Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam
03.12.2021
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (17.09.2015)
Štvrtok v 24. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Pajerský.
Štvrtok v 24. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Pajerský.
Ktorýsi farizej pozval Ježiša, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“ Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“ „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“ Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu. Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“ (Lk 7, 36-50)
Prepis videa
Pán
s vami. A s vaším duchom.
Čítanie zo Svätého
- Pán
- s vami. A s vaším duchom. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Ktorý si farizej pozval Ježiša, aby s ním jedol.
- On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu.
- V meste bola istá žena hriešnica. Keď sa dozvedela,
- že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú
- nádobu s voňavým olejom. S plačom pristúpila zozadu k jeho
- nohám, začala mu slzami mačať nohy a utierala
- mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala
- voňavým olejom.
- Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu:
- „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je
- to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica."
- Ježiš mu vravel: „Šimon,
- mám ti niečo povedať."
- On odvetil: „Povedz, učiteľ."
- „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov.
- Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.
- Keďže mu nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju
- obidvom.
- Ktorý z nich ho bude mať radšej?"
- Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac
- odpustil."
- On mu povedal: „Správne usudzuješ."
- Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal:
- „Vidíš túto ženu?
- Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy,
- ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi
- ich poutierala.
- Nepobozkal si ma, ale ona odvtedy, ako som vošiel,
- neprestala mi nohy bozkávať.
- Hlavu si mi olejom nepomázal.
- Ona mi voňavým olejom nohy natrela.
- Preto ti hovorím: Odpušťajú sa jej mnohé hriechy,
- lebo veľmi miluje.
- Komu sa menej odpúšťa, menej miluje."
- A jej povedal:
- „Tvoje hriechy sú odpustené."
- Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to,
- že aj hriechy odpúšťa?"
- On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila.
- Choď v pokoji."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála
- tebe, Kriste. Drahí bratia a sestry.
- Tak si pamätám také scény zo školy,
- keď som bol ešte malý žiak a prišli sme po Vianociach
- do školy, tak možno to nebolo úplne pekné, skôr to tak
- vyzeralo. Alebo to robia také viac rozmaznané deti.
- Ale vtedy sme sa rozprávali o tom, že čo si dostal na Vianoce.
- To ešte je pekné sa o tom rozprávať.
- A potom sme porovnávali, kto dostal viac, kto dostal menej.
- Tak možno niekto sa cítil ukrivdený, že dostal nejaký menší darček
- a závidel ticho niekomu, kto dostal väčší.
- Neskôr som sa naučil, že dary sa nemajú porovnávať,
- pretože pri dare nejde iba o tú vec, ale ide o srdce,
- s ktorým sa dáva.
- Ale predsa mi to prišlo na myseľ v súvislosti s dnešným evanjeliom,
- pretože predsa len,
- kebyže sme porovnávali dary, ktoré nám Boh
- dáva, a je ich naozaj veľa, že sme naozaj ako, ako deti po
- Vianociach obdarované Bohom,
- tak
- dnešné evanjelium hovorí o tom najväčšom dare,
- naozaj najväčšom,
- ktorý však možnože nie vždy je tak dostatočne docenený,
- ale je to najväčší dar, ktorý nám Boh dáva,
- a to je dar odpustenia.
- Myslím, že o tomto dare nás dnes pozýva Božie
- slovo, aby
- sme tak trochu pouvažovali.
- Možno pozýva nás k tomu, aby každý z nás si uvedomil,
- že je v roli tej, tej ženy hriešnice,
- ktorej bolo odpustené.
- Každý z nás dostal tento veľký dar.
- Opäť ešte jeden taký príkladík, tiež z takých
- chlapčenských čias,
- keď
- som sa chystal na prvé sväté prijímanie, tak mi dávali do rúk
- takú knižočku alebo príbehy o Don Boskovi.
- A
- tam sa práve tak, tak veľmi jednoducho opisovalo,
- ako tí chlapci, ktorí mali na svedomí rôzne hriechy,
- sa vyspovedali. A keď zacítili tento dar
- odpustenia, tak ako tak skoro lietali.
- Alebo že sa, že cítili takú ľahkosť
- a prežívali veľkú radosť, kým predtým boli takí zbití
- a, a bez radosti. A Don Boskovi veľmi záležalo na tom,
- aby, aby tí chlapci boli radostní.
- A keď počas hry sa niekde uťahovali, tak si ich on sám všimol.
- Prišiel k nim a im tak do ucha povedal, že: „Ty by si
- potreboval niečo." A keď tí chlapci dozreli k tomu, že sa dobre
- vyspovedali, tak prežívali obrovskú radosť.
- Tak možno práve tento obraz tiež tak naznačuje tú veľkosť daru
- odpustenia.
- Ako z človeka akoby tak spadne kameň
- alebo ako keby predtým bol tak spútaný a teraz
- sa cíti slobodný.
- O tomto je práve dar odpustenia a je naozaj veľkým
- darom.
- Počuli sme v evanjeliu, ako k Ježišovi prichádzala žena,
- ktorá bola tiež
- veľmi spútaná. Bola spútaná vnútorne tým
- hriechom, ktorý robila,
- ale bola veľmi spútaná potom aj tými rečami, ktoré sa o nej
- viedli,
- pretože ju považovali a zrejme teda aj bola verejná
- hriešnica.
- Ale možno ešte viac ako to, tá vnútorná
- naviazanosť na hriech, ktorej sa zdá, že sa už dávno zbavila,
- pretože ten hriech samotný
- jej prestal chutiť a robil jej život horkým.
- Ale spútavalo ju stále
- to, to zlé meno, ktoré si nosila na sebe a ktorého sa
- nevedela striasť.
- A až tak zúfalo
- hľadá, kto jej pomôže.
- Prichádza k Ježišovi
- a pri Ježišovi vníma práve odpustenie.
- Ježišovi si môže dovoliť padnúť k nohám,
- vyplakať sa pri jeho nohách. A Ježiš ju neodmieta.
- Farizej, ten ju odmieta.
- Šimon hovorí: „Keby Ježiš vedel, kto je táto žena, dávno by ju už
- odkopol." Ale Ježiš to nerobí. Nie preto, že by nevedel,
- ale práve preto, že veľmi dobre vie, kto je to, že je to
- ubolená žena, ktorú strašne trápi jej hriech.
- A táto žena pri Ježišovi cíti to oslobodenie.
- Tak tie slzy, ktorými zmáčala Ježišove nohy, sú slzy
- ľútosti. Ale už sú to aj slzy radostného
- oslobodenia.
- Pán Ježiš
- jej dáva dar odpustenia
- a tí
- okolostolujúci sú prekvapení, kto to je, že aj
- hriechy odpúšťa.
- Potom v evanjeliu
- sú
- také slová, ktoré
- by som sa chcel na chvíľku s vami zamyslieť nad nimi, ale na prvý
- pohľad si tak trošku odporujú.
- Kebyže sme tak pozorne čítali to evanjelium, tak si môžeme všimnúť,
- že akoby sa tam skĺbovali také dva pohľady na
- odpustenie. Akoby také dve odpovede na
- otázku, čo má urobiť človek pre to, aby tento dar získal.
- Ten prvý pohľad zdôrazňuje, že človek vlastne akoby nemusel
- urobiť nič, pretože odpustenie sa nedá ničím zaslúžiť.
- Odpustenie je dar.
- A až keď prijmem ten dar, tak potom v mojom srdci sa vzbudí
- veľká láska.
- Ježiš hovorí o tých dvoch dlžníkov, á dlžníkoch a
- ten, ktorému bolo viac odpustené, tak ten
- viacej miluje.
- Ale potom zas poukazuje na to, že tej žene sa odpúšťajú
- hriechy, lebo veľmi miluje a prejavila tú lásku
- tým,
- že mu pomazala nohy, že mu zmáčala nohy slzami.
- Ako je to vlastne potom s odpustením?
- Možno niekedy to aj tak riešime aj v našom živote, že musím si ho
- zaslúžiť, alebo mi ho Boh dáva.
- Tak ja myslím, že na tieto otázky je taká veľmi
- pekná odpoveď, ktorú sme opakovali v žalme, že
- veľké je tajomstvo tvojej lásky, Pane.
- Myslím, že o tomto to je. Naozaj Boh,
- on si nevyžaduje niečo k tomu, aby nám odpustil.
- Ale keďže my sme osoby, nie sme iba nejaké veci alebo stroje,
- tak k tomu odpusteniu a zmiereniu môže byť, prísť až vtedy, keď my chceme.
- Ale Boh zas predchádza to naše chcenie, že si nás získava k tomu, aby
- sme prišli a požiadali o odpustenie.
- Keď nad tým tak uvažujeme, tak myslím, že tie, každé
- uvažovanie nakoniec skončí týmito slovami: „Veľké je tajomstvo
- tvojej lásky, Pane."
- Naozaj je to obdivuhodné a niekedy až také nepochopiteľné,
- keď človek je ponorený v hriechu. A kde sa to v ňom zoberie, že
- zrazu sa chce toho hriechu zbaviť?
- Vyšlo to iba z neho, že jemu, že on sám sa z nejakého vlastného
- dna odrazil? Nie, už vtedy, keď bol v hriechu, už Boh sa k
- nemu skláňal a už mu pomáhal, aby, aby aj začal ľutovať.
- Ale samozrejme, že zas Boh nám odpustenie nevnucuje a
- čaká, kým
- sa k nemu obrátime s ľútosťou.
- Aj tak by sa dalo nad tým uvažovať, že kedy nám vlastne
- Boh odpúšťa, keď ideme na svätú spoveď.
- Som o tom s viacerými rozprával, že či to odpustenie nastane
- až vtedy, keď kňaz zdvihne ruku a vyslovuje slová
- rozhrešenia,
- alebo Boh odpustil už skôr.
- Tak po prvé, u Boha, ktorý je nad časom, nie
- je skôr a neskôr.
- A
- tiež je pravda aj to, že, že keď už to, že sa my odhodláme
- ísť úprimne oľutovať i-aj ísť na svätú spoveď, tak už to je
- prejav toho, že Boh je pri nás a že nám k tomu pomáha.
- Takže opäť to môžeme zakončiť slovami: „Veľké je tajomstvo
- tvojej lásky, Pane."
- Si môžeme pripomenúť ten obraz z evanjelia,
- keď márnotratný syn prichádza ku svojmu otcovi.
- Kedy mu otec odpustil? Vtedy, keď mu dal ten nový plášť?
- Keď mu dal prsteň? Keď ho objal? Istotne, vtedy sa
- prejavilo to odpustenie a ten syn v tom objatí a v tých
- otcovych daroch
- vnímal, cítil a tešil sa. Otec mi odpustil,
- ale otec mu už bol pripravený odpustiť už ešte
- skôr. Ešte keď ten syn bol tam pri tých sviňach
- a rozmýšľal:
- „Čo teraz budem robiť?" Otec ho už vtedy čakal tam na tom
- balkóne a vyzeral ho: „Príde môj syn?"
- Drahí bratia a sestry,
- chcel by som zakončiť tú dnešnú úvahu o odpustení
- takými dvoma myšlienkami.
- Jedna je od svätého otca Františka, ktorý to raz tak
- veľmi pekne povedal pri jednej modlitbe Anjel Pána,
- keď hovorí, že Boh sa nikdy neunaví v odpúšťaní.
- V tomto je Boh naozaj Bohom. Je neúnavný, nikdy sa
- neunaví v odpúšťaní. Skôr sa stane, že my sa
- unavíme v tom, že by sme prišli a poprosili o odpustenie.
- Ale Boh sa v odpúšťaní nikdy neunaví.
- Toto je absolútna istota a toto naozaj môže dať nášmu životu
- taký pokojný rozmer. Nemusíme žiť v strese, že
- teraz čo keď náhodou padnem, tak už šancu nebudem mať.
- Boh sa neunaví v odpúšťaní. Keď sme tu na tejto zemi, nám vždy dáva
- šancu.
- A táto jeho láska nás práve povzbudzuje a motivuje k tomu,
- aby sme sa my neunavili v prosbe o odpustenie.
- Tak aj pri tejto svätej omši naozaj
- možno ako prvé si uvedomme, že sme dostali tento veľký dar
- odpustenia.
- A
- tak na záver môžeme sa povzbudiť slovami svätého Pavla,
- ktorý hovoril o tom, ako Božie dary treba rozvíjať.
- Konkrétne to hovoril v prvom čítaní Timotejovi vzhľadom na
- dar toho poslania, ktoré dostal vkladaním rúk.
- Ale myslím, že tie slová sa veľmi môžu tak aplikovať
- a prežiť aj vzhľadom na ten najväčší dar odpustenia.
- Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal
- vkladaním rúk. Vkladaním rúk kňazov
- sme dostali aj dar odpustenia.
- Naozaj, dostali sme ho a sme pozvaní k tomu,
- aby sme si tento
- veľký dar uvedomili, aby sme ho nezanedbávali, ale práve
- roznecovali to veľké tajomstvo Božej
- lásky, ktoré sa na nás uplatňuje, keď nám Boh odpúšťa.
- Amen.
- [hudba]
