Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
FATIMSKÉ SOBOTY
FATIMSKÁ SOBOTA
záznam modlitby svätého ruženca a svätej omše z Baziliky Navštívenia Panny Márie
03.10.2026
VEČER Z NÁDVORIA
VEČER Z NÁDVORIA (22)
Slávka Tkáčová
30.09.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (17.01.2014)
Sv. Antona, opáta, káže don Jozef Luscoň SDB.
Prepis videa
Čítanie z prvej knihy Samuelovej.
Zhromaždili sa všetci starší Izraela,
prišli
- Čítanie z prvej knihy Samuelovej.
- Zhromaždili sa všetci starší Izraela, prišli
- k Samuelovi do Rámy a povedali mu: „Ty
- si ostarel a tvoji synovia nekráčajú po tvojich
- cestách. Nuž ustanov nám kráľa,
- aby vládol nad nami, ako je to u všetkých
- národov.“ Samuelovi sa nepáčilo, čo
- hovorili.
- „Daj nám kráľa, aby vládol nad nami.“ A
- Samuel sa modlil k Pánovi, ale Pán mu povedal:
- „Počúvni ľud vo všetkom, čo ti hovoria.
- Veď nie teba odmietli, ale mňa. Mňa
- nechcú, aby som kraľoval nad nimi.“
- Samuel oznámil všetky Pánove slová ľudu,
- ktorý od neho žiadal kráľa, a povedal:
- „Toto bude právo kráľa, ktorý bude nad vami
- vládnuť. Vezme vašich synov a
- postaví ich k svojim vozom. Urobí z nich
- jazdcov a budú bežať pred jeho vozom.
- Porobí si z nich veliteľov, stotníkov,
- oráčov svojich polí a žencov obilia,
- výrobcov zbraní a vozov. Z vašich
- dcér urobí voňavkárky, kuchárky a
- pekárky.
- Vezme vaše najlepšie polia, vinice a
- olivové sady a dá ich svojim sluhom.
- Ale aj z vašich siatín a viníc budú brať
- desiatky a dá ich svojim komorníkom a
- služobníkom.
- Poberie vám sluhov a slúžky, najlepší
- dobytok a osly a zapriahne ich do svojej
- práce.
- Z vašich stád vezme desiatok a vy sami
- budete jeho sluhami.
- V ten deň budete nariekať pre kráľa,
- ktorého ste vy sami vyvolili, ale Pán vás
- v ten deň nevyslyší.“ No ľud nechcel počuť
- Samuelov hlas a hovoril: „Nie, nech je
- nad nami kráľ a budeme aj my ako všetky
- iné národy. Náš kráľ bude vládnuť nad nami.
- Pôjde pred nami do boja a bude viesť naše
- vojny.“
- Samuel vypočul všetky reči ľudu a
- predniesol ich Pánovi.
- A Pán riekol Samuelovi:
- „Počúvni ich hlas, ustanov im
- kráľa.“ Počuli sme Božie slovo.
- Bod boží.
- Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky.
- Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať
- budem naveky.
- Blažený ľud, ktorý vie jasať, kráča vo svetle tvojej tváre,
- Pane. Deň čo deň sa raduje z tvojho mena a
- honosí
- sa tvojou spravodlivosťou.
- Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať
- budem naveky.
- Lebo ty si jeho sila a nádhera a tvojou priazňou sa
- dvíha naša moc. Veď náš vladár patrí Pánovi
- a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
- Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať
- budem naveky.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš o niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma.
- Ľudia sa dopočuli, že je v dome a zišlo sa ich toľko,
- že už nebolo miesta ani predo dvermi.
- A on im hlásal slovo.
- Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom.
- Niesli ho štyria.
- A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu,
- odkryli strechu tam, kde bol,
- a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal
- ochrnutý.
- Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému:
- „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
- Sedeli tam aj niektorí zákonici a v srdci uvažovali:
- „Čo to tento hovorí?
- rúha sa. Kto môže okrem Boha odpúšťať
- hriechy?“ Ježiš hneď svojím
- duchom spoznal, že tak rozmýšľajú a povedal im:
- „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach?
- Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: 'Odpúšťajú sa ti
- hriechy,'
- alebo povedať: 'Vstaň, vezmi si lôžko a choď.'
- Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc
- odpúšťať hriechy,
- povedal ochrnutému:
- „Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a
- choď domov."
- A on vstal. Hneď si vzal lôžko a pred očami
- všetkých odišiel.
- Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili:
- „Také niečo sme ešte nikdy nevideli."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry, máme krásne evanjelium, ktoré akoby
- nás doslova tak vťahovalo, aby sme vošli do toho deja.
- Tak si to priblížme.
- Pán Ježiš je už známy, chodí po Palestíne a ľudia,
- v ľuďoch vzbudil taký veľký záujem, takže chodia za ním.
- Aj teraz vidíme, že ako sa tlačia. Môžeme povedať, že hlava
- na hlave
- a zrazu práve na tú ich hlavu niečo padlo.
- Dvihli pohľad a pozerajú, kto si rozoberá strechu.
- A sú tam štyria chlapi, ktorí spúšťajú priateľa, kamaráta
- dole.
- No už len to nám chýbalo. Takisto niektorí mysleli, pretože to
- bola veľká tlačenica. Ale Pán Ježiš inakšie pozrel
- na toho človeka, pozrel na tých štyroch a videl, že majú
- vieru.
- Akú vieru? Vieru v neho, že je dobrý, že
- môže uzdraviť tohto človeka.
- A veru
- aj začína konať,
- ale, hm, je veľmi zaujímavé, že odpúšťa mu
- hriechy.
- Ani nepovedal tak, že aby už bol teda zdravý a že by
- išiel, ale niečo vnútri v ňom hlboké urobil.
- A keď to videli farizeji, tak začali uvažovať, čo to
- vlastne je, kto je tento, že takto koná, veď
- odpúšťať hriechy môže len Boh. A to je správny
- uzáver. Takže vznikla veľká otázka, kto je vlastne ten
- Ježiš?
- Pre bratia a sestry a vidíme, že text pokračuje takto, že
- Pán Ježiš vedel čítať vlastne aj v týchto farizejoch,
- a preto vyjavuje ich zmýšľanie navonok a hovorí: „Čo je
- ľahšie?
- Odpustiť hriechy alebo povedať
- tomuto človekovi vezmi si lôžko a choď."
- Čo vlastne čakali títo farizeji?
- Oni mali v svojom presvedčení, že keď je niekto chorý, aj tento
- prípad, ten porazený, to znamená, musel veľmi
- zhrešiť.
- A rabi, tento nový učiteľ, tak ako hovorí
- zákon alebo tak, ako by mal postupovať, je usvedčiť ho z týchto
- hriechov,
- potom povedať ich na verejnosti, veľmi prísne ho
- pokarhať a teda jednoducho dať mu nejaké
- pokánie, aby sa zmenil. A zrazu Ježiš odpúšťa
- hriechy.
- To môže len Boh, a preto ich vycibrená logika
- vedela, zistila, že v podstate, čo to je?
- Tak toto nemôže byť.
- A odvtedy má Ježiš nepriateľov, pretože
- on prestúpil v úvodzovkách akože ich zákon.
- Ale tento zákon dali si len oni. Takže
- Ježiš to iste mne mohol urobiť, veď bol Boh.
- No uvažujme ďalej a teda pozrime, ako sa to rozvíjalo,
- pretože je veľa z toho aj pre nás. Pán Ježiš
- zrazu hovorí, aby ste vedeli, že Syn človeka,
- tak sa označil,
- má moc uzdravovať aj odpúšťať hriechy, tak zrazu
- povedal: „Vezmi si lôžko a choď." A tento vstal a
- išiel.
- Podskakoval iste mne radostne, možno tak ako capko na
- jar na lúke plné. Nadšenie mal v
- srdci.
- A ako rozmýšľali asi zase tí farizeji?
- No, Ježiš dal toho človeka do pôvodného stavu.
- To znamená, že ako keby nemal hriech.
- Čiže to, čo sa stalo vnútri, zrazu bolo vidieť aj
- navonok.
- A aj tí farizeji to pochopili, že zrazu vnútri sa
- odohralo niečo mimoriadne. A Ježiš tohto človeka
- uzdravil, a takisto odpustil mu hriechy.
- A vidno to tým, že mu odpustil hriechy, lebo je zdravý.
- Oni to pochopili v tej svojej logike, že skutočne sa to tak
- stalo. Ale to bolo čosi nepredstaviteľné, pretože
- zrazu vzniká otázka: a kto je ten Ježiš?
- Tí ľudia už vedeli, že Ježiš má moc uzdravovať.
- Ale Pán Ježiš im dneska zjavuje, kam až siaha jeho
- moc,
- že siaha až do duše, do tých najtajnejších
- záhybov, a tam uzdravuje. A
- všetko to zdravie, tá radosť, tá iskra sa šíri
- zvnútra aj
- do duše,
- aj do tela.
- Toto je veľmi dôležité si uvedomiť, lebo môžeme aj takto ešte rozmýšľať.
- Dobre, keby bol povedal Pán Ježiš: „Choď,
- si zdravý," keď by ho bol uzdravil, ale keby mal v
- duši tie hriechy, tú ťažobu, vlastne ten človek by
- ani nemal tú radosť.
- Pretože dobre, možno sa, keď sme zdraví, chvalabohu, ale
- keď máme niečo na duši ťažké, tak to sa zároveň prenesie
- aj na telo a je to všetko vzájomne prepojené.
- Takže nie je to dobrý stav. Ale Pánu Ježišovi
- ide o celého človeka. Toto je na tom také nádherné, že
- uzdravuje ducha, dušu aj telo.
- Vracia tomuto človekovi harmóniu.
- Vlastne on, keď pozrel naňho, ako keby urobil taký uzáver, tento
- človek potrebuje generálku všetkého,
- aj v duchu, aj v duši,
- aj teda na tele. Aj to vykonal, pretože Boh je
- láska. A tu zjavil Pán Ježiš, kam
- až siaha, že má neobmedzenú moc, že preňho
- je rovnako prístupná aj duša, aj duch tomuto
- človekovi a takisto aj telo.
- No, bratia a sestry, také úvahy, ktoré tu zaznievajú,
- vždy na konci vzniká myšlienka: dobre, ale čo teda pre
- seba? Ako to je? Čo by som z toho Božieho slova mal
- vyťažiť, aby som tento deň dobre prežil?
- Sme svedkami, ako veľmi sa staráme o svoje telo.
- Kto si to spočítal a možno aj dve hodiny
- denne pozeráme do zrkadla, niečo prikrašľujeme,
- pričesujeme, čistíme sa, primalujeme sa alebo ako to už
- chodí. Ale kto si tiež spočítal, že denne Pánu Bohu
- aj veriaci ľudia venujú možno päť minút, možno sedem,
- ak nejdú na svätú omšu.
- Čiže je tu obrovská nerovnováha.
- A my vieme, že keď hriech zasiahne človeka,
- to hovoria aj
- lekári alebo tí, ktorí sa zaoberajú aj psyché človekom,
- to zasahuje aj telo,
- aj to psyché a samotného ducha.
- A niektorí dokonca hovoria, že liečbu treba robiť komplexne, že
- nielen telo liečiť, ale treba sa venovať aj duchu.
- Potom sa to prenesie na dušu a výsledok
- sa dostaví aj na tele. Človeka musíme brať v takejto
- harmónii. A ďakujeme Pánu Bohu, že aj dnes nám tak
- ukazuje, že to, čo je v nás, to, čo nosíme, naše
- zmýšľanie, iskru, ktorú buď máme alebo nie, radosť z
- toho, že žijeme, to, že patríme Bohu, to, že máme
- vnútri Božie kráľovstvo, v našom duchu, v našej duši, vnútri, to je
- strašne dôležité pre naše celkové zdravie.
- Myslím si, že
- to je dobrý uzáver, aby sme si urobili troška takú, takú
- inventarizáciu, ako to vo mne funguje, čomu najviac venujem
- aj počas dňa pozornosti.
- Či to je telo, ktoré má predsa len slúžiť, lebo telo je smrteľné,
- ale ľudská duša
- je nesmrteľná, je večná, nesmrteľná.
- Takže tá proporcia časová, aj ten môj záujem by
- mal byť aspoň rovnako pre dušu tak dlhý a tak
- intenzívny ako pre telo. To je ten prvý uzáver.
- No a ešte jeden,
- čo to vraví vlastne kňaz, keď rozhreší človeka.
- Choď alebo choďte v pokoji. Pán Boh vám odpustil všetky
- hriechy.
- A veľmi sa to podobá na to, čo dneska povedal Pán
- Ježiš.
- Vezmi ložko, vstaň a choď a predtým odpúšťajú sa ti
- hriechy.
- Že vlastne na nohy nás stavia vždy aj takáto spoveď.
- Len môžeme ešte ďalej ísť, že dáva krídla, že aj dneska
- je spôsob, ako nás môže Kristus zasiahnuť najhlbšie v
- duši,
- tam, kde možno nejaké čierne mrákavy, depresie a všeličo
- sa zbieha, pretože nás ťaží hriech.
- Nevidíme krásu tohto sveta, necítime Božie kráľovstvo
- vnútri. Práve tu nám ponúka
- Pán Ježiš to, čo ponúkal aj tomu porazenému.
- Lebo takí porazení sme my, keď sme aj v hriechu.
- Odpúšťa hriechy
- a navonok sa to iste prejaví a vzniká
- rovnováha, rovnováha v nás. Takže druhá
- rada,
- ako je to s našou svätou spoveďou. Nezanedbávajme ju,
- pretože ak chceme byť zdraví a žiť v harmónii, musíme Pána Ježiša
- pustiť dovnútra, aby nás prežiaril zvnútra, aby
- zasiahol potom aj naše telo a celú našu bytosť.
- Máme deň, tak si to poskytujme. Zistíme, v akom stave sme,
- aby dobrotivý Pán Boh bol v nás, aby jeho
- Duch bol v našom duchu. Pochválený buď Ježiš
- Kristus.
- Navždy amen.
- [hudba]
