Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
FATIMSKÉ SOBOTY
FATIMSKÁ SOBOTA
záznam modlitby svätého ruženca a svätej omše z Baziliky Navštívenia Panny Márie
03.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... GRÉCKOKATOLÍCKOU FARNOSŤOU SULÍN
05.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (1510) 27.10.2015
Utorok v 30. týždni obdobia cez rok, káže dp. Juraj Drobný.
Utorok v 30. týždni obdobia cez rok, káže dp. Juraj Drobný.
Ježiš povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch.“ A zasa povedal: „K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ (Lk 13, 18-21)
Prepis videa
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla
Rimanom.
Bratia, myslím,
- Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom.
- Bratia, myslím, že utrpenia tohoto času nie
- sú hodné porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má
- zjaviť.
- Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia,
- lebo stvorenie bolo podrobené márnosti.
- Nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho
- podrobil a dal mu nádej, že aj samo stvorenie bude
- vyslobodené zo st- zo otroctva skazy, aby malo
- účasť na slobode a sláve Božích detí.
- Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a
- zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz.
- A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny
- Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a
- očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho
- tela. Lebo v nádeji sme spasení. Ale
- nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej.
- Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí?
- Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to
- očakávame.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu nech ďakujeme.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho
- radosť.
- Keď Pán privádzal späť Sionských zajatcov, boli sme ako vo
- snách. Ústa sme mali plné radosti a jazyk plný
- plesania.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho
- radosť.
- Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: „Veľké veci urobil s nimi
- Pán." Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho
- radosť.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho
- radosť.
- Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu krajiny.
- Tí, čo seju v slzách, s jasotom budú žať.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho
- radosť.
- Keď odchádzali, idúcky plakali a osivo niesli na
- siatie. No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom a svoje
- snopy prinesú.
- Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho
- radosť.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil
- maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo?
- K čomu ho prirovnám? Podobá sa horčičnému zrnku,
- ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade.
- Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili
- na jeho
- konároch." A zasa povedal: „K čomu prirovnám Božie
- kráľovstvo? Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a
- vmiesi do troch mier múky, až sa všetko pre kvasí."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe Kriste.
- To horčičné zrnko, drahí moji,
- eh, ma teraz priviedlo k spomienke
- a nie dávnej, podľa mňa minulý týždeň to bolo.
- Hm.
- K spomienke, ako som stratil okuliare. No.
- [smiech] Ja viem, že to s tou svätou omšou veľmi
- nemá ale, veľa spoločného, ale to horčičné zrnko.
- Totiž, eh, boli sme pri hrobe Herodesa Veľkého
- minulý týždeň aj s vami niektorými.
- Bolo nás tam dokopy tridsaťosem, čiže predpokladám, že niektorí z vás, čo
- teraz ste účastní na tomto našom spoločenstve,
- tak ste boli s nami v, vo Svätej zemi.
- No a
- ja mám taký zlozvyk, ja bojako to nazvať, že keď idem fotografovať, zoberiem
- fotoaparát, ale vtedy mi okuliare zavadzajú.
- Tak ich dám za zubou a fotografujem.
- Tak som si fotografoval aj tú Herodesovu, to je taký ten kopec, kde on mal
- palác, eh, tam dole je vlastne jeho hrob, čo archeológovia
- našli. No a potom zavolal náš sprievodca a
- hovorí: „Chcete
- vidieť horčičné zrnká?" Okej, každý chce vidieť, tak neviem, či som.
- Možno som videl naživo kedysi, keď som bol malý alebo neviem.
- Tak nám ukázal horčicu a horčičné semienka.
- Ja som teraz pozeral na tú jeho dlaň.
- Eh, ja som čakal, že to bude niečo ako mak.
- Neviem, kto z vás videl teda naživo horčičné
- semienko, ale to bolo maličké.
- Ako mak je malý, ale tak toto bolo fest malé.
- Ja som skoro nič nevidel na tej dlani, také maličké bodky tam mal.
- Na ruke, že toto sú horčičné semienka.
- Tak som si uvedomil v súvislosti s tým dnešným evanjeliom, že naozaj je to
- také niečo malé. A Pán Ježiš hovorí takéto niečo maličké to
- je, to je Božie
- kráľovstvo. To, to si ani nevšimneš na tej ruke, že je,
- ale
- ono rastie z vlastnej sily a nakoniec vyrastie na veľký
- strom a prichádzajú nebeské vtáky a hniezdia tam.
- No a jak mi toto všetko šlo hlavou, tak som prišiel do autobusu a že kde
- mám okuliare? No tak tam sú niekde pri Herodesovom
- hrobe.
- Jak tam pôjdete teraz, eh, buď s otcom Mariánom Berom
- budúci týždeň, alebo potom s Milošom Lichterom,
- môžete ich tam skúsiť nájsť, ak
- by ste tam náhodou boli. Ale pochybujem, lebo to je obrovská plocha a je tam veľa
- tých, eh, všelijakých rastlín zoschnutých a tie
- okuliare sa tam isto niekde
- stratili. Budem musieť ísť do optiky nové.
- Ale naozaj tie horčičné zrniečka a to, čo Pán Ježiš nám
- hovorí v tom evanjeliu, že to je Božie kráľovstvo.
- To je, to je niečo, čo vyzerá,
- že si to ani nevšimnem v prvom momente.
- To nie je niečo, čo vytrubuje a tu som a tam som a robí
- veľký
- rozruch. Rastie tichúčko, pomaličky.
- A v tejto súvislosti som si spomenul na,
- spomenul, nedalo sa nespomenúť na otca kardinála
- Korca, pretože
- sa budeme s ním lúčiť v sobotu.
- Ja som pôvodne kňazom Nitrianskej diecézy, to vy viete.
- A
- ešte keď bol nitrianskym pomocným biskupom František Rábek a neexistovala
- televízia Lux, existoval len Lux Communication, tak som
- mal oveľa viac času na ďalšie aktivity, nielen na
- mediálne. A tak otec František ma,
- nechcem povedať, že používal, lebo to je zlé.
- Spolupracovali sme na príprave diecéznych stretnutí
- mládeže, celoslovenských, všeličo to, čo dneska napríklad Palo Danko robí,
- tak robievali sme aj my kedysi dávno, ale nie v takom veľkom, ako to teraz
- robí Palo s tým tímom. No a mali sme a teraz neviem si
- spomenúť vy, ktorí ste tam boli, by ste mi to vedeli povedať,
- či to bolo v Žiline
- alebo v Považskej Bystrici. Diecézne stretnutie mládeže
- Nitrianskej diecézy, kde otec kardinál hovoril jednu vec.
- Otec kardinál Korec
- hovorí mladým, čo tam boli a aj nám.
- My sme tam boli kňazi, bolo nás tam veľa.
- Hovorí: „Prestaňme sa na kresťanov
- hrať.
- Začnime kresťanmi
- byť.“ A naozaj to povedal s takým veľkým
- dôrazom.
- On trošku aj vysvetlil, ale ja vám to vysvetlenie skúsim
- povedať to, čo on už nepovedal,
- ale aby sme pochopili, čo chce povedať v súvislosti s tým
- horčičným zrnkom,
- s tým dnešným úryvkom evanjelia.
- Otec kardinál totiž hovoril o svojej skúsenosti z pobytu,
- ale nie vo Svätej zemi, z pobytu vo väzení, ako on hovoril v
- base.
- Teraz si predstavte, že on ako tajný biskup
- sa dostane do väzenia.
- Zažili ste časy pred novembrom 1989
- a že bude rozhodnutý ohlasovať Kristovo evanjelium, lebo
- veď to je jeho úloha. To je úloha každého pokrsteného,
- nielen biskupa alebo
- kňaza, každého pokrsteného. A teraz si predstavte,
- že on by tým väzňom tam začal
- hovoriť: „A bol si v nedeľu na omši?
- V nedeľu musíš ísť na omšu, lebo však si pokrstený katolík.
- A bol si na prvý piatok na spovedi?“ Predstavte si, že by začal takto
- evangelizovať vo väzení.
- Veď to [smiech] najskôr teda by ho dali do
- samotky alebo by si o ňom pomysleli svoje väzni, hej?
- No a nevyzerá naša evangelizácia v našich rodinách
- niekedy takto?
- „Bola si v nedeľu na omši?
- Bola si na prvý piatok na spovedi?“
- [povzdych]
- A Pán Ježiš hovorí horčičné zrnko,
- nenápadné,
- nevytrubujúce, nevyvyšujúce sa, najmenšie, takmer ho
- nevidieť.
- Ale ono začne rásť. A keď už rastie,
- potom sa začíname pýtať.
- Otec kardinál vtedy ešte nebol kardinál, vtedy bol tajný biskup
- Korec. Vo svojom,
- pri svojom pobyte, pobyte, hej, pri svojom
- uväznení a pri tých rokoch, čo strávil vo väzení,
- bol veľkým hlásateľom evanjelia.
- Ale nie tým, že sa pýta ľudí, či boli v nedeľu na omši.
- Však to sa v base za totality ani nedalo. Alebo či boli na spovedi.
- To sa nedalo, bolo nemysliteľné,
- ale svojím spôsobom života. On mal Krista v
- srdci.
- A ten Kristus, ktorý bol v ňom spolu s ním,
- miloval každého
- človeka. Ale nie tým, že mu to hovoril, že šiel od väzňa k väzňovi.
- „Vieš, Pán Ježiš ťa miluje, tak aj ja ťa mil-„ Nie.
- Tak, ako sa k väzňom správal, spolu väzňom.
- Ako im prejavoval tú Kristovu lásku.
- Takže drahí moji, ak otec kardinál nás vyzýval pred rokmi
- na diecéznom stretnutí mládeže a myslím, že tá výzva môže zaznieť aj dnes.
- Prestaňme sa na kresťanov hrať, začnime kresťanmi byť.
- Kresťanmi, teda kristovcami, teda tými, ktorí
- sú obrazom Krista.
- Tými, ktorí tak ako Kristus milujú každého.
- Tými, ktorí tak ako Kristus s obrovskou láskou
- pozerajú na hriešnikov, na všetkých.
- To je odkaz
- otca kardinála, s ktorým sa budeme
- v sobotu lúčiť. A to je aj Kristova výzva pre
- každého z nás, pre každého pokrsteného.
- Tak prijmime túto výzvu a buďme Kristovi
- verní. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Veď
- Amen. [hudba]
