Mohlo by vás zaujímať:
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (17.04.2015)
Piatok v druhom veľkonočnom týždni, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok v druhom veľkonočnom týždni, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
[odkašle]
Čítanie zo skutkov apoštolov.
Vo veľrade vstal istý
- [odkašle]
- Čítanie zo skutkov apoštolov. Vo veľrade vstal istý
- farizej menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok
- ľud. Rozkázal tých ľudí vyviesť na chvíľu von a
- im
- povedal:
- „Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete
- urobiť s týmito ľuďmi. Lebo pred nedávnom povstal Teudas a
- hovoril, že on je niekým a pridalo sa k nemu okolo
- štyristo
- mužov.
- No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli rozprášení a zničení.
- Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za
- sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa
- rozprchli. Preto vám teraz hovorím, nechajte
- týchto ľudí a prepustite ich. Lebo ak je tento zámer
- alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa.
- Ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť,
- aby ste sa neocitli v boji proti Bohu." I súhlasili s ním.
- Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť
- v Ježišovom mene a prepustili ich.
- A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných
- znášať potupu pre toto meno. A neprestávali deň čo deň
- učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista Ježiša.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Pán je moje svetlo a moja
- spása. Pán je moje svetlo a
- moja spása. Koho sa mám báť?
- Pán je ochranca môjho života. Pred kým sa
- mám strachovať?
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- O jedno prosím Pána a za tým túžim,
- aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky
- dni svojho života,
- aby som pociťoval nehu Pánovu a
- obdivoval jeho chrám.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Verím, že uvidím dobrodenie Pánove
- v krajine žijúcich.
- Očakávaj Pána a buď statočný.
- Srdce maj silné a drž sa Pána.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Aleluja, aleluja. Aleluja,
- aleluja. Nielen z chleba žije človek,
- ale z každého slova, ktoré vychádza z
- Božích úst. Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadského
- mora.
- Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na
- chorých.
- Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.
- Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
- Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí,
- povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo
- najedli?" Ale to povedal len preto, aby ho skúšal,
- lebo sám vedel, čo urobí.
- Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude
- stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok."
- Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
- „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve
- ryby.
- Ale čo je to pre toľkých?"
- Ježiš povedal: „Usadťte ľudí."
- Na tom mieste bolo mnoho trávy a mužov si tam
- posadalo okolo päť tisíc.
- Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a
- rozdával sediacim. Podobne aj z rýb, koľko
- chceli.
- Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte
- zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar."
- Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré
- zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť
- košov.
- Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj
- ten prorok, ktorý má prísť na svet."
- Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť zmocniť sa ho, urobiť
- ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom
- sám.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- v jednom
- ruskom vojnovom filme
- režisér ponúka divákom nasledovnú scénu.
- Veľká skupina niekoľkých desiatok zajatcov
- vyhladovaných
- sa,
- sa delí o chlieb. Totiž medzi mnohými,
- mnohými chlapmi, niekoľkými desiatkami
- zajatcami sa objaví jeden krajec chleba.
- Všetci sú hladní, ale majú jeden jediný krajec.
- Čo majú urobiť s týmto chlebom? Majú ho dať najmladšiemu,
- ktorý je zajatcom, najstaršiemu, najslabšiemu,
- tomu, ktorý má rodinu?
- Nakoniec padlo rozhodnutie.
- Rozdelia ten chlieb na toľko rovnakých kúskov,
- koľko ich je.
- Režisér vo veľkom detaile zobrazil
- jedného z tých zajatcov, ako nožom ten jeden krajec chleba
- rozdeľuje na malé kocky a každú z
- týchto kociek potom dostáva každý jeden z
- týchto vojnových zajatcov.
- Ľudsky vzaté to bol počin,
- takpovediac nezmyselný, pretože z jednej malej kocky chleba
- sa nikto nasýtiť nemôže.
- Lenže ako je zjavné z tejto scény, režisér nám chcel
- povedať aj so scenáristom niečo viac.
- Totiž je pravda, že ak zjeme malú kocku chleba, ona
- nás telesne nenasýti.
- Ale v tejto situácii má tá malá kocka, ten malý kúsok
- chleba, takpovediac pridanú hodnotu alebo
- práve tú hlavnú, najdôležitejšiu hodnotu.
- Lebo v tom malom kúsku chleba bolo zakódované, že to
- bol kedysi
- krajec chleba, ktorý sme si my navzájom
- podelili. V tej malej kocke je to, že sa
- druhí tejto malej kocky zriekli a ja ju môžem
- prijať ako chlieb solidarity, ako chlieb
- zdieľania, ako chlieb takpovediac nalámaný,
- nakrájaný, rozdelený.
- Môže nás napadnúť v týchto súvislostiach práve ten
- spomínaný chlapec medzi tými päťtisíc mužmi
- plus ich manželky, ženy, rodiny, deti a tak
- ďalej.
- Ten chlapec mal päť jačmenných chlebov a dve ryby.
- To, že sa spomína práve jačmenný chlieb, tiež nie je náhoda,
- pretože chlieb jačmenný patril medzi tie
- najjednoduchšie pokrmy. Mohli by sme povedať, bol to ten chlieb
- chudobných.
- V určitom momente sa tento chlapec, toto dieťa
- muselo zrieknuť tohto chleba. Musel
- sa zrieknuť toho, čo mu možno
- mama alebo rodičia dali a povedali: „Stráž si to, aby
- si nebol hladný, keď budeš počúvať Majstra z Nazaretu,
- Ježiša
- Nazaretského.“
- Čiže v tej dnešnej scéne, v tom dnešnom obraze
- chleba, piatich chlebov a dvoch rýb, ktoré sa v Ježišových
- rukách menia na sýtiaci dar
- pre všetkých,
- sa
- tento chlapec stáva protagonistom
- obetavého človeka, predstaviteľom obetavého človeka, ktorý
- sa svojho mála zrieka.
- Ale keď sa zriekame nášho mála a vkladáme to do Božích rúk,
- vkladáme to s dôverou do rúk Ježiša Krista, mení sa to
- na veľké požehnanie.
- Nie náhodou nám evanjelista zdôrazňuje, že ešte
- nazbierali ďalšie zvyšné odrobiny, ktorých bolo,
- bolo toľko, že naplnili,
- naplnili dvanásť košov.
- To slovo odrobiny, keď ideme do jeho hĺbky a do jeho
- pôvodiny, zistíme, že to nie sú odrobinky, ktoré už nikoho
- nemôžu nasýtiť. Sú to také kusy chleba, ktoré môžu byť
- ešte ponúknuté ďalším ľuďom na to, aby sa
- naozaj nasýtili. V Ježišových rukách sa
- chlieb našej malej obety a ryby našej
- malej obety nášho zrieknutia menia na
- veľké požehnanie. Tento chlapec, ktorý
- vystupuje v tom dnešnom delení chlebov, nás pozýva, aby
- sme sa delili s tým málom, ktoré máme, aby sme
- sa toho vedeli zriecť, aby sme to vedeli obetovať
- s láskou. A vtedy Ježiš to požehná.
- Ježiš z toho urobí dobrý chlieb pre mnohých ľudí, ktorých
- nasýti.
- V divadelnej hre Evanjelium o Márii,
- ktoré prezentovali pred niekoľkými rokmi v slovenských
- divadlách, je scéna, kde Ježiš učí ľudí
- modliť sa
- Otče náš. Zaujímavým inscenačným nápadom
- režiséra bolo, že pri slovách „chlieb náš
- každodenný daj nám dnes” ľudia zrazu zdvihli
- transparenty, na ktorých bolo napísané „chlieb,
- my chceme
- chlieb", zmocnili sa Ježiša a chceli ho urobiť
- naozaj kráľom. Už mu nedovolili dopovedať „odpusť nám
- naše viny, ako aj my odpúšťame“. Už mu nedovolili
- dopovedať „zbav nás zlého“. Už mu nedovolili dopovedať
- „neuveď nás do pokušenia“, napríklad pokušenia
- urobiť ťa len materiálnym kráľom, výhodným preto, že
- dokáže rozmnožovať chlieb a ryby.
- Aká by to bola výhoda?
- Lenže nielen z chleba je živý človek a Ježiš nám
- dnes chce povedať, že ten chlieb, ktorý nám on
- dáva, je chlieb duchovný. Je chlieb, ktorý
- nás má sýtiť duchovne. Je chlieb, ktorý je nalámaný
- preto, aby sme pochopili, že v tom lámaní je
- Ježišova obeta. On sa
- rozlámal, obetoval, zomrel
- na kríži
- a súčasne je to chlieb delenia, ktorý z nás
- robí spoločenstvo.
- Nikdy nezabudnem na to, ako som ako bohoslovec prvýkrát
- rozdával sväté prijímanie a ten zážitok z tých mnohých
- tvári, ktoré prichádzali a odchádzali, aby prijali
- Eucharistiu, zostal vo mne dodnes.
- Jeden chlieb a toľko rôznych ľudí, rôzneho veku,
- rôznych východísk, rôznej jeho, rôznej miery duchovného
- vývoja, duchovného zrenia a každý prijíma
- Eucharistiu.
- Ten nalámaný duchovný chlieb, ktorý nám dáva Ježiš
- Kristus. A ako hovorí svätý Pavol, ako to čítame na
- viacerých miestach, hoci sme rôzni, jeme jeden chlieb.
- Ten chlieb nás zjednocuje. Tak ako
- skúsený dietológ vidí na
- svojich pacientoch, tuší zo, z pohľadu na svojich pacientov,
- ako sa stravujú, či jedia veľa tukov, či jedia veľa
- iných súčastí pokrmu. Tak by bolo dobré,
- keby ľudia na nás rozoznali, čím sa sýtime, aký
- chlieb lámeme a od koho ten chlieb dostávame.
- Tak pri dnešnom svätom prijímaní a pre vás, eh,
- pri televíznych obrazovkách alebo počítačoch pri dnešnom duchovnom
- svätom prijímaní prijmime ten chlieb Ježišovej
- solidarity. Prijmime ten chlieb Ježišovho
- delenia, Ježišovej obety a po-počítaj aj s
- našou obetou, že cez nás, cez naše ruky, tak ako v tomto
- prípade cez ruky svojich učeníkov budú aj ľudia okolo nás
- sýtiť, že chceme byť dobrí ako chlieb,
- ako chlieb v Ježišových rukách, ako chlieb, ktorý
- sa láme pre druhých, aby aj oni boli
- nasýtení. Lebo
- chlieb podaný s láskou a ten s láskou dostávame
- od Ježiša Krista celkom automaticky v nás vyvoláva
- potrebu deliť sa s ním aj pre tých, ktorých každý deň
- stretávame. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Sláva ti Pane. [hudba]





