Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... GRÉCKOKATOLÍCKOU FARNOSŤOU SULÍN
05.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (17.05.2016)
Utorok v siedmom týždni, káže dp. Juraj Drobný.
Utorok v siedmom týždni, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Aleluja,
aleluja. Aleluja, aleluja.
Ja sa nechcem chváliť ničím iným,
- Aleluja,
- aleluja. Aleluja, aleluja.
- Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána
- Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa
- a ja pre svet. Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom
- tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou.
- Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich
- učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk
- ľudí a zabijú ho, ale zabitý po troch dňoch vstane z
- mŕtvych." Lenže oni nechápali toto slovo a
- spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma.
- A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?"
- Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali,
- kto z nich je
- väčší.
- Sadol si, zavolal dvanástich a povedal im: „Kto
- chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník
- všetkých."
- Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
- „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma.
- A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma
- poslal."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí moji.
- Jeden príbeh. Mám ho veľmi rád, ale už som ho nepočul strašne
- dávno ani nečítal, tak si ho teraz vymyslím.
- Vy, ktorí ho poznáte, nehanbite sa, že bude úplne inak, ako ho
- poznáte.
- Je to príbeh z čias, keď ešte verbunkoši chodili a verbovali do
- armády ešte Mária Terézia, Jozef Druhý a ešte predtým.
- My sme to nezažili takýmto spôsobom nikto z nás, ale na
- dejepise sme sa učili.
- Istý sedliak mal syna.
- Boli spolu hore
- jeden deň,
- pílili drevo a strom
- toho chlapca priválil a dochrámal mu nohu.
- Doviezli na voze domov ošetriť a teraz susedia chodia,
- bedákajú. To je nešťastie, to je tragédia.
- A sedliak hovorí: „Šťastie, nešťastie,
- ktovie."
- Týždeň na to prišli do tej dediny verbunkoši.
- Všetkým rodinám zobrali chlapcov, zdravých chlapcov do armády.
- Tohto nevzali.
- Mal zlomenú ruku. Všetci susedia sa zbehli a hovoria:
- „Aké máte vy
- úžasné šťastie!" Sedliak hovorí: „Šťastie, nešťastie,
- ktovie."
- Chlapec mal dlhú chvíľu a
- zašiel do sypky
- tajne fajčiť. Už bol síce väčší, ale aj tak podpálil
- sypku. Všetko zhorelo. Celá, celá úroda obilia, čo tam mali,
- zhorela.
- Zase sa ľudia zišli. Zalamujú rukami.
- Aká tragédia, aké nešťastie! Sedliak hovorí: „Šťastie,
- nešťastie, ktovie."
- Prečo hovorím tento príbeh dnes? On, on bol oveľa dlhší a
- oveľa také vymyslenejšie udalosti tam boli, ktoré nám mali
- pripomenúť, že čo je vlastne skutočné šťastie alebo
- nešťastie,
- čo je tragédia, čo nie je tragédia.
- Bolo toho viac, ale kvôli čomu to dnes čítam?
- Počuli ste, čo si dal otec Marián? Evanjelium.
- Pamätáte si, čo hovoril, že? Tam v závere
- o tom maličkom, kto prijme jedno z takýchto maličkých, mňa
- prijíma. Pamätáte si, o čom bolo prvé čítanie?
- To bol Jakubov list. Ten úryvok z Jakubovho listu.
- Ja ho pripomeniem teraz, aby ste vedeli, že o čom
- vlastne hovorím.
- Kde mi, utorok je dneska.
- Bratia moji, odkiaľ sú vec-medzi vami boje a
- odkiaľ rozbroje?
- My to vnímame, že hovorí tam tým prvým kresťanom,
- čo sa hádali o tom, že
- či obrezať, neobrezať alebo neviem čo všetko.
- To hovorí dneska nám.
- Sú medzi nami boje, rozbroje?
- V rodinách. Sú.
- Medzi rodinami. Sú. Medzi národmi. Sú. Hej?
- A apoštol sa pýta, že: „No odkiaľ sú?
- Kde sa tu vzali?" Pán Boh to chce.
- No niektorí ľudia povedia, že toto keby bol Boh, tak by to nebolo.
- Nie, nie, nie. Počúvajme ďalej.
- Apoštol ale veľmi presne vystihuje a vysvetľuje, že kde
- sa tie rozbroje v nás berú, že kde všetky vojny,
- čokoľvek si len vymyslíš, že kde sa to berie.
- Či to nie je odtiaľ, z vašich
- žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch?
- No buďme k sebe úprimní. Z čoho to všetko pochádza?
- Lebo ja niečo chcem, čo nemám a myslím si, že mám na
- to právo alebo, alebo, alebo. Presne, veľmi
- presne to apoštol pomenováva. Odkiaľ sú rozbroje?
- Od tých v manželstve alebo kamaráti v škole až
- po medzinárodných veľkých a medzinárodné, medzinárodné veľké vojny.
- No presne odtiaľ. Je to z našich žiadostivostí,
- ktoré broja v
- našich údoch. A apoštol pokračuje: „Žiadostiví
- ste a nemáte."
- A pokračuje: „Vraždíte a závidíte a nemôžete nič
- dosiahnuť." To by si už človek povedal, že tak s tými vraždami si to
- prehnal, apoštol. Neprehnal.
- Prečo sa zabíjajú nenarodené deti?
- Ubližujú tie deti niekomu? Ohrozujú tie deti niekoho?
- S výnimkou nejakých vážnych zdravotných problémov, hej, ale toto
- dieťa za to nemôže.
- Neubližujú, neohrozujú.
- Presne je to z toho.
- Ja chcem po svojom. Ja chcem mať svoje pohodlie, ja, ja,
- ja. Ja nechcem, aby niečo bolo inak. Neubližujú.
- Vraždíme, závidíme. Žiaľ, musíme povedať, že apoštol Jakub
- sa nemýli. Má pravdu.
- A nemôžete nič dosiahnuť, hovorí nám.
- Tak by sme chceli, tak čo máme potom robiť?
- A on hovorí, pokračuje ďalej: „Hádate sa a
- bojujete.“ Hádame sa, bojujeme. No
- presne, presne hovorí, ako keby tu bol medzi nami dneska.
- „Nič nemáte,“ pokračuje apoštol, „lebo
- neprosíte.“ A to už si človek povie: „Akože
- neprosím? Však sa modlím ruženec každý deň za,
- teda keď budem hovoriť za seba, desiatok ruženca za svoje uzdravenie.
- Hej, mám, mám lieky a pomáha, ale, ale nie som uzdravený.
- No výsledky sú aké sú, sú relatívne dobré, ale akonáhle si
- prestanem pichať injekcie, nie som.
- Už sa to modlím od, odkedy mi to povedal náš spirituál v
- seminári, to znamená, že od osemdesiateho štvrtého roku sa každý
- deň modlím za
- svoje uzdravenie. A, a akože neprosím?
- Apoštol Pavol hovorí, že či apoštol Jakub hovorí, ehm,
- nič nemáš, lebo neprosíš. Mi to hovorí.
- A ja chcem protestovať, lebo však prosím.
- Ale on potom pokračuje: „Prosíš,“ dobre,
- prosíte a nedostávate, nedostávaš, „lebo
- zle prosíte,“ hovorí apo-- akože prosím
- zle? Čo je na tom zlé, že
- chcem pomôcť trošku
- nášmu sociálnemu systému a aby nemuseli zbytočne poisťovňa
- či zdravotnému nemusela poisťovňa každý týždeň nejaké peniaze na
- moje injekcie vynakladať. Čo je na tom zlé?
- Spomeňme si na Sedliaka. Šťastie, nešťastie,
- ktovie. A apoštol potom pokračuje ďalej:
- „Prosíte a nedostávate, lebo zle prosíte.
- Chcete to využiť na svoje náruživosti.“ A sme tam, kde apoštol
- označil. Prečo sú rozbroje? Pre vaše náruživosti.
- A keď ešte aj prosíte o niečo, tak to chcete len preto.
- Pre seba to chcete.
- A človek si povie, akože pre seba? Však keby som bol zdravý,
- tak veď môžem lepšie
- slúžiť ako kňaz, nie?
- Dobre, dobre rozumel apoštol Jakub ľudskému
- srdcu.
- Buďme úprimní. Veľmi dobre rozumel ľudskému srdcu
- a bol inšpirovaný Duchom Svätým, keď to písal, takže tam už
- nemáme čo pochybovať. Pokračuje: „Cudzoložníci!
- Neviete, že priateľstvo s týmto svetom je
- nepriateľstvo s Bohom?“ A
- tak ďalej a tak ďalej.
- Zle prosíte.
- Bol som,
- modlím sa, koľko sa to modlím? Čo som hovoril?
- Od osemdesiateho štvrtého roku sa modlím, hej?
- A tak si poviem: „Dobre, tak Pán Boh ma nechce vypočuť,
- ale, ale hovorila mi jedna pani vo farnosti,
- že tam v tej dedine
- býva taká, a keby som tam za ňou došiel a ona isto mi
- pomôže.
- Taká, taká tá veštica alebo ako sa to volá a ja
- tam pôjdem a
- pomôže.
- No prečo tam nejdem? Som hlúpy?
- Nie.
- Prečo tam nejdem?
- Lebo veštenie, čarodejníctvo a tak ďalej sa oškliví
- Bohu.
- Že to niekomu pomohlo? Šťastie, nešťastie,
- ktovie. Rozlišujme a dávajme pozor.
- Myslím si, že tento list apoštola Jakuba, aspoň tuto, tento úryvok by sme mali
- mať veľmi, veľmi dobre vpísaný do svojej pamäti,
- aby sme si ho
- vedeli kedykoľvek vybaviť a do svojho srdca.
- A aby sme
- v tom našom vzťahu k Bohu neboli ako tí, že ideme teraz my diktovať
- Pánu Bohu. „Pane Bože, ja chcem, aby bol mier, Pane Bože, ja nechcem,
- aby sem
- prišli migranti a musíš vypočuť moju...“ Pán Boh neni sluha.
- Pán Boh nebude poskakovať. Duch zlý, zlý duch sa
- môže zahrať. Môže sa tváriť, že nám
- vychádza v ústrety, keď ideme za nejakou čarodejnicou,
- vešticou alebo neviem kým.
- Môže, aby nás oklamal, lebo je to otec lži. To vieme.
- To Pán Ježiš povedal. Môže,
- ale neurobí to pre naše dobro. Nikdy nie.
- Šťastie, nešťastie? Vieme veľmi dobre, že nie
- šťastie.
- Takže, drahí moji,
- naopak to musíme postaviť. Boh je Otecko, ktorý
- nás miluje a ktorý posiela svojho Syna, aby nezahynul nik, kto v
- neho verí, ale aby mal život večný. To sme my.
- Posiela svojho Syna k nám, aby sme mali život večný, aby sme
- nezahynuli. Ale Otecko nie sluha,
- nie džin z lampy Aladinovej, nie
- ja neviem čo. Otecko. Otecka nemôžem
- donútiť. Tak ako môžem sa hodiť o zem, môžem vrešťať, hej,
- a keď som nevychovaný, tak to tí rodičia majú so mnou potom
- ťažké.
- Ale
- Boh,
- tak to nefunguje, že ho budem manipulovať svojimi slzami
- alebo
- zúrivosťou alebo čím. On je slobodný.
- On mňa stvoril slobodného pre vzťah, pre slobodný vzťah.
- A tak keď prosím, tak učme sa všetci prosiť tak,
- ako prosí Kristus. Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa
- stane. Otče, chcem to, čo chceš ty.
- Daj mi poznať, čo chceš. Daj mi poznať, čo je dobré pre môj
- život. Prečo
- sa modlím od osemdesiateho štvrtého za svoje uzdravenie a furt
- mám toho Bechtereva? No ak by som bol úprimný, tak poviem som,
- aký som, ale nebyť tej mojej choroby, tak som
- ešte väčšia potvora. No. Takže Pán Boh zaplať za,
- znie to, znie, znie to zle, že Pán Boh zaplať za chorobu,
- ale v tomto mojom
- prípade
- si zasa musím
- priznať, že Pán Boh zaplať za to, že
- mám ten postih, ktorý mi niečo pripomína neustále.
- Takže drahí moji, učme sa naozaj od Pána Ježiša, ako
- prosiť.
- Majme každý deň jeho pred očami a
- nezabúdajme, že Boh nie je náš sluha ani
- naozaj džin Aladinov, ale Boh je náš Otecko,
- ktorý nám dáva všetko dobré a pozýva nás k
- životu. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Napriek
- vekom.
- [hudba]
