by to prejav takej veľkej neúcty voči tomu človeku.
- Ak niekto nám hovorí niečo veľmi osobné zo seba.
- A keď Pán Ježiš hovorí o svojom utrpení,
- hovorí o, o tom, čo ho čaká.
- Hovorí, že bude odsúdený, že bude bičovaný, že bude ukrižovaný,
- tak vlastne odkryvá učeníkom svoje
- najhlbšie vnútro. Čiže je to taká chvíľa, ktorá je veľmi vzácna.
- A z vlastnej skúsenosti vieme, že keď, é, sa
- snažíme niekomu
- odkryť seba samých, hovoriť o sebe, o tom, akí sme
- alebo sa možno k niečomu priznáme, o čom možno iní nevedia,
- niekomu, komu naozaj dôverujeme,
- tak považujeme za také zneváženie, keď do toho niekto vstúpi
- nejakou, nejakou poznámkou, ktorá s tou témou nijako nesúvisí alebo
- sa zdá byť taká malicherná alebo, alebo taká zvláštna.
- A zdá sa, že toto, toto isté sa stalo vlastne v dnešnom
- evanjeliu, keď
- Ježiš hovorí o utrpení,
- o bolesti, o tom, že bude ukrižovaný, že bude zbičovaný a
- všetko ostatné.
- A do toho vstúpi matka Zebedejových synov s takou
- veľmi praktickou požiadavkou, ktorá vlastne ako keby nijako s tým,
- čo on hovoril, nesúvisela. A hovorí, že
- prosím ťa, daj, aby moji synovia sedeli po tvojej
- pravici a po tvojej ľavici.
- Už samotná tá situácia, že vôbec táto matka toto žiada,
- tak zaváňa niečím, čo v dnešnej dobe zvykneme hovoriť, že,
- že by sme
- možno povedali tak veľmi široko, že možno nejaká forma
- snahy získať nejakú neoprávnenú výhodu.
- Nechcem hneď hovoriť o korupcii, lebo to nie je korupcia, ale je
- tam snaha získať nejakú výhodu. A toto je už ale téma
- alebo oblasť, ktorej aj my dobre rozumieme,
- lebo to sú veci, o ktorých sa
- dnes veľmi veľa hovorí.
- Veľa sa hovorí o tom, že kto všetko získava neoprávnené
- výhody a možno keď to niekto počuje, tak si povie veď nič nové pod
- slnkom. To, s čím sa my trápime dnes,
- takto to fungovalo po celé stáročia.
- Ľudia vždy mali tendenciu získavať niečo, čo im nepatrí.
- Tak prečo by práve v úvodzovkách matka Zevedovcov nemala byť
- inakšia?
- Čiže z jednej strany vidíme takúto žiadosť tejto ženy, ktorá to
- možno ani nemyslí zle, ale proste toto žiada od, od Pána
- Ježiša.
- A samozrejme, že keď ho vyrušila v takejto veľmi
- intímnej
- chvíli, keď hovorí o sebe samom,
- hovorí o svojom utrpení a zároveň ho
- konfrontuje s tým, že aby vyhovel teda jej
- požiadavke, tak on na to musí nejako reagovať.
- A vidíme, že tá jeho reakcia akoby smerovala k
- takým, k
- takým dvom oblastiam.
- Lebo na jednej strane sa snaží jej i tým učeníkom povedať,
- že
- Božie kráľovstvo,
- to, čo je to, čo je duchovné,
- to, čo vlastne prichádza od Boha, to všetko je dar.
- To sa nedá nijako,
- eh, predplatiť alebo teda alebo nejako nejakým
- výmenným
- obchodom získať. Alebo teda si to akože očkom dohodnúť,
- hej, že bude to takto a nebude to ináč.
- Pred Bohom sme si všetci rovní a pred Bohom naozaj existuje
- spravodlivosť. Čiže tam tento systém toho výmenného
- obchodu skrátka nefunguje. A
- vlastne chce takto povedať aj tejto žene, aj učeníkom, že to, čo dáva
- Boh, to je zadarmo. To je dar. To nie je niečo, čo sa dá
- získať vlastnými silami. Môžeme len v pokore o to prosiť
- a mať nádej, že Boh nám to dá. Ale je to všetko dar.
- Je to niečo, čo je nezaslúžené.
- A potom tá druhá časť tej jeho výpovede vlastne smeruje
- k tomu, že Ježiš vlastne chce povedať, že ak človek má
- vo svojom živote nejakú zodpovednosť, tak mal by túto
- zodpovednosť prežívať ako službu.
- Preto hovorí aj, aj ten príklad, keď porovnáva vlastne
- vladárov, hovorí, že vládcovia národov panujú nad nimi a
- mocnári im dávajú cítiť svoju moc.
- Tak vie, o čom hovorí, však vieme to koniec koncov aj my,
- lebo naozaj je to
- častokrát tak, že tí, ktorí vládnu, tak dávajú pocítiť svoju
- moc.
- Ale on zároveň hovorí ale medzi vami to tak nebude.
- Medzi, medzi vami, ktorí ste mojimi učeníkmi.
- A ten, kto bude chcieť byť prvý, tak bude vlastne
- sluhom všetkých.
- Toto je vlastne tá základná téza alebo myšlienka, ktorú
- Pán Ježiš ponúka všetkým, ktorí ho počúvajú.
- Ono sa to ale ľahko hovorí
- alebo ľahko sa o tom teoretizuje,
- ale my z vlastnej skúsenosti vieme, že tá prax nie je taká úplne jednoduchá.
- A toto evanjelium sa vôbec nevzťahuje len na tých, ktorí sú možno kdesi
- navýs Elný a vieme všetci, že majú nejakú moc.
- Ale vzťahuje sa na každého jedného z nás, lebo každý z
- nás máme nejakú zodpovednosť v nejakých hoci
- malých a drobných veciach.
- A aj v nejakom drobnom vzťahu alebo aj vo vzťahu k nejakej
- drobnej veci. Každý človek, keďže je poznačený dedičným
- hriechom,
- tak je v pokušení v nejakom momente
- podľahnúť pocitu svojej vlastnej výnimočnosti.
- Každý z nás si môže nahovárať alebo žiť v ilúzii,
- že iba ja viem, ako to má byť.
- Iba ja viem, ako je to správne. Ja mám už za sebou niečo odžité,
- mám nejakú prax, už som v tom možno v nejakej,
- v nejakej funkcii alebo v
- nejakom vzťahu dlho a viem presne, ako to má byť, čo tí ostatní o tom vedia,
- ja viem presne, ako to má byť.
- Ale tento pocit naozaj sa nevzťahuje iba na tých, ktorí sú možno kdesi na
- čele, ktorých všetci vidíme, ale vzťahuje sa na každého jedného z nás.
- A k tomu, aby sme sa ubránili,
- tomu, aby sme nepodľahli tomu, že budeme žiť v pocite tejto svojej
- vlastnej výnimočnosti, tak potrebujeme jednu jedinú vec,
- o ktorej vlastne hovorí nepriamo evanjelium.
- Potrebujeme pokoru,
- lebo človek, keď túto pokoru má,
- alebo keď sa aspoň o ňu usiluje, lebo vieme, že to je neustály proces,
- ktorý
- pokračuje, tak vtedy to riziko toho zlyhania v tejto
- oblasti je
- oveľa menšie.
- Ale ak by sme sa neusilovali byť pokornými, ak by sme žili vo,
- v tom presvedčení o tom, že akí sme dobrí, akí sme výnimoční,
- tak bola by to chyba
- a potom by sa nám ľahko mohlo stať, že by sme sa dostali do takého
- začarovaného kruhu, z ktorého sa potom ťažko
- vystupuje, lebo človek vlastne postupne, keď takto o
- sebe zmýšľa, začína chtiac-nechtiac
- odmietať tých ľudí okolo seba,
- respektíve začína ich považovať za menejcenných.
- On si to navonok síce nikdy neprizná, ale jeho, lebo navonok sa zdá,
- že je všetko v poriadku, ale jeho reálne praktické
- postoje sú presne takéto.
- A pred tým nás varuje dnešné evanjelium, aby
- sme počúvali Ježišovo slovo
- a snažili sa byť pokorní, lebo pokora
- nás uchráni od toho, aby sme, po, aby sme
- nepodľahli tomuto pocitu vlastnej výnimočnosti.
- Ak teda chceme, drahí bratia a sestry,
- milí televízni diváci nejako zosumarizovať to, čo nám hovorí dnešné evanjelium,
- tak vidíme tam akoby také dve základné posolstvá.
- Hovorí nám o tom, že keď sme
- konfrontovaní s nejakou osobnou výpoveďou,
- či už v evanjeliu alebo s osobnou výpoveďou nejakého
- človeka,
- tak nebuďme voči tomu ľahostajní alebo nepodceňme to, lebo
- je to okamih, ktorý je vzácny. Neprerušme takúto chvíľu,
- takúto výpoveď nejakou nevhodnou poznámkou,
- ale buďme empatickí. Snažme sa vcítiť do toho druhého človeka.
- A keď hovoríme o pôstnom období a počúvame o Ježišovom utrpení, tak snažme sa
- ho prežiť, precítiť, uvedomiť si, čo
- všetko Boh v Ježišovi Kristovi urobil vlastne pre nás,
- že zomrel namiesto nás za naše hriechy.
- A potom to druhé posolstvo toho dnešného evanjelia nám hovorí,
- že ak máme nejakú zodpovednosť, nech by bola
- akúkoľvek malá a každý z nás ju má, tak snažme sa ju,
- snažme sa ju prežívať ako službu
- a usilujme sa mať
- alebo pracovať na tej cnosti pokory, aby sme boli uchránení
- od tých nerestí, ktoré nám bránia vlastne priblížiť
- sa k Bohu.
- Prosme si teda o Božiu pomoc, aby sme, aby sme v tomto
- duchovnom zápase na ceste, na ceste do Božieho kráľovstva,
- aby sme naozaj obstáli. Amen.
- Vďaka Bohu za slovo Božie.
- [hudba]
