SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
17.11.2015
14:37 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3588x

Z prameňa (17.11.2015)

Svätej Alžbety Uhorskej, rehoľníčky, káže dp. Marián Bér.

Svätej Alžbety Uhorskej, rehoľníčky, káže dp. Marián Bér.

Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ (Lk 19, 1-10)

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1567 slov

Čítanie
z druhej knihy Machabejcov.
Istého Eleazara, jedného z popredných


  • Čítanie
  • z druhej knihy Machabejcov.
  • Istého Eleazara, jedného z popredných
  • zákoníkov, muža v pokročilom veku
  • a predsa krásneho výzoru, nútili jesť
  • bravčové mäso,
  • pričom mu násilne otvárali ústa.
  • Ale on volil radšej slávnu smrť ako
  • potupný život.
  • Mäso vypľul a sám podišiel k mučidlu.
  • Tak sa majú správať všetci, čo sa rozhodli,
  • že ani neokúsia, čo nie je dovolené
  • pri všetkej láske k svojmu životu.
  • Tí, čo viedli nezákonnú obetnú hostinu,
  • pre dávnu známosť odviedli tohto muža bokom
  • a potajomky ho nahovárali, aby si
  • priniesol mäso, aké smie jesť.
  • Môže si ho sám pripraviť a tváriť sa,
  • že je obetné mäso podľa kráľovho rozkazu,
  • aby sa takto zachránil od smrti,
  • že budú k nemu pre jeho dávne priateľstvo
  • ohľaduplní.
  • Ale on urobil krásne rozhodnutie
  • hodné svojho veku a stareckej vážnosti
  • úctyhodných šedín a vynikajúceho
  • života od mladi a celkom dôsledne
  • podľa svätého Bohom daného zákona vyhlásil,
  • aby ho radšej na smrť poslali.
  • Odpovedal:
  • „Nie je dôstojné pretvarovať sa v našom veku,
  • lebo mnohí mladíci by si mohli myslieť, že
  • deväťdesiatročný Eleazar prešiel k
  • cudziemu náboženstvu
  • a mohla by ich pomýliť moja pretvárka pre
  • kúsok nestáleho života.
  • A tak by som zvolal na svoju starobu len
  • kliatbu a hanbu.
  • Lebo keby som teraz aj unikol ľudským mukám,
  • rukám Všemohúceho neuniknem ani živý,
  • ani mŕtvy.
  • Preto chcem teraz zomrieť ako muž a
  • ukážem, že som hoden staroby
  • a mladíkom zanechám strhujúci príklad,
  • aby ochotne a statočne podstúpili hrdinskú
  • smrť za posvätné a sväté zákony.
  • Ako to povedal, hneď šiel k mučidlu.
  • Tí, čo ho viedli, hoci krátko predtým boli
  • k nemu milí, teraz zúrili, lebo si
  • mysleli, že hovoril ako šialený.
  • Keď už bol pod ranami skonával, uprostred
  • stonov povedal:
  • „Pán vo svojej svätosti múdrosti vie,
  • že hoci som mohol unik-uniknúť smrti,
  • znášam na tele krutý, kruté muky
  • bičovania,
  • ale moja duša ich vďačne znáša z vášne voči
  • nemu.
  • Tak dokonal a zanechal svoju smrť nielen
  • mladíkom,
  • ale väčšine národa
  • ako vzor zmužilosti
  • a pamiatku statočnosti.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu ďaká.
  • Pán je môj ochranca. On ma udržuje.
  • Pán je môj ochranca. On ma udržuje.
  • Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú.
  • Mnohí postávajú proti mne,
  • mnohí o mne hovoria:
  • „Boh mu nepomáha."
  • Pán je môj ochranca. On ma
  • udržuje.
  • Ale ty, Pane, si môj ochranca,
  • moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.
  • Hlasne som volal k Pánovi
  • a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.
  • Pán je môj ochranca. On ma udržuje.
  • A ja som sa uložil na odpočinok a usnul
  • som.
  • Prebudil som sa, lebo Pán ma
  • udržuje.
  • Pán je môj ochranca. On ma
  • udržuje.
  • Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľúčujú.
  • Povstaň, Pane,
  • zachráň ma, Bože môj.
  • Pán je môj ochranca. On ma udržuje.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Boh nás miloval a poslal svojho syna
  • ako zmiernu obetu za naše hriechy.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň.
  • A tu muž menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol
  • bohatý, zatúžil vidieť Ježiša. Kto to
  • je? Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej
  • postavy.
  • Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo
  • práve tade mal ísť.
  • Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu:
  • „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím
  • zostať v tvojom dome.“ On chytro zišiel a prijal ho s
  • radosťou.
  • Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu
  • človekovi.“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi:
  • „Pane,
  • polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho
  • oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal:
  • „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je
  • Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať
  • a zachrániť, čo sa stratilo.“ Počuli sme slovo
  • Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Naše previnenia.
  • V jednom japonskom mestečku, milí bratia a sestry, údajne stojí
  • taký malý pamätník
  • pre,
  • teda venovaný obetiam, ktoré tam
  • podstúpili ukrižovanie za prenasledovanie teda, lebo
  • boli kresťanmi.
  • V Japonsku sme neboli pochopiteľne asi nikto z nás, ako sme tu,
  • ale som to čítal, že teda tento pamätníček je tam.
  • Tento pomník je tam a bolo to údajne v sedemnástom či
  • osemnástom storočí, keď bol relatívne pokoj,
  • ale
  • k moci nastúpil nový vládca a ten sa rozhodol, že
  • kresťanstvo, ktoré trošičku tam už
  • začínalo, vykynoží vlastne z tejto oblasti.
  • A vymyslel taký zaujímavý plán, aby rozoznal, že kto je kresťan a kto
  • nie, tak dal na zem
  • obraz Ježiša Krista a kázal, aby po ňom ľudia pošliapali.
  • A hneď to odmietlo dvadsaťšesť ľudí, ktorí boli kresťanmi a jedno
  • dieťa. Tento vládca ich dal v momente verejne
  • ukrižovať.
  • A preto tento pamätník, tento pomník tam je, aby
  • pripomínal, že týchto dvadsaťšesť ľudí a
  • toto dieťa, eh,
  • pozerali na Ježiša Krista a nepošliapali po ňom,
  • ale vyználi tým svoju vieru v neho.
  • Eh, dnes, keď počúvame o Zacheovi, ktorý tiež chce vidieť Ježiša,
  • a preto vychádza na planý figovník, tak tiež to môže byť taký
  • určitý podnet pre každého z nás,
  • že
  • ako pozeráme na Ježiša. Chceme vidieť Ježiša.
  • Aj preto sme tu, aj preto prichádzame na svätú omšu,
  • aj preto sa s ním
  • stretávame. Nedá mi, aby som teraz nás nepozval vlastne
  • myšlienka možno vás, ktorí ste boli vo Svätej zemi alebo ste sa
  • aj
  • teraz vrátili s nami.
  • Práve teraz, eh,
  • je to alebo máme to v takej čerstvej pamäti, ako sme tiež vstupovali do Jericha
  • a tam je, alebo teda sprievodcovia ukazujú planý
  • figovník a povedia, že to je iný ako figovník,
  • ktorý rodí ovocie, že
  • tento planý figovník má len listy, ale ovocie nerodí.
  • Je tam v takej, v takom parku. Stoja pri
  • ňom predávači banánov a ktovie čoho všetkého,
  • pretože pútnici alebo turisti sa zastavujú pri tomto planom
  • figovníku, aby naň pozreli, možno si ho odfotili,
  • ale samozrejme, že zrejme to nie je presne ten figovník,
  • na ktorý
  • vystúpil Zachej v dnešnom evanjeliu, aby videl Ježiša Krista.
  • Pochopiteľne, že
  • aj my neraz potrebujeme akoby tak
  • obrazne povedané, vystúpiť na takýto planý figovník nášho
  • života.
  • A dá sa povedať, že pre Zachea sa stalo
  • jeho bohatstvo a všetko to, čo mal, aj spoločenské postavenie,
  • doslova takým planým figovníkom, na ktorý vystúpil,
  • aby sa stretol s Kristom.
  • A vidíme, že Ježiš
  • neprechádza bez povšimnutia okolo Zachea.
  • Všíma si ho, dokonca s ním nadväzuje rozhovor úplne
  • nekonvenčne, hoci Zachej bol považovaný za hriešnika,
  • za klamára, za zlodeja. Ježiš hovorí: „Dnes chcem zostať v tvojom
  • dome.“ A práve preto tí, ktorí to pozorujú, hovoria: „Vošiel k
  • hriešnikovi.“ Ale vidíme, že u Zachea nastala
  • premena. Nastala zmena.
  • Eh, Zachej hovorí: „Polovicu svojho majetku rozdám
  • chudobným.“ Kto z nás by bol schopný takejto radikálnej
  • zmeny pri stretnutí alebo po stretnutí s Kristom?
  • Aj keď možno neraz potrebujeme vyliezť na tie hory našich
  • možno plánov, alebo to, čo v živote chceme dokázať, alebo to, čo
  • sme už dokázali a možno Kristus sa tam kdesi stratil,
  • tak potrebujeme neraz možno vyliezť na ten figovník nášho
  • života, na to plané, čo tam vlastne je,
  • aby sme sa stretli s Kristom, aby sme ho videli,
  • aby sme možno našimi hriechmi alebo tým, čo konáme,
  • nepošliapali jeho tvár a jeho obraz v nás,
  • ale aby naozaj sme mohli z planého figovníka
  • nášho života, teda všetkého toho, čo tam je a nemuselo by byť,
  • aby sme videli Krista.
  • A samozrejme, že Kristus nezostáva nám dlžný nejakú
  • odpoveď alebo povšimnutie. Vidí nás.
  • A dá sa povedať, že stretá sa s nami.
  • A potom tu môže byť ešte jedna myšlienka, ku ktorej nás chcem teda pozvať
  • všetkých. A to je práve to, že ak sa považujeme za
  • kresťanov, za veriacich,
  • tak možno by sme na druhej strane mohli vedieť
  • aj vo svojich srdciach prijímať tých, ktorí sa
  • rozhodli zrazu vo svojom živote prijať Krista.
  • Možno naozaj sa snažia vy-vyliezť na planý figovník
  • a nechať všetko,
  • čo im bránilo stretnúť sa s Kristom a začať s ním žiť.
  • Koľko sme možno už takýchto ľudí odsúdili?
  • Ježiš to nerobí, ale pozýva Zacheja, aby s ním kráčal ďalej a
  • aby bol hosťom Kristus v jeho dome.
  • A tak vlastne v týchto dvoch oblastiach môže byť
  • práve z nás tak cítiť kresťanstvo.
  • Jeden príbeh rozpráva o tom, ako jedna spisovateľka sedela
  • na terase a popíjala popoludňajší čaj, keď zrazu
  • cítila ohromne príjemnú vôňu, ako keby sa nachádzala kdesi
  • uprostred lúky s voňavými kvetmi.
  • A zrazu sa pýtala jedného, é, tam prisediaceho, ktorý
  • tam bol domáci, že čo to je za vôňu. A on jej ukázal na
  • blízke mestečko, kde bola továreň na výrobu voňaviek
  • a hovorí: „Práve idú odtiaľ zamestnanci.“ A
  • vôňou tých voňaviek sú nasiaknuté ich šaty.
  • A keď prechádzajú okolo, alebo keď sa blížia a keď idú
  • hromadne, tak táto vôňa je cítiť, pretože je
  • nasiaknutá v ich šatách. Oni ju nesú so sebou.
  • No, pochopiteľne, že táto spisovateľka o tom píše, aké bolo
  • nádherné vdychovať túto vôňu, že to nebolo nič
  • nepríjemné.
  • A možno je to aj pre nás taká pozvánka, aby aj náš život,
  • keď sa považujeme, alebo keď sme kresťanmi, bol takto
  • nasiaknutý kresťanstvom, aby bolo cítiť kresťanstvo z nášho
  • života, zo všetkých našich skutkov, z toho, čo robíme.
  • Zachej nedbal na konvenčnosť alebo na niečo, že
  • urobí čosi, že sa mu budú smiať, že taký človek vylezie na
  • planý strom.
  • A možno v našom živote tiež je potrebné urobiť taký nejaký krok, aby
  • sme lepšie videli Krista a aby sme vedeli prijímať tých, ktorí
  • naozaj možno po obrátení alebo svojím životom, zmenou
  • svojho života chcú vidieť a prijímať do svojho života Krista.
  • Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (17.11.2015) - Archív

Reklamní partneri