Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (15.04.2015)
Streda v druhom veľkonočnom týždni, káže dp. Anton Ziolkovský.
Streda v druhom veľkonočnom týždni, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s
ním, teda sekta saducejov a plní
- Čítanie zo Skutkov apoštolov.
- Vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s
- ním, teda sekta saducejov a plní
- žiarlivosti položili na apoštolov ruky
- a vrhli ich do mestského väzenia.
- Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere väzenia,
- vyviedol ich a povedal:
- „Choďte,
- staňte si v chráme a hlásajte ľudu
- všetky slová tohoto života.“ Oni
- počúvli. Zavčas rána vošli do chrámu
- a učili.
- Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním,
- zvolali veľradu a všetkých starších zo synov
- Izraela a poslali do väzenia, aby
- ich priviedli.
- Ale keď ta sluhovia prišli, vo väzení ich
- nenašli.
- Vrátili sa teda a hlásili:
- „Väzenie sme našli dôkladne zatvorené a
- strážnici stáli pri dverách. No keď sme
- otvorili, vnútri sme nenašli
- nikoho.“ Keď veliteľ chrámovej
- stráže a veľkňazi počuli tieto slová,
- boli v pomykove. Čo sa to vlastne stalo?
- Tu ktosi prišiel a oznámil im:
- „Muži, ktorých ste vrhli do žalára, stoja v
- chráme a učia ľud.“
- Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami a
- priviedol ich, ale nie násilne, lebo
- sa báli ľudu, aby ich neukameňoval.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.
- Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.
- Pána chcem velebiť v každom čase. Moje ústa budú ho vždy
- chváliť. V Pánovi sa bude chváliť moja duša.
- Nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
- Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.
- Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne.
- Hľadal som Pána a on ma vyslyšal a vytrhol ma zo
- všetkej hrôzy.
- Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.
- Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám neščervenie hanbou.
- Ubožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo
- všetkých tiesní.
- Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.
- Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných
- a vyslobodí ich. Skúste a presvedčte sa, aký dobrý
- je Pán. Šťastný človek, čo sa utieka k nemu.
- Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna.
- Každý, kto v neho verí, má večný život.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal Nikodémovi:
- „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna,
- aby nezahynul nikto, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
- Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale
- aby sa skrze neho svet spasil.
- Kto v neho verí, nie je súdený,
- ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v
- meno jednorodeného Božieho Syna.
- A súd je v tomto.
- Svetlo prišlo na svet a ľudia milovali tmu viac ako
- svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
- Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo,
- aby jeho skutky neboli odhalené.
- Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo
- vidieť, že svoje skutky koná v
- Bohu.“ Počuli
- sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí televízni diváci, drahí bratia a sestry.
- Práve sme si vypočuli asi jeden z najkrajších úryvkov
- evanjelia,
- ktorý sa nám prihovára slovami o Božej láske.
- Dá sa povedať, že
- v tejto stati, akoby nám Ježiš chcel povedať o dvoch
- takých
- základných skutočnostiach.
- Hovorí o tom, prečo vlastne ho Boh poslal na svet.
- Čiže prichádza preto, aby nás, aby nás vykúpil, aby každý,
- kto v neho verí, mal večný život.
- A potom je tu taká druhá pravda, ktorá sa nás
- hlboko dotýka.
- Keď Ježiš hovorí o tom, že neprichádza preto, aby, aby
- nás odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
- A tieto pravdy sa nás dotýkajú. Dá sa povedať, že
- môžu doslova Uchvátiť naše srdce.
- Môžeme sa cítiť hlboko osobne dotknutí alebo dojatí,
- keď tieto slová počúvame. A to preto, lebo v
- našej vlastnej životnej každodennej skúsenosti
- máme skúsenosť s niečím opačným. To znamená, že
- cítime, že nám
- to, o čom hovorí evanjelium, teda láska,
- odpustenie, prijatie, že je to, čo nám vlastne každodenne
- chýba.
- A iba Boh nám to môže dať alebo darovať v plnosti.
- Máme skúsenosť s neľáskou.
- Každý z nás by asi vedel popísať zo svojho života také
- chvíle, keď túto neľásku cítil.
- Možno aj dennodenne sa stretávame s takýmito prejavmi
- neľásky alebo neľáskavosti. Niekedy sme možno aj toho
- sami príčinou, alebo sami to spôsobujeme iným z našej
- vlastnej
- slabosti alebo krehkosti.
- Ale skrátka sme konfrontovaní s neprítomnosťou lásky v
- našom živote
- a dotýka sa nás to. Bolí nás to, cítime to ako ujmu.
- A potom je tu moment, ktorý je možno ešte
- dôležitejší alebo závažnejší,
- keď hovorí o tom, že človek
- potrebuje cítiť, že je prijatý.
- Ježiš hovorí o tom, že, že neodsudzuje.
- No
- my vieme, že odsúdiť nás môžu iní. A človek niekedy
- naozaj, keď aj sa dopustí všelijakých hriechov a
- spácha rôzne
- zlo, tak vlastne si aj zas-zaslúži istým
- spôsobom,
- aby ľudia
- takpovediac odsúdili ani nie tak jeho samého, ako to zlo, ktoré
- spáchal.
- Ale potom, čo je možno ešte ťažšie, je to, keď človek akoby
- odsúdil sám, sám seba, seba samého.
- Je to naša vlastná skúsenosť, keď prežívame svoje slabosti
- a svoje hriechy a niekedy možno sami nevieme, ako sa
- vymotať z nejakého bludného kruhu.
- Alebo cítime, že nás nejaká slabosť, nejaký hriech premáha.
- A vtedy človek akoby mal takú tendenciu sám seba odsúdiť
- alebo nenachádza nejaké východisko.
- Má pocit, že nevie sa z toho nejako sám vymotať.
- A do tejto našej skúsenosti
- s neľáskou alebo s odsúdením aj seba samého
- naozaj prichádza toto evanjelium ako veľké svetlo,
- lebo hovorí nám o tom, že Boh nás zahŕňa láskou,
- láskou plnou, ktorú nám ľudia ani svet nevedia dať,
- a zároveň, že nás zahŕňa aj prijatím, že nás nesúdi.
- Keď hovoríme o tom odsudzovaní alebo neodsudzovaní, tak
- niekedy možno môžeme byť v takom riziku,
- keď si môžeme
- pod tým neodsúdením predstaviť to, že prijímame
- človeka, é, takého, aký je, aj,
- aj s jeho nedostatkami.
- Čo je síce pravda, ale treba tomu aj možno dobre rozumieť,
- lebo Ježiš hovorí o tom, že máme
- odsúdiť,
- é, hriech, ale milovať hriešnika.
- To znamená, aj my, keď hovoríme o tom, že niekoho
- súdime, tak to neznamená, alebo že ne- lepšie povedané, že nechceme niekoho
- odsúdiť,
- tak to ale neznamená, že máme prijať jeho hriechy, ktorých sa
- dopustil.
- Lebo aj to je prejavom,
- é, vlastne duchovného milosrdenstva, keď upozorňujeme s
- láskou iných na to, čoho sa dopustili, a keď sa im snažíme
- nejakým spo-spôsobom pomôcť, aby sa z tej
- situácie, v ktorej sa nachádzajú, aby sa, aby sa dostali.
- Čiže našou úlohou, keď hovoríme, že nemáme súdiť a chceme teda
- si vziať príklad z toho, ako to robí Ježiš, nie je akceptovať
- hriechy toho druhého, lebo to by sme urobili chybu,
- to by sme aj tomu samému
- človeku ublížili. Ale na druhej strane je našou úlohou a v
- tom spočíva aj ten evanjeliový princíp neodsúdenia,
- zahrnúť toho človeka láskou a prijatím alebo inými
- slovami vytvoriť takú atmosféru,
- aby ten človek mohol povstať, aby keď sám
- sa možno hanbí za to, čo urobil, aby vnímal, že je tu
- niekto, kto mu podáva pomocnú ruku.
- A pomocnú ruku nám podáva Boh, lebo my sami cítime, keď sa modlíme, keď
- prijímame sviatosti, že, že Boh je stále pri nás, že nás sprevádza.
- Ale potom sú tu aj ľudia. A tí ľudia tu nie sú
- len tak, lebo Boh nám posiela ľudí do cesty práve
- preto, aby nám boli
- pomocou na ceste k našej vlastnej spáse.
- Čiže tak, ako Boh nám podáva pomocnú ruku, aby nám pomohol
- povstať z našich vlastných hriechov, aj my sme takpovediac povolaní
- k tomu, aby sme to isté robili voči druhým,
- aby sme boli
- všímaví a podávali takto pomocnú ruku ľuďom, ktorí
- síce možno aj niekedy veľmi zlyhali,
- ale zároveň chcú konať pokánie alebo hľadajú nejakú
- cestu, ako sa z toho všetkého dostať von.
- Vidíme, milovaní bratia a sestry, že
- Boh nás takýmto spôsobom oslobodzuje.
- Oslobodzuje nás z toho
- otroctva alebo područia neľásky a oslobodzuje nás aj z
- toho područia, područia, keď človek je
- odsudzovaný nejakým iným alebo odsudzuje sám seba samého.
- Presne ako sme vlastne počuli aj v žalme, keď sme
- hovorili o tom, recitovali spoločne, modlili sa, že
- Pán nás vyslobodil zo všetkej hrôzy.
- A opäť z vlastnej skúsenosti vieme, že akú veľkú
- hrôzu dokáže pripraviť človek inému človeku.
- Akú veľkú hrôzu si niekedy pripravím aj ja sám, keď sa
- dopúšťam, dopúšťam hriechov, pácham zlo a potom
- neviem sa z tohto stavu nejako sám dostať.
- Preto je dobré, že
- počúvame toto evanjelium. Preto je takým zázrakom a
- povzbudením, že môžeme počúvať toto slovo,
- ktoré je naozaj takým svetlom pre náš každodenný
- život.
- Boh nás vyslobodzuje tak, ako sme to počuli aj v skutkoch
- apoštolských, keď Boh konkrétnym spôsobom vyslobodzoval
- apoštolov
- takým viditeľným spôsobom. Ale vidíme, že Boh vyslobodzuje
- človeka aj z jeho vlastného hriechu.
- Toto Božie slovo je tak pre nás všetkých veľkým
- povzbudením, aby sme si uvedomili, že napriek
- tomu, akí sme a v akej situácii žijeme, že stále
- sme zahŕňaní Božou láskou, že žijeme v Božej
- prítomnosti.
- A toto by nás mohlo a malo motivovať k tomu, aby sme
- sa usilovali mať otvorené srdce. Srdce,
- ktoré je otvorené na prijatie toho, čo je Božie.
- Lebo Boh je ten, ktorý nás môže a ktorý nás premení,
- ale potrebuje k tomu aj nás, našu vlastnú dobrú vôľu,
- aby takýmto spôsobom sme mohli získať
- večný život. Amen.
- [hudba]
