Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (18.02.2015)
POPOLCOVÁ STREDA, káže dp. Martin Šafárik.
POPOLCOVÁ STREDA, káže dp. Martin Šafárik.
Prepis videa
Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia,
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov
- hlas.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom:
- „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás
- obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca,
- ktorý je na
- nebesiach.
- Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia
- pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili.
- Veru, hovorím vám, už dostali svoju odmenu.
- Ale keď ty dávaš almožnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí
- pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá.
- A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
- A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi
- postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc,
- aby ich ľudia videli.
- Veru, hovorím vám, už dostali svoju odmenu.
- Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby,
- zatvor za sebou dvere
- a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.
- A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
- A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci.
- Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia.
- Veru, hovorím vám,
- už dostali svoju odmenu.
- Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie
- ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti a
- tvoj Otec ťa odmení,
- lebo on vidí aj v skrytosti."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe,
- Kriste.
- [šepot] Amen.
- Drahí bratia a sestry,
- tak dnes to nastalo.
- My všetci ráno, ktorí sme teraz sa zhromaždili v tejto
- kaplnke, aj vy,
- drahí veriaci, pri televíznych obrazovkách
- vnímate,
- že prichádza ďalšie liturgické obdobie, ktoré nazývame
- pôst. A tak dnešný deň by sme naozaj mohli
- vnímať ako
- taký pilotný deň pôstneho obdobia.
- Celý
- dnešný deň a možno aj celý ten pôst by som si dovolil v tomto úvode
- tak rozfázovať do takých štyroch blokov.
- A síce pravda, hriech,
- pokánie, nevinnosť.
- Najskôr si uvedomme, čo je to pravda.
- Pomôžem si dvomi definíciami
- od filozofa Aristotela a Tomáša Akvinského, ktorý vieme, že
- vo svojej teológii nadviazal a v podstate rozvíjal tú
- líniu
- Aristotelovu.
- Aristoteles povedal, že pravda je zhoda nášho poznania s
- vecou, ktorú poznávame.
- Teda zhoda myslenia s bytím.
- A podľa svätého Tomáša Akvinského je zhoda vecí a
- rozumu.
- A pravda je len jedna, pretože pochádza od Boha.
- Pomerne jednoduché. Myslím, že
- asi ťažko by sme našli krajšiu, lepšiu,
- jednoduchšiu a logickejšiu definíciu pravdy.
- Posuňme sa ďalej k našej pravde, ktorá sa nás
- bytostne dotýka a špecifickým spôsobom práve v pôste.
- Ježiš Kristus povedal:
- „Ja som cesta, pravda
- a život.
- Nik nepríde k Otcovi iba cezo mňa."
- Ak je pravda
- zhoda mysle
- s daným objektom, ktorý vnímame,
- s danou skutočnosťou, teda
- možno s daným, s daným bytím,
- tak musíme, ak vnímame Ježiša Krista ako pravdu,
- dospieť k istote,
- že to, čo je v mojej mysli o Ježišovi Kristovi,
- to, čo je v mojej mysli
- o mojom živote alebo to, čo je v mojej mysli ako idea
- správneho života,
- je totožná, pravdivá,
- zhodujúca sa
- s tou ideou správneho života,
- akú nám predstavoval Ježiš Kristus a akú od nás očakáva.
- Toto je vlastne
- celoživotný proces kresťanského myslenia
- a vlastne nášho náboženstva. Nachádzať zhodu medzi
- tým, čo povedal Boh a nachádzať alebo ešte
- presnejšie
- povedané dosahovať zhodu
- v našom živote konkrétnymi reálnymi skutkami.
- Takisto povedal: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje
- prikázania a ja poprosím Otca a on vám dá iného
- Tešiteľa, Ducha Svätého, aby zostal s vami navždy."
- Toto je inštrukcia, alebo teda myšlienka vyrieknutá z
- úst Pána Ježiša, ktorá nám napomáha k tomu,
- aby sme dosiahli
- to uskutočnenie
- a to dosiahnutie v praktickom živote tej pravdy.
- Hovorí nám, ako. Keď budeš zachovávať
- prikázania, ktoré
- teda ja ti znovu prinášam. Vieme, že ich dostal Mojžiš.
- Je to desať Božích príkazov a ja len teda rozvíjam ako Ježiš
- Kristus týchto
- rovnakých desať Božích príkazov, pretože som neprišiel zrušiť Starý
- zákon, ale naplniť, naplniť ho láskou.
- To by sme teda mohli uzavrieť ten prvý pomyselný
- blok týkajúci sa pravdy. Vieme, čo je pravda a vieme teda, čo je
- pravda pre kresťana.
- Ideme ďalej. Hriech,
- pretože aj hrie-hriech je pravdou o človeku.
- Len dnes to akosi nechceme prijímať.
- Dnes sa nám s tým akosi nechce zaoberať, pretože pri
- hriechu máme len dve možnosti.
- Buď s ním bojujeme a snažíme sa ho zbaviť,
- alebo ho popierame.
- Neexistuje žiadna iná možnosť, pretože každý jeden človek vo
- svojom vnútri má svedomie. To zn-to znamená hlas Boha
- a ten nám hovorí: „Chlapče, synu, dcéra,
- je v tvojom živote prítomný hriech a ty to vieš.
- Ty to cítiš.“ To, že sa miestami klameme všetci,
- to je síce, á, ľudské, ale nie je to
- správne,
- pretože hriech je vždycky hriechom.
- Takisto to Pán Ježiš pomenoval, ako to vidíme v evanjeliách.
- Odsudzoval hriech, nenávidel hriech, miloval
- hriešnika, objímal ho a prijímal ho nanovo, nanovo.
- Zakaždým, keď hriešnik chcel.
- Niekedy mám pocit,
- že akoby sme sa hanbili za tie oficiálne úradné
- definície
- o najdôležitejších skutočnostiach našej viery.
- A teraz konkrétne aj,
- á,
- pri definíciách hriechu
- a niekedy žiaľ aj od nás, cirkevných predstavených
- vychádzajú, alebo teda zasvätených osôb, vychádzajú také akoby
- rozriedené definície. A pritom
- načo hľadať novú definíciu alebo inú definíciu, alebo
- možno modernú popora-populárnu definíciu,
- ktorá v sebe nosí to riziko,
- že nepoviem presne to, čo mám.
- Keď máme katechizmus katolíckej cirkvi, ktorý krásne jasne
- hovorí, čo to je hriech.
- Lebo mne to príde troška také smiešne, že vymýšľať niečo, čo už tu máme
- a čo už je vekmi krásne
- vycízelo-vycizelizované, nie vycizelované tak, aby som to
- presnejšie povedal. To znamená vyčistené od tých všelijakých
- zbytočností,
- aby si to človek po prvé zapamätal a aby tomu jasne porozumel.
- A tak zacitujem katechizmus katolíckej cirkvi, ktorý definuje
- hriech.
- „Hriech je previnenie proti rozumu,
- proti pravde
- a proti správnemu svedomiu.“ Je taký ten
- trojitý rozmer.
- Rozum, pravda, svedomie. „Je to
- priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu,
- zapríčinený zvráteným lipnutím na určitých
- dobrách.
- Zvráteným lipnutím na určitých
- dobrách.“ Dnes znovu veľmi často počujeme, ako
- povedia, že „však ale čo je na tom? Veď to je dobré.“
- Áno, tá vec sama o sebe je dobrá.
- Jedlo samo o sebe je dobré,
- ale obžerstvo už nie je dobré.
- To znamená, to je tá zvrátené lipnutie na niečom.
- Lebo všetko, čo je, je dobré, lebo všetko, čo je, stvoril Boh.
- Ale to neznamená, že keď človek to nesprávnym
- spôsobom využíva alebo zneužíva, teda
- zvráteným lipnutím využíva toto dobro, že aj
- samotný ten proces alebo to užívanie človeka tej dobrej veci je dobré.
- Toto musíme rozlišovať a toto
- mocní tohto sveta, ako ich všeobecne nazývam,
- často
- mocní tohto sveta sa snažia do nás dostať.
- To sú tí služobníci tej druhej strany zlého ducha, aby
- sme prestali akosi vnímať ten rozdiel
- a všetko to
- v našom živote tak zakryli takou rúškou, takej, takej fiktívnej
- pohody. Všetko je v pohode, všetko je,
- á,
- také akoby splynuté v nejakom éterickom vnímaní,
- panteistickom vnímaní Božích vecí. Ale to tak vôbec nie je.
- Hriech zraňuje prirodzenosť človeka.
- Toto je veľmi dôležité si uvedomiť.
- A narúša ľudskú solidaritu. Hriech bol definovaný ako
- skutok alebo slovo, alebo túžba proti večnému zákonu.
- Hriech je urážka Boha.
- Jednoduché, čisté. Toto môže pochopiť aj dieťa na
- základnej škole.
- Toto je veľmi dôležitý moment, ktorý definuje
- a na ktorý poukazuje katechizmus katolíckej cirkvi,
- že hriech
- zraňuje prirodzenosť človeka.
- Myslím, že keby tu boli so mnou ďalší desiatí
- kňazi, tak by mi
- potvrdili, že sa veľmi často stretávame s mladými
- ľuďmi, ktorí majú
- hlboké depresie.
- Mladý človek, zdravý človek v rámci
- sociálnych histvôt celkom fungujúci, možno na nejakom
- štandarde, možno aj nadštandarde.
- A keď s ním rozprávate, to sú zranení, zničení ľudia.
- Keď sa ich spýtate prečo? „Ja
- neviem.“ Len my kňazi vieme prečo.
- Lebo svedomie ich vo svojom vnútri, v ich vnútri drví.
- Pripomína im hriech, hriešny stav, v ktorom žijú
- a nerobia s tým nič.
- To ako keď vás niečo bolí.
- Každý normálny človek sa snaží bolesť odstrániť
- a naopak privodiť normálny stav zdra-stav zdravia.
- Aj duša dokáže bolieť, aj keď je nehmotná.
- Ale duchovným spôsobom.
- Hriech nás hnevá, pretože hriech nie je normálny.
- Ako sa nám to snažia znovu
- natlačiť do hláv
- niektorí.
- Hriech nie je normálny,
- preto ho treba riešiť v živote, lebo ak ho neporiešime my, tak
- hriech porieši nás.
- Úplne nás zničí,
- zoberie nám radosť zo života
- a potom neskôr úplný zmysel.
- Hriechy treba hodnotiť podľa ich veľkosti.
- V tradícii Cirkvi sa uplatnilo rozlišovanie medzi
- smrteľným a všedným hriechom, ktoré je naznačené, alebo teda
- ktoré sú naznačené v Písme.
- A tak základné delenie hriechov, aby sme vniesli do toho, uh, taký
- poriadok. Niekedy z času na čas nezaškodí také
- školské
- rozdelenie, ktoré nám pomôže si ukotviť a spraviť
- poriadok
- v tých najzá-najzásadnejších veciach našej viery.
- A pôst je na to úplne ideálny, ako sme to počuli v úvodnej modlitbe,
- že to
- je čas duchovnej obnovy alebo čas obnovy ducha.
- Tak na to, aby som sa mohol obnoviť, najprv musím vedieť ako.
- Kde mám začať, ako mám pokračovať a kde chcem
- skončiť. Teda základné rozdelenie hriechov,
- dedičný hriech a naše osobné hriechy.
- Dedičný hriech je to stav odlúčenia od Boha
- spôsobený prvým hriechom, ktorý nesieme po Adamovi ako hlave
- celého ľudského pokolenia. Myslím si, že toto netreba nijako
- komentovať. Vieme, že práve vo sviatosti krstu sa z nás zmýva
- tento
- dedičný hriech.
- Čo keby sme zostali len pri tomto, by to bolo super a už by sme boli svätí.
- Ale nie jeho následky a následky dedičného hriechu
- spôsobujú tú druhú skupinu prítomnosti hriechov, ktoré
- nazývame osobné hriechy.
- Tieto osobné hriechy sa delia, ako som to povedal, na ľahké a
- ťažké, alebo teda na ľahké a smrteľné.
- Ľahké všedné hriechy človek spácha, keď chýba
- niektoré kritérium ťažkého hriechu teda,
- alebo ak ide o nezávažnú vec, alebo je to
- skutok spáchaný bez plného vedomia, alebo je to skutok
- spáchaný bez úplného súhlasu.
- Odpustenie ľahkého hriechu môžeme dosiahnuť aj ľútosťou bez
- sviatostného zmierenia. To znamená, že tak ako v každej svätej omši si to
- uvedomujeme v tej úvodnej časti v úkone
- kajúcnosti. Ak som si vedomý, že nemám ťažký hriech, alebo inak,
- ak nie som si vedomý ťažkého hriechu, stačí mi ľútosť v
- podobe úkonu kajúcnosti. Pane, zmiluj sa, Kriste, zmiluj sa a tak ďalej.
- Je poznáme.
- Ale ak mi svedomie hovorí, že mám ťažký hriech, ktorý
- si teraz definujeme, je to skutok, ktorý spĺňa
- predmet skutku
- vo vážnej veci,
- je spáchaný s plným vedomím, je spáchaný so slobodným
- súhlasom. Ak takýto hriech vo svojom vnútri
- vnímame, tak tam už potrebujeme sviatostné
- rozhrešenie.
- Samozrejme, ale niekto povie, že, uh,
- dobre, tak do, do sviatosti zmierenia vôbec nebudem ten
- hriech riešiť a
- budem si žiť dovtedy, ako, ako ma napadne.
- To vôbec nie je pravda. A kresťan, ktorý naozaj miluje
- alebo Božie dieťa, ktoré naozaj miluje Pána Boha a náhodou
- spácha
- ťažký hriech. Teda nie že náhodou, lebo tam by chýbala už tá vedomosť,
- ale keď
- sa preslabosť stane,
- že spácha ťažký hriech hneď
- po tom, po tom skutku treba si vzbudiť
- dokonalú ľútosť, pretože nevieme dňa ani hodiny.
- To znamená, že ja keby som spáchal ťažký hriech
- a cestou na svätú spoveď ma zrazí auto, ale už mám vzbudenú
- dokonalú ľútosť alebo teda aspoň ten dokonalú ľútosť,
- á, že idem, mrzí ma to, lebo som urazil lásku Boha nielen teda
- pred
- večným zatratením, to je tá nedokonalá ľútosť,
- ale z tej čistej lásky k Pánu
- Bohu. Tak samozrejme, že Boh by ma nezatratil, lebo vedel,
- že už som
- chcel ten hriech riešiť a chcel som sa ho zbaviť. Toto je veľmi dôležité.
- Toto nás môže zahra-zachrániť, pretože my naozaj nevieme, kedy
- si nás Pán Boh povolá.
- A my musíme robiť vedome všetko pre to, aby si nás náhodou
- nepo-nepovolal v stave, kedy budeme v ťažkom hriechu.
- To znamená, že,
- uhm,
- kresťan, ktorý pochopil
- základné princípy morálky,
- by mal byť v permanentnej ľútosti,
- v permanentnej kajúcnosti.
- Teraz toto obdobie je vyslovene vhodné na to, aby sme sa
- učili tejto permanentnej ľútosti.
- Svätý Augustín povedal: „Kým človek žije v tele, nemôže
- nemať aspoň ľahké hriechy.“ Keby ste
- počuli, ako znovu my kňazi často počúvame od ľudí
- „Pán kaplán, však my nemáme žiadne hriechy.“ Tak ja sa
- hneď spýtam:
- „Jak to robíte? Aj ja chcem.“ Len po
- dvoch, troch minútach diskusie zistíme, že
- je to horšie, ako sme si mysleli.
- „Ale neber naľahko hriechy, ktoré voláme ľahké,“ pokračuje svätý
- Augustín. „Mnoho ľahkých vecí vytvára jednu veľkú
- vec.“ Už len z fyzikálneho hľadiska.
- Jedna malinká vec, pierko.
- Ale skúste chytiť celý paperový paplón. To už má svoju váhu.
- Mnoho kvapiek naplní rieku, mnoho zŕn vytvára hromadu.
- Aká nádej ostáva? Predovšetkým vyznanie.
- Aby sme nezaspali na vavrínoch. To je iba ľahký hriech, ľahký hriech.
- Pridávame a zrazu je ich veľa. Pridávame a zrazu zistíme, že už spáchame
- ťažké.
- Nebezpečenstvo hľadania hranice-
- Koketovanie s hriechom. Čo ešte môžem?
- Pane, toto už je ťažký hriech
- alebo toto je ešte ľahký hriech? Toto ešte môžem?
- Ešte môžem ísť na prijímanie?
- To je zle. To je nepochopené. My nemáme žiť tak,
- čo ešte môžem, aby sa to vpratalo do tej kategórie
- ľahkého
- hriechu.
- Ale my máme hriech principiálne nenávidieť.
- To je niečo podobné ako, um,
- v zamilovanosti, keď
- muž vyznáva lásku svojej, svojej drahej.
- Každý jeden detail mu vadí, ktorý, ktorý, um,
- stelesňuje nejaké nepochopenie alebo ktorý vníma, že
- spôsobil možno nejakú, um, neľásku, nejakú,
- nejaké zranenie. Hneď zamilovaný hneď rieši: „Čo ti je,
- miláčik?
- Čo, čo, ako si sa pozerala? Prečo si smutná?
- Prečo si si sadla tak ďaleko?“ Maličké veci, ktoré
- pre nezamilovaných pôsobia, ako že to už trošku
- nepreháňate, nepreháňate?
- Kresťan, Božie dieťa, nemôže preháňať v rámci lásky
- k všemohúcemu Bohu na tej úrovni, že mu vadia aj ľahké hriechy.
- Veď si všímajme svätých. Oni sa desili ľahkých hriechov,
- lebo aj to im vadilo vo vzťahu k dokonalosti.
- A Pán Ježiš jasne povedal: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý nebeský
- Otec.“ Preto je to kresťanstvo
- také krásne, že my síce dopredu vieme, že dokonalí nebudeme,
- lebo sme ľudia,
- ale aspoň sa nikdy nebudeme nudiť, aj keby sme sa akokoľvek snažili, aj
- keby sa nám akokoľvek darilo, pretože je to naozaj celoživotná
- cesta očisťovania a zdokonaľovania, na ktorej
- stretneme, ak sa úprimne budeme snažiť,
- dokonalosť samu Ježiša Krista.
- Svätý Ján z Kríža povedal krásnu myšlienku:
- „Je vcelku jedno, či je malý vtáčik spoutaný hrubými
- povrazmi, hrubou alebo tenkou niťou, lebo kým niť
- nepretrhne, nech je akokoľvek jemná, nemôže
- odletieť.“ A to je presne
- tá diskusia medzi tým ľahkým a ťažkým hriechom.
- Riešme princíp. Chceme sa zbaviť akejkoľvek, či malej
- alebo veľkej nečistoty. Buďme v tomto rozhodní
- a využíme naozaj toto pôstne obdobie k tomu, aby sme
- dosiahli stav pokánia.
- A takto
- tú otázku, ktorú dali apoštoli svätému Petrovi:
- „Čo máme robiť?
- Čo my máme teda dať Bohu?“ A Peter im odpovedá: „Robte
- pokánie.“ Pokánie pochádza z gréckeho slova metanoia, to
- znamená zmeňte svoje zmýšľanie.
- Teda je to čas, pôst je čas, kedy
- máme začať uvažovať inak. Máme sa vnoriť do mena
- Ježiša Krista, pretože on chce mať skúsenosť s každým
- jedným z
- nás.
- Chce vzťah s Bohom mať o tom, aby
- sme mu v prvom rade dôverovali.
- A zakončím myšlienkou svätej Faustíny: „Všetko, čo jest tvoje,
- je obsiahnuté vo vnútri môjho milosrdenstva hlbšie
- ako nemluvňa v lone matky.
- Ale ako bolestne ma zraňuje nedôvera v moju dobrotivosť.
- Najbolestnejšie ma zraňujú hriechy nedôvery.
- Viem, hovorí svätá Faustína, že aj duše vyvolené a
- pokročilé v rehoľnom duchovnom živote nemajú odvahu úplne
- dôverovať Bohu.
- Je to preto, že málo duší pozná nepochopiteľné Božie
- milosrdenstvo a veľkú Božiu dobrotu.
- Nech tento štyridsaťdenný pôst
- je takou velikou štyridsaťdňovou adoráciou
- toho naj-najdôležitejšieho Božieho rozmeru, rozmeru jeho
- milosrdenstva.
- Amen.
- [hudba]
