SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
17.04.2015
14:24 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3941x

Z prameňa (17.04.2015)

Piatok v druhom veľkonočnom týždni, káže Mons. Jozef Haľko.

Piatok v druhom veľkonočnom týždni, káže Mons. Jozef Haľko.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1501 slov

[odkašle]
Čítanie zo skutkov apoštolov.
Vo veľrade vstal istý


  • [odkašle]
  • Čítanie zo skutkov apoštolov. Vo veľrade vstal istý
  • farizej menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok
  • ľud. Rozkázal tých ľudí vyviesť na chvíľu von a
  • im
  • povedal:
  • „Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete
  • urobiť s týmito ľuďmi. Lebo pred nedávnom povstal Teudas a
  • hovoril, že on je niekým a pridalo sa k nemu okolo
  • štyristo
  • mužov.
  • No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli rozprášení a zničení.
  • Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za
  • sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa
  • rozprchli. Preto vám teraz hovorím, nechajte
  • týchto ľudí a prepustite ich. Lebo ak je tento zámer
  • alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa.
  • Ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť,
  • aby ste sa neocitli v boji proti Bohu." I súhlasili s ním.
  • Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť
  • v Ježišovom mene a prepustili ich.
  • A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných
  • znášať potupu pre toto meno. A neprestávali deň čo deň
  • učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista Ježiša.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Pán je moje svetlo a moja spása.
  • Pán je moje svetlo a moja
  • spása. Pán je moje svetlo a
  • moja spása. Koho sa mám báť?
  • Pán je ochranca môjho života. Pred kým sa
  • mám strachovať?
  • Pán je moje svetlo a moja spása.
  • O jedno prosím Pána a za tým túžim,
  • aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky
  • dni svojho života,
  • aby som pociťoval nehu Pánovu a
  • obdivoval jeho chrám.
  • Pán je moje svetlo a moja spása.
  • Verím, že uvidím dobrodenie Pánove
  • v krajine žijúcich.
  • Očakávaj Pána a buď statočný.
  • Srdce maj silné a drž sa Pána.
  • Pán je moje svetlo a moja spása.
  • Aleluja, aleluja. Aleluja,
  • aleluja. Nielen z chleba žije človek,
  • ale z každého slova, ktoré vychádza z
  • Božích úst. Aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadského
  • mora.
  • Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na
  • chorých.
  • Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.
  • Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
  • Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí,
  • povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo
  • najedli?" Ale to povedal len preto, aby ho skúšal,
  • lebo sám vedel, čo urobí.
  • Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude
  • stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok."
  • Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
  • „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve
  • ryby.
  • Ale čo je to pre toľkých?"
  • Ježiš povedal: „Usadťte ľudí."
  • Na tom mieste bolo mnoho trávy a mužov si tam
  • posadalo okolo päť tisíc.
  • Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a
  • rozdával sediacim. Podobne aj z rýb, koľko
  • chceli.
  • Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte
  • zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar."
  • Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré
  • zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť
  • košov.
  • Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj
  • ten prorok, ktorý má prísť na svet."
  • Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť zmocniť sa ho, urobiť
  • ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom
  • sám.
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry,
  • v jednom
  • ruskom vojnovom filme
  • režisér ponúka divákom nasledovnú scénu.
  • Veľká skupina niekoľkých desiatok zajatcov
  • vyhladovaných
  • sa,
  • sa delí o chlieb. Totiž medzi mnohými,
  • mnohými chlapmi, niekoľkými desiatkami
  • zajatcami sa objaví jeden krajec chleba.
  • Všetci sú hladní, ale majú jeden jediný krajec.
  • Čo majú urobiť s týmto chlebom? Majú ho dať najmladšiemu,
  • ktorý je zajatcom, najstaršiemu, najslabšiemu,
  • tomu, ktorý má rodinu?
  • Nakoniec padlo rozhodnutie.
  • Rozdelia ten chlieb na toľko rovnakých kúskov,
  • koľko ich je.
  • Režisér vo veľkom detaile zobrazil
  • jedného z tých zajatcov, ako nožom ten jeden krajec chleba
  • rozdeľuje na malé kocky a každú z
  • týchto kociek potom dostáva každý jeden z
  • týchto vojnových zajatcov.
  • Ľudsky vzaté to bol počin,
  • takpovediac nezmyselný, pretože z jednej malej kocky chleba
  • sa nikto nasýtiť nemôže.
  • Lenže ako je zjavné z tejto scény, režisér nám chcel
  • povedať aj so scenáristom niečo viac.
  • Totiž je pravda, že ak zjeme malú kocku chleba, ona
  • nás telesne nenasýti.
  • Ale v tejto situácii má tá malá kocka, ten malý kúsok
  • chleba, takpovediac pridanú hodnotu alebo
  • práve tú hlavnú, najdôležitejšiu hodnotu.
  • Lebo v tom malom kúsku chleba bolo zakódované, že to
  • bol kedysi
  • krajec chleba, ktorý sme si my navzájom
  • podelili. V tej malej kocke je to, že sa
  • druhí tejto malej kocky zriekli a ja ju môžem
  • prijať ako chlieb solidarity, ako chlieb
  • zdieľania, ako chlieb takpovediac nalámaný,
  • nakrájaný, rozdelený.
  • Môže nás napadnúť v týchto súvislostiach práve ten
  • spomínaný chlapec medzi tými päťtisíc mužmi
  • plus ich manželky, ženy, rodiny, deti a tak
  • ďalej.
  • Ten chlapec mal päť jačmenných chlebov a dve ryby.
  • To, že sa spomína práve jačmenný chlieb, tiež nie je náhoda,
  • pretože chlieb jačmenný patril medzi tie
  • najjednoduchšie pokrmy. Mohli by sme povedať, bol to ten chlieb
  • chudobných.
  • V určitom momente sa tento chlapec, toto dieťa
  • muselo zrieknuť tohto chleba. Musel
  • sa zrieknuť toho, čo mu možno
  • mama alebo rodičia dali a povedali: „Stráž si to, aby
  • si nebol hladný, keď budeš počúvať Majstra z Nazaretu,
  • Ježiša
  • Nazaretského.“
  • Čiže v tej dnešnej scéne, v tom dnešnom obraze
  • chleba, piatich chlebov a dvoch rýb, ktoré sa v Ježišových
  • rukách menia na sýtiaci dar
  • pre všetkých,
  • sa
  • tento chlapec stáva protagonistom
  • obetavého človeka, predstaviteľom obetavého človeka, ktorý
  • sa svojho mála zrieka.
  • Ale keď sa zriekame nášho mála a vkladáme to do Božích rúk,
  • vkladáme to s dôverou do rúk Ježiša Krista, mení sa to
  • na veľké požehnanie.
  • Nie náhodou nám evanjelista zdôrazňuje, že ešte
  • nazbierali ďalšie zvyšné odrobiny, ktorých bolo,
  • bolo toľko, že naplnili,
  • naplnili dvanásť košov.
  • To slovo odrobiny, keď ideme do jeho hĺbky a do jeho
  • pôvodiny, zistíme, že to nie sú odrobinky, ktoré už nikoho
  • nemôžu nasýtiť. Sú to také kusy chleba, ktoré môžu byť
  • ešte ponúknuté ďalším ľuďom na to, aby sa
  • naozaj nasýtili. V Ježišových rukách sa
  • chlieb našej malej obety a ryby našej
  • malej obety nášho zrieknutia menia na
  • veľké požehnanie. Tento chlapec, ktorý
  • vystupuje v tom dnešnom delení chlebov, nás pozýva, aby
  • sme sa delili s tým málom, ktoré máme, aby sme
  • sa toho vedeli zriecť, aby sme to vedeli obetovať
  • s láskou. A vtedy Ježiš to požehná.
  • Ježiš z toho urobí dobrý chlieb pre mnohých ľudí, ktorých
  • nasýti.
  • V divadelnej hre Evanjelium o Márii,
  • ktoré prezentovali pred niekoľkými rokmi v slovenských
  • divadlách, je scéna, kde Ježiš učí ľudí
  • modliť sa
  • Otče náš. Zaujímavým inscenačným nápadom
  • režiséra bolo, že pri slovách „chlieb náš
  • každodenný daj nám dnes” ľudia zrazu zdvihli
  • transparenty, na ktorých bolo napísané „chlieb,
  • my chceme
  • chlieb", zmocnili sa Ježiša a chceli ho urobiť
  • naozaj kráľom. Už mu nedovolili dopovedať „odpusť nám
  • naše viny, ako aj my odpúšťame“. Už mu nedovolili
  • dopovedať „zbav nás zlého“. Už mu nedovolili dopovedať
  • „neuveď nás do pokušenia“, napríklad pokušenia
  • urobiť ťa len materiálnym kráľom, výhodným preto, že
  • dokáže rozmnožovať chlieb a ryby.
  • Aká by to bola výhoda?
  • Lenže nielen z chleba je živý človek a Ježiš nám
  • dnes chce povedať, že ten chlieb, ktorý nám on
  • dáva, je chlieb duchovný. Je chlieb, ktorý
  • nás má sýtiť duchovne. Je chlieb, ktorý je nalámaný
  • preto, aby sme pochopili, že v tom lámaní je
  • Ježišova obeta. On sa
  • rozlámal, obetoval, zomrel
  • na kríži
  • a súčasne je to chlieb delenia, ktorý z nás
  • robí spoločenstvo.
  • Nikdy nezabudnem na to, ako som ako bohoslovec prvýkrát
  • rozdával sväté prijímanie a ten zážitok z tých mnohých
  • tvári, ktoré prichádzali a odchádzali, aby prijali
  • Eucharistiu, zostal vo mne dodnes.
  • Jeden chlieb a toľko rôznych ľudí, rôzneho veku,
  • rôznych východísk, rôznej jeho, rôznej miery duchovného
  • vývoja, duchovného zrenia a každý prijíma
  • Eucharistiu.
  • Ten nalámaný duchovný chlieb, ktorý nám dáva Ježiš
  • Kristus. A ako hovorí svätý Pavol, ako to čítame na
  • viacerých miestach, hoci sme rôzni, jeme jeden chlieb.
  • Ten chlieb nás zjednocuje. Tak ako
  • skúsený dietológ vidí na
  • svojich pacientoch, tuší zo, z pohľadu na svojich pacientov,
  • ako sa stravujú, či jedia veľa tukov, či jedia veľa
  • iných súčastí pokrmu. Tak by bolo dobré,
  • keby ľudia na nás rozoznali, čím sa sýtime, aký
  • chlieb lámeme a od koho ten chlieb dostávame.
  • Tak pri dnešnom svätom prijímaní a pre vás, eh,
  • pri televíznych obrazovkách alebo počítačoch pri dnešnom duchovnom
  • svätom prijímaní prijmime ten chlieb Ježišovej
  • solidarity. Prijmime ten chlieb Ježišovho
  • delenia, Ježišovej obety a po-počítaj aj s
  • našou obetou, že cez nás, cez naše ruky, tak ako v tomto
  • prípade cez ruky svojich učeníkov budú aj ľudia okolo nás
  • sýtiť, že chceme byť dobrí ako chlieb,
  • ako chlieb v Ježišových rukách, ako chlieb, ktorý
  • sa láme pre druhých, aby aj oni boli
  • nasýtení. Lebo
  • chlieb podaný s láskou a ten s láskou dostávame
  • od Ježiša Krista celkom automaticky v nás vyvoláva
  • potrebu deliť sa s ním aj pre tých, ktorých každý deň
  • stretávame. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • Sláva ti Pane. [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (17.04.2015) - Archív

Reklamní partneri