Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (16.3.2017)
Štvrtok po 2. pôstnej nedeli, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojím.
Čítanie zo Svätého
evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal farizejom:
- „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do
- purpuru a kmentu a deň čo deň
- prepychovo hodoval.
- Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák menom Lazár, plný
- vredov.
- Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola,
- ale len psy prichádzali a lízali mu vredy.
- Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do
- Abrahámovho lona.
- Zomrel aj boháč a pochovali ho.
- A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl
- Abraháma a Lazára v jeho lone
- i zvolal:
- 'Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli
- Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo
- vode a zvlaží mi jazyk,
- lebo sa hrozne trápim v tomto plameni.' No
- Abrahám povedal:
- 'Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho
- života a Lazár zasa iba zlé.
- Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš.
- A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť.
- Takže nik, čo by ako chcel, nemôže prejsť
- odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.'
- Tu povedal:
- 'Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca.
- Mám totiž piatich bratov. Nech ich zaprisahá,
- aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.'
- Abrahám mu odpovedal:
- 'Majú Mojžiša a prorokov, nech ich počúvajú.'
- Ale on vravel: 'Nie, otec Abrahám.
- Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.'
- Odpovedal mu:
- 'Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov,
- neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.'
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Každý medziosobný vzťah
- je iste založený na dôvere.
- Či už hovoríme o vzťahu medzi ľuďmi
- alebo o vzťahu medzi Bohom a človekom.
- Pre nás kresťanov Boh nie je nejaká
- neosobná energia.
- Boh je osoba. A tak keď hovoríme o
- medziosobnom vzťahu, tak samozrejme, že môžeme
- hovoriť v prvom rade aj o vzťahu medzi Bohom a
- človekom.
- O dôvere môžeme si všimnúť, že boli
- aj dnešné čítania, najmä prvé
- čítanie a žalm veľmi zvýrazňovali tento
- pojem dôvera.
- Prorok Jeremiáš v dnešnom prvom čítaní
- hovorí
- slová, ktoré nás môžu tak trošku aj, aj zaraziť,
- pretože sú možno až príliš tvrdé. Hovorí:
- „Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na
- človeka."
- Zlorečený môžeme inak povedať aj prekliaty.
- Opakom zlorečenia je dobrorečenie, čiže požehnanie.
- Čiže keby sme chceli ešte tvrdšie preložiť tieto slová
- proroka Jeremiáša: „Prekliaty je človek, ktorý
- sa spolieha na človeka, ktorý do človeka vložil
- svoju dôveru."
- A my vieme iste, každý z nás má okolo seba ľudí,
- eh, ktorým dôverujeme a iste aj pre nás,
- pre každého z nás je veľmi zaväzujúce, keď ktokoľvek
- prejaví voči nám vzťah dôvery.
- Vieme, že keby nebolo medzi nami tejto dôvery,
- tak by
- sme nemali na čom stavať také tie
- skutočné pevné vzťahy medzi sebou.
- Čiže, eh, môžem povedať, že, eh, to, že
- si ako ľudia dôverujeme, zvlášť keď sme si povedzme
- blízki, že si dôverujeme, to je určite dobré.
- To nemôže byť a ani nie je dôvodom pre nejaké
- zlorečenie, pre nejaké prekliatie.
- To, čo však má na mysli prorok Jeremiáš, je skutočnosť,
- ktorá sa niekedy môže dostať do tých našich
- medziľudských vzťahov,
- keď sa tá naša dôvera v nejakého človeka
- zmení na taký druh dôvery, eh, ktorý
- nás odvádza od dôvery v Boha.
- Čiže jednoducho povedané, z toho druhého človeka,
- ktorý je nám blízky, ktorému dôverujeme a ktorý
- aj teda nám prejavuje svoju dôveru, urobíme
- svojho v úvodzovkách Boha.
- Je to veľmi nebezpečné, keď sa takéto čosi objaví v
- medziľudských vzťahoch. Keď človek naozaj tú
- svoju úplnú dôveru, ktorú má vkladať
- jedine do Boha, jedine do nášho Pána, vloží na
- nejakého človeka.
- Takýmto spôsobom ani jeden, ani druhý
- viac v takomto vzťahu
- nie je človekom slobodným, nie je
- človekom, ktorý sa zdravým spôsobom vyvíja
- ako osobnosť, ale môžem povedať, že obaja
- v takomto vzťahu stávajú sa, môžem povedať,
- väzňami takého, takého vlastného nepochopenia toho,
- na čom by bol, na čom by mal byť takýto vzťah
- založený.
- Možno si poviete, však mňa sa to netýka.
- Ja samozrejme celú svoju dôveru vkladám do
- Pána Boha.
- Možno najmä v situáciách, keď prežívam nejaké ťažkosti, nejaké
- utrpenie, či už spojené s nejakou chorobou alebo
- povedzme aj vyšším, vyšším vekom.
- Poviem si, však
- ja už som v podstate sám,
- mne už len ten Pán Boh zostáva.
- Ale to nie je o tom, že by sme mali čakať, kým sa ocitneme v
- životnej situácii, keď nám už len ten Pán Boh zostane,
- ale prakticky celý život sa máme učiť
- prežívať svoje medziludské vzťahy a svoj vzťah k Bohu
- tak, aby to bolo správne usporiadané.
- A môžem povedať, že takým
- veľmi dobrým psychológom sa javí prorok Jeremiáš, keď hovorí
- o tom, že zo všetkého najklamnejšie je srdce
- človeka a ťažko ho vyliečiť. A my vieme, že
- práve ľudia, ktorí sa boja s rôznymi
- ťažkosťami, ktorí vo svojom srdci prežívajú
- naozaj
- veľmi ťažko nejaké životné situácie, tak ľahko sa môže
- stať, že namiesto toho, aby tú svoju úplnú dôveru
- vložili do tých Božích rúk, tak sa príliš upnú na
- nejakého človeka. A keď v tom našom srdci dáme
- nejakému človeku, hocakému, príliš veľký priestor,
- že tam už niet priestoru pre
- možno iných ľudí alebo pre ďalšie dôležité skutočnosti v našom
- živote,
- paradoxne už vôbec nie pre Pána Boha, ktorého sme z toho srdca úplne
- vytlačili, pretože tam máme za neho nejakú
- alternatívu, tak na toto
- nás prorok Jeremiáš chce v tom dnešnom prvom čítaní
- upozorniť. Aby v tom našom srdci v prvom rade
- bolo miesto pre Pána Boha. Aby sme,
- môžem povedať ešte viacej, aby sme celé to naše
- srdce vložili do Božích rúk.
- Niekedy sa môže stať, že Boh urobí v našom živote
- takú, takú skutočnosť,
- mohol by povedať, že takú operáciu, taký chirurgický zákrok
- na tom srdci, že
- ako keby, ako keby rozrezal, aby toho
- človeka,
- ktorého tam máme zabetónovaného ako takého nejakého svojho
- bôžika, aby ho odtiaľ vybral možno
- alebo minimálne, aby to srdce takým
- chirurgickým, čiže bolestivým spôsobom rozšíril, aby v
- ňom bolo dosť miesta pre iných ľudí.
- Možno sme zažili v živote situácie, kedy niekto, kto nám
- bol veľmi blízky, kto nám bol veľmi drahý, zrazu sa
- začal možno voči nám správať inak.
- A my sme si možno kládli otázku, čo sa stalo.
- Má azda nejaké problémy? Dalo by sa mu nejako pomôcť?
- A pritom je to človek, ktorý iba nejakým našim
- zavinením cítil sa byť takým nejakým väzňom toho nášho srdca.
- A tak do tohto vzťahu musel vstúpiť Boh a musel toho
- človeka od nás oslobodiť a to naše
- srdce otvoriť a rozšíriť pre
- ďalšie vzťahy a ďalších ľudí, ktorí nám, ktorých nám
- poslal do cesty.
- Je úžasné, že akým spôsobom sú takéto veľké
- pravdy o medziludských vzťahoch súčasťou aj
- Svätého písma, dokonca Starého zákona.
- Môžem povedať, že to, o čom sa tu teraz
- možno snažíme spoločne uvažovať, že to nie je vec nejakej
- modernej psychológie,
- ale že to je naozaj obsah Božieho slova, dokonca Starého
- zákona. Takže naozaj je to skúsenosť, ktorú,
- ktorú ako ľudia máme veľmi, veľmi dlho.
- A možno keby sme sa rozprávali s nejakým psychológom
- na túto tému, hej, že si povieme, tak mám nejaký problém v medziludských
- vzťahoch, pretože moje srdce je nejakým spôsobom
- opantané nejakým nezdravým vzťahom, tak možnože by sme dostali
- nejaké zaujímavé psychologické rady, že čo a ako s tým.
- Ale je úžasné, že v podstate my môžeme také tie
- rady v tomto zmysle nájsť aj vo Svätom písme.
- Že vlastne to dnešné Božie slovo nás nielenže upozorňuje
- na takýto problém, ktorý môže nastať v našich
- medziludských vzťahoch, ale dáva nám aj recept, akým
- spôsobom môžeme tento problém s pomocou Božou
- vyriešiť. A ten recept je práve v tej
- ďalšej časti toho dnešného Božieho slova, v tom žalme.
- Žalmista najskôr jednoznačne povie: „Blažený človek,
- čo v Pána skladá dôveru." Je to pravý opak
- toho, čím začínalo prvé čítanie z knihy
- proroka Jeremiáša, kde sme počuli, ja to len pripomeniem,
- zlorečený človek, ktorý svoju dôveru skladá v
- druhého človeka.
- Čiže naozaj takouto odpoveďou na
- rôzne nepríjemné situácie týkajúce sa
- našich medziludských vzťahov je
- naozaj oživiť, osviežiť a
- zintenzívniť svoj vzťah s Bohom. Blažený
- človek, ktorý v Pána skladá dôveru.
- Blažený, požehnaný.
- Žalmista potom pokračuje dávajúc
- takých pár konkrétnych bodov, že
- ako na to, ako v toho Pána zložiť dôveru.
- My už to možno poznáme z toho nášho života, že existujú
- rôzne také prostriedky duchovného života, ktoré nám
- pomáhajú v tom, ako naozaj
- urobiť
- z toho, z toho nášho Boha, s ktorým chceme mať naozaj
- osobný vzťah niekoho,
- ktoho, komu naozaj naplno oddáme svoje
- srdce, svoju dôveru. Veľakrát to z našej strany
- vyžaduje možno taký,
- taký prvý, taký odvážny krok. Odvážny preto,
- lebo veľakrát na to nemáme odvahu.
- Povieme si dobre, však ono to je tak pekne znie, že
- vložiť sa do Božích rúk, vložiť svoje srdce do Božích rúk, vložiť
- celého seba do Božích rúk. Len my sa toho niekedy bojíme,
- pretože si myslíme,
- že ak sa vložíme do Božích rúk, že stratíme svoju
- slobodu.
- No ale keď si uvedomujeme, že veľakrát strácame svoju slobodu
- práve tým, že sa dobrovoľne, nedobrovoľne
- vkladáme do rúk iných ľudí.
- Vieme, že Boh na rozdiel od akéhokoľvek iného
- človeka nikdy pre nás nemôže chcieť nič zlé, nikdy
- nemôže našu dôveru nijakým spôsobom sklamať.
- Koľkokrát sme sa už sklamali v ľuďoch, ktorých nám Boh poslal do
- cesty? Koľkokrát sme už prežili sklamanie z
- nejakého vzťahu?
- Koľkokrát naozaj niekto, kto, komu sme dôverovali,
- nás možno podrazil alebo urobil
- niečo, čím naozaj
- nás zranil a my sme pochopili, že tak v tomto človeku sme sa
- zmýlili.
- Ale keď svoju dôveru vložíme do Pána, tak sa nám nič
- takéto nemôže stať.
- Môže sa nám stať, že zrazu Boh v našom živote začne robiť
- veci, ktoré sme
- nečakali a ktoré možno zo
- začiatku môžu pôsobiť veľmi bolestivo.
- Ale to už patrí k tomu procesu, k tomu procesu
- uzdravovania, k tomu procesu odovzdávania sa,
- zverovania sa do Božích rúk.
- A tak naozaj aj v tomto čase pôstu, ktorý prežívame
- možno práve dnes
- po vo štvrtok druhého pôstneho týždňa,
- môžeme práve o tomto trošku tak porozmýšľať.
- Nielen teraz ráno, ale možno aj počas celého dňa,
- že ako je to so mnou, ako je to s mojimi vzťahmi,
- ktoré prežívam, ako je to s mojou osobnou
- dôverou voči Bohu.
- Že ozaj rozhodnime sa naozaj urobiť
- ten odvážny krok a vložiť celý svoj život,
- svoje srdce do Božích rúk a, a nebáť sa, že čo sa to
- bude musieť zaplatiť, čo sa bude musieť kvôli tomu zrieknuť.
- Pretože zriekať sa
- vecí kvôli Bohu, zriekať sa
- čokoľvek kvôli Bohu nikdy nemôže byť zlé.
- Práve naopak, je to veľmi oslobodzujúce a veľmi
- očisťujúce. A toto je zmysel pôstneho obdobia, aby
- sme sa oslobodili a očistili od všetkého toho,
- čo by v tom našom
- niekedy ťažko vyliečiteľnom srdci nemalo byť.
- A Boh to naše srdce určite, určite vylieči, ak mu ho
- naozaj úprimne a s dôverou odovzdáme.
- Pochválený buď Ježiš Kristus. Navekia.
- [hudba]
