SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
16.04.2014
13:34 min.
Titulky od AI
Zobrazené 4827x

Z prameňa (16.04.2014)

Streda vo Veľkom týždni, káže dp. Marián Bér.

Streda vo Veľkom týždni, káže dp. Marián Bér.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1603 slov

Čítanie z knihy proroka Izaiáša:
Pán Boh mi dal jazyk učeníka,
aby som vedel milým slovom


  • Čítanie z knihy proroka Izaiáša:
  • Pán Boh mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom
  • posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch,
  • aby som počúval ako učeník. Pán Boh mi otvoril
  • ucho
  • a ja som neodporoval. Nazad som neustúpil.
  • Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili a svoje líca tým, čo
  • trhali.
  • Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.
  • Pán Boh mi pomáha, preto nebudem zahanbený.
  • On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.
  • Blízko je ten, čo mi dá za pravdu. Kto sa chce prís so mnou?
  • Postavme sa zoči-voči. Kto je mojím žalobcom?
  • Nech pristúpi ku mne. Hľa, Pán Boh mi pomáha.
  • Kto že ma môže odsúdiť?
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane.
  • Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane.
  • Pre teba znášam potupu a hanba mi pokrýva tvár.
  • Svojim bratom som sa stal cudzincem a synom svojej matky
  • neznámym. Stravuje ma horlivosť za tvoj dom.
  • Padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
  • Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane.
  • Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
  • Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit,
  • no takého som
  • nestretol. Čakal som, že dakto ma poteší, ale taký
  • sa nenašiel. Do jedla mi dali žlče, a keď som bol
  • smädný, napojili ma octom.
  • Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane.
  • Piesňou chcem Božie meno osláviť a velebiť ho
  • chválospevmí. Nech zvedia o tom ponížení a nech sa
  • potešia. Hľadajte Boha a srdce vám oživne, lebo
  • Pán vypočuje chudobných a nepohŕda svojimi, keď sú v
  • zajatí.
  • Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane.
  • Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
  • Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
  • Buď pozdravený náš Kráľ, poslušný Otcovi, vedený
  • na kríž ako tichý baránok na zabitie.
  • Sláva ti a chvála Ježišu Kriste.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojím.
  • Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Jeden z dvanástich, volal sa Júdaš Iškariotský,
  • odišiel k veľkňazom a
  • vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“
  • Oni mu určili tridsať strieborných.
  • A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
  • V prvý deň sviatkov nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a
  • pýtali sa ho:
  • „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal:
  • „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ
  • odkazuje: Môj čas je blízko. U teba budem jesť so svojimi
  • učeníkmi veľkonočného baránka."
  • Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal a pripravili
  • veľkonočného baránka.
  • Keď sa zvečerilo, zasadol s dvanástimi za stôl.
  • A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám, jeden z vás ma
  • zradí."
  • Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to
  • ja, Pane?"
  • On odpovedal: „Kto so mnou namáčal ruku v mise, ten ma
  • zradí.
  • Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda
  • človekovi, ktorý zrádza Syna človeka.
  • Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil."
  • Aj jeho zradca Júdaš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?"
  • Odpovedal mu: „Sám si to povedal."
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Je veľmi zaujímavé, milí bratia a sestry, tu v kaplnke aj vy,
  • bratia a sestry, kto ste sa-- ktorí ste s nami prostredníctvom televízie
  • Lux,
  • sledovať alebo tak počúvať ľudí, ktorí hovoria o svojom
  • povolaní, či už je to povolanie na duchovný stav
  • alebo
  • povolanie civilné.
  • Každý z nás asi má takú svoju cestu, ktorou sa teda k
  • tomuto povolaniu dostal a ktorou, dá sa povedať, ho Pán viedol
  • na ceste životom.
  • A o to viac ešte možno, keď
  • počúvame alebo pozorujeme a vidíme tých, ktorí sú
  • takí známi, trebárs Svätého Otca alebo,
  • hm, známe zasvätené osoby,
  • ktoré hovoria o svojom povolaní, o tom, aká bola ich cesta k tomuto
  • povolaniu.
  • A tak som čítal, že
  • na jednej základnej škole,
  • é, jedna učiteľka slovenčiny tak prekvapila
  • svojich žiakov, ktorí končili základnú školu a dala im
  • napísať takú slohovú prácu alebo teda skôr také
  • nejaké úvahy, že čo by chceli do budúcnosti dokázať,
  • že čím by chceli
  • byť, že čo by chceli si splniť o takých desať
  • rokov. No a tak to napísali a teda tam bolo
  • vidieť nejaké tie predstavy tých
  • tínedžerov deviatakov, ktorí končili základnú školu
  • a videli sa v rôznych profesiách. Videli sa v tom, čo by chceli
  • dokázať.
  • A zaujímavé bolo, že táto učiteľka, oni už na to aj potom zabudli
  • a táto pani učiteľka, keď mali dvadsaťpäť rokov, dva- teda
  • dvadsaťpäťku oslavovali, tak im poslala prianie k
  • narodeninám a zároveň pripojila tieto ich, tieto
  • ich výtvory, že čo tak chceli, teda čo si tak chceli za
  • tých desať rokov dokázať, kde chceli byť.
  • A veru boli to zaujímavé porovnania aj pre týchto bývalých
  • teda žiakov, že čím chceli byť a čím v skutočnosti
  • boli.
  • Viacerí teda, ktorí boli takí perspektívni,
  • ktorí boli takí
  • usilovní, v puberte trochu poblúdili
  • a teda neboli tam, ako si to vysnívali.
  • A zase naopak niektorí, ktorí boli takí zakríknutí, tak tí
  • sa vyšvihli a v podstate dostali sa tam, o čom ani možno
  • nepredpokladali, keď boli deviataci.
  • Možno by bolo zaujímavé aj v našich životoch tak porovnať, že keď sme
  • boli na základnej škole, aké sme mali predstavy o svojom živote,
  • čím sme chceli byť, čo sme chceli robiť.
  • A možnože
  • ten život nás posunul kdesi úplne inde a že
  • aj naše predstavy o živote sa,
  • é, riadne zmenili. A možnože sme v povolaniach
  • alebo v nejakých takých profesiách, o ktorých sme si ani nemysleli,
  • že niekedy,
  • niekedy budeme. A je to,
  • m-m, také, dá sa povedať bežné, že
  • život a roky niekedy takto pomenia tie, é,
  • puberťácke alebo detské predstavy človeka a svoj
  • život naplní úplne iným spôsobom.
  • Dnes však máme pred očami, é, situáciu z večeradla
  • a máme pred očami a v týchto dňoch tak vnímame
  • dialóg
  • zradcu Judáša s Ježišom.
  • A keď tak pozeráme na Judáša, ktorý je označovaný teda za
  • zradcu, tak zrejme aj on mal svoje predstavy o
  • živote.
  • Zrejme aj on chcel v živote čosi dosiahnuť a zrejme,
  • keď ten jeho život bežal, tak to neboli asi predstavy o tom,
  • že v budúcnosti o nejakých desať alebo dvadsať
  • rokov zradí Mesiáša, zradí Božieho syna.
  • A samozrejme, keď tak pozeráme na to, tak môžeme vnímať, že aj Judáš asi bol
  • perspektívny medzi apoštolmi. Nakoľko
  • nevieme, akým spôsobom si teda delili
  • jednotlivé úlohy. Ale tak keď mal mešec, tak zrejme mu
  • zverili, m, veľmi dôležitú úlohu, pretože
  • do určitej miery záležalo od toho, ako hospodári s obsahom toho
  • mešca existovanie ich skupiny, teda skupiny
  • apoštolov aj samotného Ježiša. Pochopiteľne nehľadiac
  • teraz na Božiu prozreteľnosť. Ale
  • vidíme, že Judáš akoby
  • ostal práve týmto nejako zmenený.
  • Zdá sa, že
  • peniaze mu akosi tak zastreli ten jasný pohľad.
  • Vidíme, že prichádza za veľkňazmi a hovorí: „Čo mi
  • dáte? Ja vám ho vydám.“ Teda táto jeho veta,
  • é, je jasným signálom toho, že tu čosi nie je v poriadku.
  • Vydá Majstra, vydá toho, ktorý ho pozval, toho, ktorý ho
  • povolal do tej skupiny a vidíme, že,
  • é, Judáš zapredáva toto všetko za
  • peniaze.
  • No a práve tu môžeme vnímať, že asi čo krivilo
  • Judášov charakter.
  • Je to možno jedna z možností, ktoré
  • krivili Judášov charakter. Možno sa do toho za-zapájalo ešte množstvo
  • ďalších, ktoré spôsobili v jeho živote to,
  • že nakoniec bozkom zrádza Syna človeka.
  • Okrem toho sa tu ešte pridáva akéj-akýsi druh klamstva, keď
  • Judáš hoci vie, že Majster vie o
  • všetkom, pretože je Boh a on sa ešte pýta: „Som to azda ja,
  • Rabbi?“ Možno by bolo stačilo trochu pokory, možno
  • trochu ľútosti alebo aj viac ľútosti v dôvere voči
  • Božiemu synovi, voči Ježišovi Kristovi a možno by bolo
  • všetko
  • úplne inak. Ale vidíme, že Judáš akoby už nepoznal
  • hraníc. A tak nakoniec toto všetko, čo sme
  • dnes počúvali v evanjeliu, končí potom neskôr zradou Božieho
  • syna.
  • Ale môžme aj my tak preniesť nie hneď
  • celé toto judášovské správanie do svojho života, ale možno
  • len takú otázku,
  • či
  • nie je niečo, čo s čím zápasíme, čo v našom
  • živote je prítomné a čoho by sme sa možno
  • potrebovali zbaviť, aby to nekrivilo náš charakter.
  • É, možno sú to
  • tiež peniaze, možno je to kariéra, možno je to moc.
  • Môže to byť čokoľvek,
  • čo v našom živote môže prinášať určité pokrivenie
  • charakteru. Alebo je to čosi, s čím zápasíme a nevieme sa
  • toho zbaviť a vieme, že toto je to, čo potrebujeme
  • odovzdať Bohu, pretože zakaždým, keď sa dostaneme do tej
  • situácie, tak toto nás poriadne
  • povyzvrtá.
  • Existuje, že vraj teda nie som nejaký biológ, ale že
  • vraj existuje nejaký špeciálny druh kraba, ktorý mení
  • svoj pancier. A je zaujímavé, že tento pancier,
  • é, krab si musí vytvoriť presne na mieru,
  • pretože keby si vytvoril príliš malý ten pancier,
  • tak sa v ňom udusí. A keby si vytvoril príliš veľký ten
  • pancier, tak,
  • tak ho neochráni.
  • A je zaujímavé, že tento krab,
  • é, keď
  • je v tom období vytvárania svojho panciera, tak je veľmi zraniteľný,
  • kým ten pancier nie je nový.
  • Ale samozrejme,
  • é,
  • tým som chcel povedať, že aj v našom živote môže byť
  • niečo ako taký pancier, čo nás v podstate,
  • že môže nás to buď dusiť,
  • alebo je nám to príliš tes- teda príliš veľké.
  • Tak skúsme, é, porozmýšľať možno aj ešte v
  • týchto dňoch pôstneho obdobia na prahu
  • slávenia Veľkej noci, tohtoročnej Veľkej noci.
  • Čo ešte potrebujeme odovzdať Bohu?
  • Možno stačí
  • ľútosť, možno stačí pokora. Možno potrebujeme prísť k
  • Ježišovi a povedať: „Pane, s týmto zápasím.
  • Toto je v mojom živote pancier, ktorý ma zväzuje.
  • Toto je pancier, ktorý, ktorý potrebujem odložiť.
  • Alebo toto je pancier, ktorý potrebujem zveriť tebe.“
  • Tak, aby sme vlastne mohli cítiť
  • tú slobodu zo strany Ježiša, ktorý pre nás dáva
  • v týchto pr- dňa- týchto dňoch, ktoré sú pred nami,
  • veľkonočné víťazstvo.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (16.04.2014) - Archív

Reklamní partneri