Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
FATIMSKÉ SOBOTY
FATIMSKÁ SOBOTA
záznam modlitby svätého ruženca a svätej omše z Baziliky Navštívenia Panny Márie
03.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
VEČER Z NÁDVORIA
VEČER Z NÁDVORIA (22)
Slávka Tkáčová
30.09.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (17.08.2015)
Pondelok v 20. týždni obdobia cez rok, káže dp. Miloš Lichner SJ.
Pondelok v 20. týždni obdobia cez rok, káže dp. Miloš Lichner SJ.
Ktosi pristúpil k Ježišovi a pýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ On mu povedal: „Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania.“ On sa ho opýtal: „Ktoré?“ Ježiš odpovedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával, čo mi ešte chýba?“ Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok. (Mt 19, 16-22)
Prepis videa
Aleluja,
aleluja. Aleluja, aleluja.
[zakašle] Blahoslavení chudobní v duchu,
- Aleluja,
- aleluja. Aleluja, aleluja.
- [zakašle] Blahoslavení chudobní v duchu, lebo
- ich je nebeské kráľovstvo. Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe,
- Pane. Ktosi pristúpil k
- Ježišovi a pýtal sa ho: "Učiteľ, čo dobré
- mám robiť, aby som mal večný život?"
- On mu povedal: "Prečo sa ma pýtaš na dobré?
- Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života,
- zachovávaj prikázania." On sa ho opýtal:
- "Ktoré?"
- Ježiš odpovedal: "Nezabiješ, necudzoložíš,
- nepokradneš, nebudeš mať krivého svedectva.
- Cti otca i matku a milovať budeš svojho
- blížneho ako seba samého."
- Mladík mu povedal: "Toto všetko som zachovával.
- Čo mi ešte chýba?"
- Ježiš mu vravel: "Ak chceš byť dokonalý, choď,
- predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad
- v nebi. Potom príď a rasleduj ma."
- Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný,
- lebo mal veľký majetok. Počuli sme slovo
- Pánovo.
- Kriste, slová svätého evanjelia nech zmyjú naše
- previnienia.
- [odkašle] Milí priatelia, sestry a bratia,
- dnešným pondelkom začíname v čítaniach s
- čítaním z knihy Sudcov. Sväté písmo nám v tejto knihe
- podáva dejiny Izraela v období jeho
- usádzania sa medzi obyvateľmi Kánanu a
- zároveň popisuje aj prechody, ktoré toto usádzanie
- sa prinášalo. Išlo vlastne o neľahký prechod
- od nomádského spôsobu života pastierov k
- usadlému životu rehoľníkov.
- Izrael sa vlastne nachádzal v priestore s novými
- národmi, s národmi, ktoré mali vlastnú
- históriu,
- ktoré mali vlastné tradície, vlastné zvyky.
- Izrael vlastne žil, povedané dnešným slovníkom, v
- multikultúrnom prostredí.
- Úloha, ktorú mal Izrael pred sebou, bola preto ťažká.
- Bolo potrebné si vybojovať životný priestor,
- obhájiť si vlastnú izraelskú totožnosť a
- zároveň naučiť sa žiť s inými národmi, ktorých
- tradície boli neustále pokušením pre
- Izraelitov. Neustále boli pokúšaní, ako nám to
- ukazujú viaceré miesta vo Svätom písme, aby prijali
- tradície tých iných národov za cenu
- vlastných, aby opustili vlastné.
- A prežiť v danej situácii, uchovať si vlastnú
- národnú a zároveň náboženskú totožnosť a identitu
- vyžadovalo predovšetkým jedno: verné, hodnoverné
- odovzdávanie dejín spásy. A toto bola
- úloha pre sudcov a prorokov, aby to
- neustále pripomínali Izraelu.
- Dnešný úryvok z čítania, ktorý sme počuli, vlastne poukazuje na to,
- že sa to postupne začalo vytrácať.
- Vlastne celé dejiny Izraela sú akýmsi
- prechodom, sú, sa nachádzajú vlastne v akejsi dynamike
- strácania sa a znovunachádzania.
- V piatok minulého týždňa sme v prvom čítaní čítali
- úryvok z knihy Jozue z dvadsiatej štvrtej kapitoly, prvý
- až trinásty verš, kde Jozue pripomína izraelskému
- národu Božie spásne, zdarma dané
- pôsobenie v prospech Izraela. Pozrite, čo máte
- teraz a toto všetko som vám ja daroval.
- Nič z tohto ste nemali. To je základné posolstvo.
- Potom však prišla nová generácia.
- Generácia, o ktorej hovorí desiaty verš z druhej
- kapitoly
- knihy Sudcov. My sme dnešné čítanie začínali od
- jedenástého
- verša. Ten predchádza desiaty verš a ten hovorí
- toto:
- objavilo sa nové pokolenie, ktoré nepoznalo
- Pána a ani to, čo vykonal s Izraelom.
- Nepoznalo nielen v zmysle akejsi intelektuálnej
- nevedomosti, ale aj v zmysle vnútorného
- neprežívania poznaného a následného praktizovania
- modloslužby. Ten, kto nepozná Pána,
- je ten, kto síce o ňom môže niečo vedieť, ale kto s
- ním nežije.
- Modloslužba je vtedy potom, ak Boh, ak Pán nie je na
- prvom mieste, ak sú na jeho mieste postavení iní
- božikovia.
- Druhá kapitola knihy Sudcov nám podáva takú základnú teologickú
- štruktúru knihy Sudcov.
- Spôsob, akým autor tejto knihy pozeral
- na dejiny Izraela v tejto dobe. Môžeme však zároveň
- povedať, že nám podáva štruktúru celých dejín
- spásy. Izrael opustil Pána a
- chodil za cudzími bôžikmi. Robil, čo sa Pánovi nepáčilo.
- Pán sa rozhneval a vydal ho do rúk okolitých sudcov.
- Keď bol Izrael v ťažkosti, volal Pánovi a ten mu z
- ľútosti poslal sudcu, ktorý ho oslobodil.
- A chvíľu sa mal Izrael dobre. Po chvíli však opäť
- zabudol na Pána.
- A táto základná štruktúra sa vlastne systematicky opakuje v
- celej knihe sudcov a zároveň v celom období
- dejín spásy. [odkašle si] Môžeme však
- povedať, milí priatelia, že toto nie je len štruktúra dejín
- vyvoleného národa. Toto je častokrát aj naša
- osobná životná skúsenosť. A keďže Cirkev
- nasleduje životný príklad Izraela, je v tejto línii,
- častokrát táto schéma sa opakuje aj v našom
- živote veriacich v Cirkvi. Aj my, keď sa máme
- dobre, zabúdame na Pána. Opúšťame ho,
- nepotrebujeme ho. Vytvárame si svojich vlastných božikov.
- A potom, keď sa nám niečo nepodarí, keď Pán od nás odtiahne
- ruku,
- padáme a hneď si rýchlo kľakáme k modlitbe a
- prosíme o záchranu. A potom, keď príde
- vyslobodenie, keď sa máme dobre, tak po
- chvíli opäť zabúdame.
- Uvedomme si, že akákoľvek modloslužba vedie vždy k
- vnútornému rozkladu. Častokrát to začína
- nezriadenou vášňou k nejakej veci, ktorá sama o sebe
- nemusí byť zlá, pretože modloslužba je častokrát o tom,
- že si vyberáme vec, ktorá je síce dobrá, ale ktorej dávame
- miesto v rebríčku hodnôt, aké jej nepatrí, že jej dávame
- prvé miesto.
- A potom rozum sa nechá podmaniť tak, že nedokáže
- usudzovať inak ako v prospech vášne, ktorá
- prevláda v našej duši.
- Nejaký človek sa napríklad zameria na nejakú funkciu,
- ktorú vníma ako pohodlnú alebo takú,
- ktorá mu prináša vážnosť.
- Akonáhle sa vášeň prebudí v jeho srdci po tejto funkcii,
- dáva mu okúsiť zaľúbenie aj dychtivosť
- po takomto úrade. Spočiatku síce myseľ
- odporuje a je podporovaná milosťou,
- aby odsudzovala neprimeraný priestor, ktorý sa
- dáva vášňou v srdci tomuto úradu, avšak
- po istom čase rozum ustúpi. Premôže ho
- vášeň a človek vyhovie nezriadenej
- náklonnosti svojej vôle. Začne schvaľovať
- a nachádzať dôvody, aby zdôvodnil,
- ospravedlnil svoje konanie.
- Hriech modloslužby má mnoho podôb, ale vždy
- odďaľuje človeka od živého Boha aj od ostatných
- ľudí. A človek si v srdci vytvára priestor
- pre vlastné sebectvo.
- Z tohto vidno, že nestačí čiste vonkajškové zachovávanie
- prikázaní. Nestačí iba poznať ich
- intelektuálne. Ukazuje nám to evanjeliový príbeh o
- mladíkovi, ktorého Kristus pozval, aby ho nasledoval.
- Tento odmietol, pretože bol v moci svojej modly,
- svojho majetku. Jeho srdce priliplo k majetku,
- ktoré sa mu stalo modlou. Hoci navonok tento mladík, ako sme
- počuli, presne dodržiaval prikázania.
- Ostal však uzatvorený v sebe samom.
- Nedokázal sa otvoriť, nedokázal ísť v ústrety svojmu
- Bohu.
- Síce dodržiaval prikázania, síce dával aj almužnu
- chudobným, ako to zákon prikazoval,
- ale svoj život mal a chcel mať výlučne pod vlastnou
- kontrolou.
- Jeho život preto nemohol byť šťastný, ako ani nikdy nebol
- šťastný život Izraela, ak nebol verný
- svojej jedinej láske,
- svojmu Bohu a ak ho nahrádzal inými bôžikmi.
- A tu sa môžeme pozastaviť a spýtať sa, ako je to s nami, milí
- priatelia. Či aj my nechceme mať častokrát
- vlastný život iba pod vlastnou kontrolou, kde Boh vlastne
- ani nemôže nič povedať, pretože v konečnom dôsledku my
- vieme lepšie, čo nám prospieva a nechceme, aby Boh
- nám určoval, ako by mal kráčať náš život.
- My si sami vyberáme a určujeme. Vytvárame si
- bôžikov.
- Skúsenosť mladíka nám poukazuje na to, že takáto cesta
- odvracia od Pána.
- Druhá vec, ktorú si môžeme zobrať z dnešného prvého
- čítania,
- [odkašle si] je uvedomiť si základnú vec.
- Aby Izrael prežil medzi inými národmi,
- musel si zachovať vnútornú koherenciu.
- Musel sa silne pridržiavať Boha a Božieho zákona
- a odovzdávať to vždy novej generácii.
- Skutočným nebezpečenstvom preto pre Izrael neboli tieto iné
- národy. Skutočným nebezpečenstvom neboli ich
- tradície, ich náboženstvá, ktoré boli
- diametrálne odlišné od izraelského.
- Skutočným nebezpečenstvom, dovolím si povedať, nebol tento
- multikultúrny priestor. Skutočné nebezpečenstvo
- spočívalo vo vnútornom rozdelení Izraela, v
- tom, že Izrael začal lipnúť za tým
- cudzím, opúšťal vlastné a dychtil po
- tom cudzom, po cudzích bôžikoch.
- Aj my, milí priatelia, symbolicky povedané, žijeme medzi inými
- národmi. Žijeme medzi tými, ktorí majú inú
- vieru, ktorí ju nezdieľajú, našu vieru, ktorí
- nezdieľajú naše hodnoty, ako ani naše tradície.
- Aby sme prežili, aby sme prežili tak ako Izrael, aj
- my sa musíme obdobne pridržiavať vlastnej
- identity a totožnosti. Toho, že sme kresťania.
- A musíme túto našu vlastnú identitu odovzdávať ďalej,
- aby aj nová generácia poznala Pána,
- poznala jeho skutky.
- Toto je jediný základ totižto našej existencie.
- Tuto nejde o odsudzovanie iných tradícií,
- ale ide o verné pridržiavanie sa vlastného na
- spôsob Izraela. A história Izraela nám
- jasne poukazuje na to, že toto je
- správna cesta. Cesta pridržania sa Božieho
- zákona a tradície a tej skúsenosti s Pánom,
- ktorú máme a ktorú chceme a máme
- odovzdávať novým generáciám.
- [hudba]
