SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
15.04.2016
15:41 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3840x

Z prameňa (15.04.2016)

Piatok po 3. veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.

Piatok po 3. veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1579 slov

Čítanie zo skutkov apoštolov.
Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a
zabíjaní Pánových


  • Čítanie zo skutkov apoštolov.
  • Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových
  • učeníkov. Išiel teda k veľkňazovi a vyžiadal si od
  • neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol
  • stúpencov tejto cesty, mužov i ženy, ak tam
  • nejakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema.
  • Ako išiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo
  • svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas,
  • ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma
  • prenasleduješ?“ On odpovedal: „Kto si,
  • Pane?“ A ten: „Ja som Ježiš, ktorého ty
  • prenasleduješ. Ale vstaň, choď do mesta
  • a povedia ti, čo máš robiť.“ Muži, čo ho
  • sprevádzali, stáli ako ohromení, lebo hlas počuli,
  • ale nikoho nevideli.
  • Šavol vstal zo zeme,
  • otvoril oči, ale nič nevidel. Vzali ho
  • teda za ruku a zaviedli do Damasku.
  • Tri dni nevidel a nejedol ani nepil.
  • V Damasku bol istý učeník menom Ananiáš a Pán
  • ho vo videní oslovil. „Ananiáš.“ On
  • odpovedal: „Tu som,
  • Pane.“ A Pán jemu:
  • „Vstaň a choď do ulice, ktorá sa volá Rovná,
  • a v Júdovom dome vyhľadaj Šavla prímením
  • Tarzes-Tarského.
  • Práve sa modlí a vidí muža menom Ananiáša,
  • ako vchádza a vkladá naň ruky, aby sa mu vrátil zrak.
  • No Ananiáš odpovedal: „Pane, od mnohých som
  • počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim
  • svätým v Jeruzaleme.
  • Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých,
  • čo vzývajú tvoje meno.“ Ale Pán mu
  • povedal: „Len choď, lebo jeho som si vyvolil za
  • nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj
  • kráľom i synom Izraela. A ja mu ukážem,
  • koľko musí trpieť pre moje meno.
  • Ananiáš teda šiel a vošiel do domu, vložil
  • naň ruky a povedal: „Brat Šavol,
  • poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si
  • šiel sem, aby si sa, aby si zasa videl a
  • aby ťa naplnil Duch Svätý. Hneď mu spadli z očí
  • akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu
  • vstal a dal sa pokrstiť. Potom prijal
  • pokrm a zosilnel. Niekoľko dní zostal s
  • učeníkmi v Damasku a hneď v synagógach ohlasoval
  • Ježiša, že je Božím Synom. Počuli sme Božie
  • slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium.
  • Choďte do celého sveta a hlásajte
  • evanjelium. Chváľte Pána všetky národy,
  • oslavujte ho všetci ľudia. Choďte do celého
  • sveta a hlásajte evanjelium. Lebo
  • je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova
  • trvá naveky. Choďte do celého sveta
  • a hlásajte evanjelium. Aleluja.
  • Aleluja, aleluja. Kto je moje telo a pije
  • moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom, hovorí Pán.
  • Aleluja, aleluja, aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane.
  • Židia sa hádali medzi sebou a hovorili:
  • „Ako nám tento môže dať jesť svoje
  • telo?“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím
  • vám, ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť
  • jeho
  • krv, nebudete mať v sebe život. Kto je
  • moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho
  • vzkriesim v posledný deň.
  • Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv
  • je pravý nápoj.
  • Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne
  • a ja v ňom.
  • Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca,
  • aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
  • Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký
  • jedli vaši otcovia a pomreli.
  • Kto je tento chlieb, bude žiť
  • naveky.“ Toto povedal v synagóge,
  • keď učil v Kafarnaume.
  • Počuli sme
  • slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry,
  • všetci poznáme
  • také zvláštne
  • slovné spojenie
  • hókus pókus.
  • A keď ho počujeme, spravidla si predstavíme kúzelníka, ktorý
  • robí nejaký trik.
  • Predstavíme si nejaké estrádne predstavenie,
  • jednoducho nejaký ľahší žáner.
  • Keby sme ale stopovali pôvod slova
  • hókus pókus,
  • určite by nám do smiechu nebolo.
  • Lebo má veľmi smutný pôvod.
  • Vzniklo
  • v sedemnástom storočí. Prvýkrát sa toto slovné
  • spojenie hokus pokus objavilo v sedemnástom
  • storočí
  • a je súčasťou výsmechu
  • eucharistického prepodstatenia počas
  • katolíckej svätej omše.
  • Ono totiž to hokus pokus má pôvod v latinských
  • slovách premenenia hoc est corpus
  • meum,
  • ktoré kňaz hovorí vtedy, keď v rukách drží
  • chlieb.
  • Šestnáste a sedemnáste storočie bolo typické
  • veľkými polemikami o Eucharistii, o
  • skutočnej prítomnosti Ježiša Krista,
  • o skutočnej povahe premenenia,
  • prepodstatnenia Eucharistie.
  • A tí, ktorí to neuznávali, tí sa tomu niektorí
  • dokonca aj vysmievali.
  • A žiaľ, dodnes môžeme počuť, že na
  • katolíckych svätých omšiach sa robí také hokus
  • pokus.
  • Je to smutné, pretože pre nás sú tieto slová
  • najposvätnějšími slovami svätej omše.
  • Sú to slová, počas ktorých sa,
  • ako to veríme a vyznávame, odohráva skutočné
  • premenenie chleba a skutočné následne
  • premenenie vína, keď si kľakáme vo veľkej bázni,
  • a preto tieto slová vyslovujeme dokonca pomalšie, s veľkou
  • úctou a s veľkým vedomím, že práve
  • uprostred týchto slov, v týchto slovách sa
  • nebo stretáva so zemou. Čiže
  • hoc est corpus meum. Toto je
  • moje telo. To nie je žiadne čarodejníctvo,
  • žiadne kúzlo, žiaden trik, ale mandát, ktorý sme
  • dostali od Ježiša Krista, ktorý na poslednej večeri povedal:
  • „Toto robte na moju pamiatku."
  • Aj dnešné sväté evanjelium nám hovorí o
  • ovoci tohto premenenia, o chlebe.
  • V jednej jedinej vete,
  • v záverečných vetách presnejšie dnešného evanjelia
  • počujeme, že je to chlieb z neba
  • a že je to chlieb večného života.
  • Prečo je to chlieb z neba? Ten posvätný chlieb, pred
  • ktorým kľakáme, ktorý s veľkou bázňou, úctou a vierou
  • prijímame, to sme už povedali. Je to chlieb, ktorý sa
  • premieňa
  • mocou Ducha Svätého. Tak, ako sa mocou
  • Ducha Svätého v Panne Márii počal pod
  • jej srdcom a v jej srdci Ježiš Kristus, tak sa na
  • každej svätej omši mocou Ducha Svätého
  • premieňa na každej svätej omši chlieb na Ježišovo
  • telo a on je reálne, skutočne a účinne
  • prítomný.
  • Prečo je tento chlieb chlebom, ktorý nás vedie do
  • večného života? Alebo inak, čo je to
  • večný život?
  • My veríme a vyznávame, že večný život je hľadenie do
  • Kristovej tváre, kde ho budeme vidieť z tváre do
  • tváre, kde nám utrie z očí každú slzu.
  • Ná, bude nás a bude nás aj súdiť.
  • A vždy, keď prijímame Eucharistiu, keď nám kňaz zdvihne pred oči
  • premenenú hostiu a povie: „Telo Kristovo,"
  • tak
  • sme
  • plní viery, že prijímame do srdca jeho.
  • Keď pristupujeme k oltáru, vyznávame, že sme sa očistili,
  • že sme ľutovali svoje hriechy, že sme
  • boli na svätej spovedi a že veríme,
  • že hoc est corpus meum. Toto je
  • moje telo. Toto je skutočne telo Ježiša Krista.
  • Eucharistické prijímanie nás pripravuje na
  • večný život, lebo predsieňou večného života
  • je časný život tu na zemi. Tu je tá testovacia
  • dráha, tá prekážková dráha, cez ktorú sa nás Pán
  • pýta, koľko v nás je lásky.
  • Celkom mimoriadnym spôsobom
  • zažil tieto skutočnosti istý mladý kňaz,
  • ktorého meno mi dovoľte povedať až na konci.
  • Bol na púti v Lourdoch.
  • Bol na púti v Lourdoch a večer sa zúčastnil
  • eucharistickej procesie,
  • stojac tesne pri vozíku, na ktorom
  • ležal paralyzovaný mladík.
  • Mladý kňaz, ktorý v tom čase ešte bol
  • študentom medicíny,
  • zrazu videl, že keď biskup prišiel a požehnal toho
  • mladého muža
  • s monštranciou, v ktorej bola Eucharistia, požehnal ho Eucharistiou,
  • tak sa stal zázrak. Jednoducho na jeho vlastné oči
  • tento mladý medik videl,
  • že ten paralyzovaný mladík, ktorého priviezli na
  • vozíku ležiaceho, vyskočil
  • a ozdravel.
  • Je toto svedectvo pravdivé?
  • Nuž, ak ho hovorí neskorší
  • generál
  • jezuitov, páter Pedro Arrupe,
  • tak nemáme dôvod mu neveriť.
  • Nemáme dôvod mu neveriť, že videl zázrak,
  • ktorým Pán opäť povedal: „Ak ste paralyzovaní, ja k
  • vám prichádzam
  • A hoc est corpus meum. Toto je moje
  • telo, aby vás z každej paralýzy,
  • z každej slabosti, z každého ochromenia znovu
  • pozdvihlo, aby ste vstali
  • a žili.
  • Medik Pedro Arrupe sa tri mesiace po tomto
  • zážitku, po tom, ako ho spracoval a nad ním rozjímal,
  • rozhodol,
  • že zanechá štúdium
  • lekárstva tela
  • a začal študovať takpovediac lekárstvo duše.
  • Začal študovať teológiu, stal sa kňazom, stal
  • sa členom jezuitského rádu, stal sa
  • generálom tohto rádu.
  • My, bratia, sestry,
  • takýto konkrétny zázrak zrejme nezažijeme,
  • ale veríme a vyznávame, že na každej svätej omši sme
  • s pohľadom viery svedkami zázraku,
  • že nepožívame obyčajný chlieb, ale chlieb,
  • ktorý je premenený.
  • A presne takým istým spôsobom, v podstate, ako
  • sa to udialo v Lourdoch, že niekto, kto nevládal chodiť ani
  • stáť, napokon stál, chodil a uzdravil sa,
  • Ježiš vstupuje do nášho srdca, aby nás
  • uzdravil.
  • Vyprosujme tým, ktorí odmietajú Eucharistiu
  • alebo sa jej dokonca vysmievajú rôznymi slovami,
  • aby im Pán otvoril srdce pre tento
  • nesmierny, krásny, úžasný dar Božej lásky, ktorým je
  • chlieb z neba.
  • Dostávame chlieb z neba preto, aby my,
  • žijúci na zemi, sme do neba smerovali.
  • Ježiš nám prichádza v ústrety, aby nás na ďalšej ceste
  • sprevádzal.
  • Úžasné je uvedomiť si, že za niekoľko chvíľ to opäť zažijeme.
  • Opäť budeme počuť po slovensky: „Toto je moje
  • telo.“ Budeme to počuť ako tí, ktorí vieme, že práve v
  • tej chvíli nás nebo ide znovu obdarovať
  • chlebom, nevyhnutným pokrmom pre skutočný
  • duchovný život. Tak sa vydajme Ježišovej prítomnosti.
  • Otvorme sa chlebu, ktorý nás chce sýtiť, ktorý chce
  • cez náš duchovný metabolizmus preniknúť do každej
  • bunky našej existencie, aby potom, keď
  • svätá omša skončí, po bohoslužbe slova a bohoslužbe
  • Eucharistie bolo vonku v tom každodennom živote vidieť, čím sa
  • sýtime.
  • Tak, ako je telesne vidieť, čím sa sýtime, čo jeme, čo nám
  • chýba a čoho je prebytok,
  • tak je aj na našej duši vidieť, čím sa tá duša sýti.
  • Či do nej zavítal knieža pokoja, lásky, trpezlivosti
  • a dobroprajnosti.
  • Tak teraz
  • prosme Pána prosbami, aby sme prežívali jeho
  • prítomnosť, otvorili sa jej a potom ju zvestovali
  • tým, ktorých aj dnes v tento piatkový deň
  • stretneme.
  • Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • Na veky amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (15.04.2016) - Archív

Reklamní partneri