Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... FARNOSŤOU MAŇA
12.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (15.12.2016)
Štvrtok po 3. advemtnej nedeli, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Štvrtok po 3. advemtnej nedeli, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Keď Jánovi poslovia odišli, začal Ježiš hovoriť
- zástupom o Jánovi:
- „Čo ste vyšli na púšť vidieť?
- Trstinu zmietanú vetrom?
- Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do
- jemných šiat?
- Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v
- rozkošiach,
- bývajú v kráľovských domoch.
- Teda čo ste vyšli vidieť?
- Proroka?
- Áno, hovorím vám viac ako proroka.
- Lebo to o ňom je napísané: Hľa, posielam svojho
- posla pred tvárou, pred tvojou tvárou a on
- pripraví cestu pred tebou.
- Hovorím vám,
- medzi tými, ktorí sa narodili zo ženy, nie je nik
- väčší ako Ján.
- Ale ten, ktorý je v Božom kráľovstve menší,
- je väčší ako
- on.
- A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici, uznali Božiu
- spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom.
- Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží
- úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- K nášmu vzťahu s Bohom
- patria z času na čas aj obdobia, ktoré
- môžeme označiť akousi temnou nocou.
- Je to čas, kedy,
- é, máme možno nejaké očakávania smerom k Bohu
- a tá jeho odpoveď,
- jeho reakcia, niekedy jeho mlčanie
- je čosi, čo nás môže znepokojiť.
- To sú, é, situácie, kedy,
- é, Boh nás
- chce takouto možno skúškou, ak v nej
- obstojíme, pritiahnuť bližšie k sebe.
- Samozrejme, obyčajne to tak je, ba vždy to tak je, že keď Boh
- zosiela na nás nejakú skúšku,
- tak dáva nám aj milosť, aby sme v tej skúške obstáli.
- A je naozaj na nás, či s touto jeho milosťou dokážeme
- spolupracovať.
- O takejto skúške hovorí aj prorok Izaiáš v dnešnom
- prvom čítaní.
- Opisuje
- ženu, ktorá
- nemôže mať dieťa. A my vieme, že v
- ponímaní starozákonného človeka neplodnosť, neschopnosť
- mať dieťa bolo, é, vnímané
- ako prejav toho, že daná žena alebo daná rodina
- stratila Božiu priazeň. Bolo to vnímané ako Boží
- trest.
- Ale keď si pozrieme na celé dejiny Starého zákona
- až po Jána Krstiteľa, tak vidíme, že
- takmer každá tá významná postava Starého zákona
- a Jána Krstiteľa nevynímajúc,
- prišla na svet práve takým spôsobom, že
- nejaká žena, ktorá dlho, dlho nemohla mať
- dieťa, zrazu,
- môžem povedať v čase jesene svojho života
- dieťa počala a to dieťa sa stalo
- významným Božím mužom, významným Božím poslom.
- Prorok Izaiáš veľmi takým krásnym spôsobom hovorí a mňa to
- tak veľmi tiež oslovilo, keď som si pozeral tie dnešné čítania.
- Keď hovorí tejto neplodnej žene: „Rozšir
- priestor svojho stanu, plachty svojich príbytkov
- roztiahni, nešetri,
- lebo
- prenikneš napravo i naľavo a tvoje potomstvo
- zdedí národy."
- Je to úžasný Boží prísľub. Rozšir
- svoje stany, pretože
- to, čo ti ja požehnám, sa nezmestí do toho, čo
- momentálne je kapacitou toho tvojho stanu.
- Čiže úžasný prístup toho, že Boh nielenže
- naplní ten prázdny
- priestor, to prázdne miesto, é, v živote toho
- človeka, ale že môžem povedať, dá ešte viac,
- než sme schopní očakávať. A naozaj to tak je, že možno keď sa
- príliš upíname na nejaké svoje predstavy, svoje plány a
- zdá sa, že Boh to nejakým spôsobom nereflektuje,
- tak akonáhle
- sa prestaneme upínať na tie svoje plány a dáme
- priestor Bohu, tak zistíme, že Boh nám dá
- oveľa viac, než by sme možno my dokázali
- očakávať či plánovať.
- Len teda musíme prijať tie Božie riešenia, tie
- Božie plány a neupínať sa na tie svoje.
- Boh chce každému z nás dať svoju milosť.
- Boh chce každému z nás dať svoje požehnanie.
- Len my niekedy zostávame uzatvorení.
- Môžem povedať tak uzatvorení ako
- zákonníci
- a farizeji v dnešnom evanjeliu.
- Vypočuli sme si úryvok,
- ktorý nám veľmi pripomína to, čo sme počuli
- poslednú nedeľu.
- Je to viac menej ten istý príbeh s tým rozdielom, že v nedeľu sme ho
- počuli zaznamenaný apoštolom, teda evanjelistom
- Matúšom a dnes tú istú udalosť,
- ako nám ju podáva evanjelista Lukáš.
- Vieme, že to je pokračovanie, é, tiež toho, čo sme počuli včera
- o tom, ako
- Ján
- poslal dvoch svojich učeníkov za Ježišom, aby sa
- presvedčili o tom, že on naozaj je Mesiáš, aby
- porovnali tie starozákonné očakávania
- s tou aktuálnou realitou,
- s tým aktuálnym reálnym pôsobením Ježiša Krista.
- A
- dnes teda to evanjelium pokračuje po tom, ako títo odišli,
- začal Ježiš hovoriť tým, ktorí tam zostali,
- zástupom
- a pravdepodobne aj tým zákonníkom a farizejom.
- Ak tam teda ešte zostali, ak neodišli medzitým nejakí znechutení z
- toho,
- že ich očakávania, ich predstavy o
- Mesiášovi sú iné než tá realita, ktorú videli
- v osobe Ježiša Krista.
- A možnože nás tak zaujalo, akým spôsobom
- Ježiš hovorí o Jánovi Krstiteľovi, o svojom predchodcovi.
- Kladie otázku tým, ktorí tam zostali: „Čo ste vyšli na púšť
- vidieť?" [odkašle si] Jednoducho vieme, že
- v tom čase
- boli veľmi silné očakávania
- v izraelskom národe ohľadne príchodu
- Mesiáša, vyplnenia tých Božích prísľubov.
- Naozaj,
- keď prišla plnosť času, to nie je len také konštatovanie
- dodatočne,
- ale naozaj ti ľudia cítili, že tá plnosť času sa
- blíži, že ten čas, kedy Boh
- navštívi svoj ľud, kedy, é, pošle toho,
- ktorého všetci očakávajú, je veľmi blízko.
- Ba už je tu.
- A tak sa nečudujme, že mnohí tí, ktorí prichádzali za Jánom Krstiteľom,
- mali taký pocit, že azda, é, on by mohol
- byť tým očakávaným.
- Mnohí mali možno rôzne iné pocity a Ježiš ich tak
- zhŕňa do toho svojho takého zvláštneho prejavu, v ktorom
- konfrontuje alebo dáva do,
- dáva do
- opozície postavu, é, Jána Krstiteľa
- s tou postavou, ktorú Ján Krstiteľ sa
- nebál kritizovať aj so všetkými následkami, s postavou
- kráľa Herodesa.
- On, ten Herodes je tá trstina zmietaná vetrom.
- On je ten, ktorý je oblečený do jemných šiat.
- On je ten, ktorý sa skvostne oblieka, žije v rozkošiach, býva v kráľovskom
- dome.
- Avšak pritom vieme,
- že popritom všetkom, čo má, čo vlastní, je takou
- až tragickou postavou týchto našich
- evanjeliových príbehov.
- Ale na druhej strane je tam veľmi dôležitý, pretože
- predstavuje človeka, ktorý si zakladá na vonkajšku,
- ale vnútorne je prázdny.
- Trstina zmietaná vetrom. Čo to je?
- Trstina, to je taká veľká dutá rastlina,
- ktorá,
- é, nielenže teda vnútri nič, ale v podstate aj
- o nejakej pevnosti tejto rastliny by sme ťažko mohli
- hovoriť.
- A v podstate aj preto je toto prirovnanie také pekné, že aj ten Herodes,
- možno navonok pekne oblečený, žije v peknom dome,
- ale vnútri nič. A to, ako ním zmietajú jeho
- vášne, jeho rozkoše, to veľmi dobre vieme.
- Ak si spomenieme na záver pozemského života
- Jána Krstiteľa, že za akých okolností to vlastne bolo.
- A oproti tomu Ján Krstiteľ, ktorý
- je oblečený tak, ako je, nosil odev z ťavej
- kože, ako vieme, nič moc,
- ale vo svojom vnútri plný
- toho vedomia,
- že on je Bohom poslaný, plný Božej pravdy, plný
- Božieho požehnania
- a navyše pevný vo svojich postojoch, pevný vo svojich názoroch,
- pevne zakotvený v Božej pravde.
- Ťažko by sme si mohli predstaviť, že by Ján Krstiteľ mal
- niekedy nejakú pochybnosť ohľadne svojho poslania alebo
- ohľadne ukazovania na toho, ktorý má
- prísť.
- Také rôzne
- uvažovanie o tom, že Ján Krstiteľ sa ocitol v nejakej kríze
- alebo v nejakých pochybnostiach, nemajú žiaden
- podklad ani vo Svätom písmě, ani nikde inde.
- A tak vlastne
- my môžme
- sa dnes pýtať tak sami seba, že ako som ja na
- tom v súčasnosti, čo sa týka môjho vzťahu
- s Bohom?
- No bolo by veľmi zlé, keby sme boli ako ten Herodes vnútorne
- prázdny
- a zakladajúci si na nejakých tých vonkajších veciach.
- Ak možno nám svedomie vyčíta, že možno sa blížime k takémuto
- nejakému stavu, tak čím skôr prosme Boha, aby
- naplnil náš život. Otvorme sa voči tomu, aby naplnil
- náš život, aby to
- vnútorné, čo nám Boh dáva, bolo pre nás
- dôležitejšie než to vonkajšie, čo si my dávame sami.
- Alebo možno, že sa nachádzame v čase nejakej duchovnej
- krízy alebo duchovnej ťažkosti, nie vlastnou vinou,
- nie o tom, že by sme zakladali na nejakých iných
- veciach, ale skrátka
- máme možno pocit, že Boh na nás zabudol.
- Hej, že keď sa, keď to poviem tak obrazne, eh, keď si Boh sadne k
- tomu svojmu pracovnému stolu, tak má tam toľko tých papierov,
- že ten papier,
- eh, kde je naše meno a naše nejaké potreby je
- kdesi, kdesi naspodu a kým sa Pán Boh k nemu
- dostane, tak
- uplynie ešte veľa času. Aj takto môžeme niekedy uvažovať
- a vtedy možno, eh,
- je, je čas, aby sme sa upevnili v takej, takej
- vernosti a v takej trpezlivosti, že naozaj Boh
- najlepšie vie, kedy je ten čas pre
- nás, aby nám dal to, čo potrebujeme.
- Hej, že nesnažme sa nejakým spôsobom, eh,
- dobiezať, eh, za každú cenu. „Pane, tak
- teraz, teraz“ a dávať Pánu Bohu nejaké ultimáta a
- keď nie teraz, tak
- proste už ja s tebou končím.
- Čas krízy, čas temnej noci je, má byť pre
- nás časom požehnania.
- Alebo možno cítime, že sme naozaj ako ten Ján Krstiteľ plní
- Božieho Ducha, plní Božej pravdy
- a možnože až tak plní, že by sme radi,
- eh, obrátili, eh, celý svet, hej, v takomto takom dobrom.
- Ale zisťujeme možno, že tie naše metódy, tie naše prostriedky,
- ako druhých privádzať ku Kristovi, sú možno príliš hrubé a
- príliš drsné.
- A tak je možno čas, aby sme možno viac než
- nejakým presviedčaním, nejakou argumentáciou, nejakým
- nútením niekoho iného do niečoho,
- hej, do duchovného života, do povedzme
- účasti na svätej omši alebo teraz je veľmi aktuálne nútiť
- niekoho: „Tak idú Vianoce, choď naspäť, jak to bude, keď
- nepôjdeš.“ Niekedy modlitba za druhého
- človeka je účinnejšia a dokáže viac než nejaké
- naše presviedčanie, než naše nejaké logické argumenty.
- Vyprosime si v týchto dňoch od Pána naozaj svetlo do
- tej situácie, v ktorej sa teraz práve nachádzame,
- aby sme takýmto spôsobom
- pre seba, ale aj pre druhých možno
- pripravili tú cestu, po ktorej k nám Pán chce
- prísť. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Veď je
- Pán.
- [hudba]
