Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (16.8.2018)
Štvrtok 19. týždňa v Cezročnom období, káže dp. František Voľanský.
Štvrtok 19. týždňa v Cezročnom období, káže dp. František Voľanský.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
Pán prehovoril ku mne takto:
"Syn človeka,
- Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
- Pán prehovoril ku mne takto:
- "Syn človeka, bývaš uprostred sporného domu.
- Oči majú na videnie, no nevidia. Uši na počúvanie,
- ale nepočujú, lebo je to sporný dom.
- Preto si urob, syn človeka, vyhnanecký batoh a
- budeš sa vo dne pred nimi sťahovať.
- Budeš sa sťahovať zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami.
- Azda si to všimnú, lebo je to sporný dom.
- Vo dne pred ich očami vyniesieš von svoj batoh ako
- batoh vyhnanca,
- ale ty sám vyjdeš večer pred nimi, ako odchádza vyhnanec.
- Pred ich očami si preraz stenu a vylez cez ňu.
- Pred ich očami budeš niesť na pleciach batoh a odídeš
- po tme.
- Tvár si zahalíš, aby si nevidel krajinu,
- lebo som ťa dal domu Izraela ako znamenie."
- Ja som urobil, ako mi rozkázal Pán.
- Vo dne som vyniesol svoj batoh ako ba, ako batoh
- vyhnanca.
- Večer som si rukou prerazil stenu a po tme som
- vykročil s batohom na pleciach pred ich očami.
- Ráno mi zaznelo Pánovo slovo:
- "Syn človeka,
- nepovedal ti dom Izraela, sporný dom: Čo to robíš?
- Povedz im: Toto hovorí Pán Boh.
- Takéto bremeno čaká na knieža v Jeruzaleme a na celý
- dom Izraela, čo v ňom žije.
- Povedz: Ja som pre vás znamenie. Ako som ja
- urobil, tak sa aj im stane.
- Do vyhnanstva, do zajatia pôjdu.
- A knieža, čo je medzi nimi, ponesie batoh.
- Po tme odíde, prerazí stenu, aby bol cez ňu
- priechod. Tvár si zahalí, aby nevidel svojimi očami
- krajinu."
- Počuli sme Božie slovo. Bol vďaka.
- [hrá organ]
- Nezabúdajme
- na Božie diela.
- Nezabúdajme
- na Božie diela.
- Pokúšali a popudzovali
- Najvyššieho Boha
- a nezachovávali jeho
- príkazy.
- Odpadávali a boli neverní
- ako ich otcovia.
- Sklamali ako
- pokazený luk.
- Nezabúdajme
- na Božie diela.
- Rozhnevali ho obradmi na
- výšinách a svojimi
- modlami vzbudili jeho
- žiarlivosť.
- Počul to Boh a rozhneval
- sa
- a na Izraela veľmi
- zanevrel.
- Nezabúdajme
- na Božie diela.
- Vydal svoju silu do
- zajatia,
- do rúk nepriateľa svoju
- nádheru.
- Svoj ľud vydal meču
- napospas
- a hnevom zahorel proti svojmu
- dedičstvu.
- Nezabúdajme
- na Božie diela.
- Aleluja, aleluja,
- aleluja.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Pane, vyjasni tvár nad
- svojím služobníkom
- a nauč ma svojim
- ustanoveniam.
- Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Pánom slávime.
- Tisúc krát chválime. Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe Pane.
- Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu:
- "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi,
- keď sa proti mne
- prehreší?
- Azda sedem ráz?"
- Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti nie sedem ráz,
- ale sedemdesiatsedem
- ráz."
- Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať
- so svojimi sluhami.
- Keď začal účtovať, priviedol mu jedného, ktorý bol dlžný desaťtisíc
- talentov. Ale že pretože nemal skadiaľ vrátiť,
- pán rozkázal predať jeho a jeho ženu aj deti všetko, čo mal,
- a dlh splatiť.
- Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil:
- „Pozhovej mi a všetko ti vrátim.“ A pán sa nad sluhom
- zľutoval, prepustil ho a odpustil
- mu aj dlžobu.
- No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý
- mu dlhoval sto denárov.
- Chytil ho pod krk a kričal: „Vráť, čo mi
- dlhuješ.“ Jeho spolusluha mu padol k nohám a
- prosil ho: „Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.“
- On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára,
- kým dlh nesplatí.
- Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili.
- Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
- A tak si ho pán predvolal a povedal mu: „Zlý sluha,
- ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil.
- Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom,
- ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ A rozhnevaný
- pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.
- Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca
- každý svojmu bratovi.
- Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galilei a prešiel do
- judského kraja za Jordánom.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Bratia a sestry,
- vypočuli sme si Božie slovo na dnešný deň, z Evanjelia
- podľa svätého evanjelistu Matúša,
- ktoré
- nám prináša jeden Petrov postoj
- apoštola Petra a Ježišovo podobenstvo a reakciu
- vlastne na to, čo Peter prežíva.
- Vždy to Božie slovo
- vychádza zo skúsenosti ľudskej.
- A tak na začiatku predstavíme možno takú našu ľudskú skúsenosť.
- Keď sme niekde na návšteve,
- prídeme k známym,
- sadneme si. Tí väčšinou povedia takéto pekné a
- príjemné slová: „Sadnite si u nás, cíťte sa tu pohodlne,
- urobte si pohodlie, nech je všetko okej.
- Cíťte sa ako doma.“
- Pohodlie, ktoré tam máme, je čosi príjemné.
- Je čosi, čo,
- čo cítime. Áno, cítim sa tu dobre, fajn.
- A tento príjemný pocit my chceme, dá sa povedať, zažívať
- veľmi často, a tak ho veľmi často prenesieme aj do
- svojho každodenného
- života aj života viery.
- Peter a Petrova skúsenosť je nasledovná.
- Peter má skúsenosť so svojím bratom.
- Brat, ktorý sa proti nemu prehrešil.
- A Peter mu odpúšťa.
- Ale nestačí to. Peter prichádza za Kristom a kladie mu
- otázku:
- „Koľkokrát mám odpustiť svojmu
- bratovi?“ Je to otázka,
- ktorá vychádza z Petrovej skúsenosti a otázka, v ktorej je cítiť,
- by sme mohli takto povedať také, také vnútorné pohodlie alebo
- nejakú hranicu. Lebo Peter sa pýta azda sedem ráz určil
- nejakú
- vrchnú hornú hranicu,
- v ktorej si myslel, že tam to stačí
- a po tuto hranicu stačí vlastne v tomto vzťahu
- odpúšťať.
- Ježiš ale reaguje úplne inak. On pred tú jeho
- sedmičku alebo za tú jeho sedmičku dá ďalšiu sedmičku a povie
- sedemdesiatsedem krát.
- Ježiš chcel povedať práve týmto číslom, že táto horná
- hranica, čo sa týka odpúšťania, neexistuje.
- Žiadna hranica, žiadne pohodlie, ktoré si niekedy tak nastavíme, niečo
- príjemné.
- A vysvetľuje to aj podobenstvom, ktoré, ktoré
- pokračuje ďalej. Obraz, ktorý sme počuli.
- Veľmi zaujímavý o kráľovi,
- ktorý ide vyúčtovať so svojimi sluhami.
- Jednému dlhuje
- veľmi veľa.
- Desaťtisíc talentov.
- Je to, dnes by sme si to mohli predstaviť ako
- veľmi veľkú sumu,
- astronomickú, ktorú tento dlžník nemôže splatiť.
- A vidíme, že pri prosbe, keď tento sluha
- vlastne skočí k jeho nohám,
- prosí na kolenách,
- vtedy tento
- kráľ sa zľutuje, odpúšťa.
- No ale reakcia je nasledovná.
- Toto odpustenie akosi sa nedotklo toho sluhu,
- ktorému bolo odpustené. Ako by sme sa cítili my, keby nám
- niekto odpustil nejaký veľký dlh?
- Asi by nám tak kameň spadol, nejaký taký veľký balvan.
- Kto si tu bol, kto mi odpustil? Možno to, čo
- ja sám nejakým spôsobom v živote som si,
- eh,
- urobil alebo jednoducho priniesol a neviem to, ako teraz
- s tým rady.
- A tak tu máme, bratia a sestry,
- práve tento postoj toho sluhu, ktorého sa to nedotklo, toto odpustenie
- kráľa, lebo on ihneď ide za svojím spolusluhom,
- trasie ho a pýta
- od neho,
- neho sto denárov. A to bol oveľa
- menší dlh.
- To bol dlh, ktorý sa dal splatiť. To bol dlh, ktorý tento
- spolu sluha jeho mohol splatiť, ktorý
- mohol priniesť a vyrovnať.
- A tak vidíme, nič neostane skryté, lebo aj tento jeho
- postoj
- vidíme, že videli tí,
- ktorí ho poznali. A tak prinášajú toto posolstvo.
- Prinášaj toto posolstvo kráľovi, ktorý vlastne s týmto sluhom,
- eh, urobí to, čo má.
- Dám to spravodlivé za to, ako si počínal.
- Chceme aj my, bratia a sestry, premýšľať dnes vlastne
- práve nad týmito postojmi ľudskými, ktoré prežívame
- každodenne.
- Aj dnes
- bude,
- budú chvíle, ktoré budeme prežívať a v ktorých budeme
- musieť vyjsť zo svojho
- pohodlia, čohosi príjemného,
- lebo aj my by sme si niekedy tak chceli nastaviť nejaké hranice, odkiaľ
- možno pokiaľ k tým druhým sa správať,
- odkiaľ pokiaľ k tým druhým, možno im odpúšťať, niečo pre
- nich urobiť.
- Toto pohodlie nám akosi tak Ježiš dnes vyvracia a hovorí nie,
- vyjdi z toho svojho pohodlia.
- To nemá hranice voči tým druhým. Tak ako aj ja
- odpúšťam, Kristus akosi tak nás
- pozýva k tomu alebo nám ukazuje.
- Toto Božie milosrdenstvo je veľké
- a môže sa napĺňať aj dnes v dnešnom živote.
- To, čo budeme prežívať.
- Kristus nás pozýva práve k tomu, aby sme do svojho srdca,
- dá sa povedať, dali realitu toho, čo, čo každodenne vyslovujeme v
- modlitbe Otče náš,
- v ktorej prosíme, aby nám boli odpustené naše hriechy,
- ako i my
- odpúšťame tým, ktorí sa voči nám previnili.
- A tak v realite
- týchto slov aj dnes skúsme, bratia a sestry,
- práve vnímať, aké dôležité je odpustenie.
- Božie odpustenie a ľudské odpustenie navzájom
- súvisia.
- Kto má nádej na to Božie odpustenie alebo mať tú nádej na Božie
- odpustenie, to znamená,
- najprv musíme odpúšťať.
- A toto odpúšťanie nemá hranice.
- Kristus chcel povedať
- toto odpúšťanie máme robiť každodenne a v každej chvíli.
- Tak vám prajem, aby tento úryvok evanjelia,
- ktorý sme počuli, bol
- pre nás výzvou v tých každodennostiach, maličkostiach
- dnešného dňa, v ktorých nás Kristus pozýva niekedy tak
- vyjsť z takého
- svojho pohodlia voči tým
- konkrétnym ľuďom, s ktorými sa budeme stretať.
- Amen.
- [hudba]
