Mohlo by vás zaujímať:
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (19.03.2015)
SV. JOZEFA, ŽENÍCHA PANNY MÁRIE, káže dp. Jozef Pajerský.
SV. JOZEFA, ŽENÍCHA PANNY MÁRIE, káže dp. Jozef Pajerský.
Prepis videa
Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
Nátanovi zaznelo Pánovo slovo:
„Choď a povedz môjmu služobníkovi
- Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
- Nátanovi zaznelo Pánovo slovo:
- „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi:
- Toto hovorí Pán:
- A sa tvoje dni dovŕšia
- a ty sa uložíš na odpočinok k svojim otcom,
- ustanovím po tebe potomka,
- ktorý bude pochádzať z tvojich útrob,
- a upevníme jeho kráľovstvo.
- On postaví dom môjmu menu a ja upevníme jeho
- kráľovský trón naveky.
- Ja mu budem otcom a on mi bude synom.
- Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky.
- Tvoj trón bude upevnený navždy."
- Počuli sme Božie slovo.
- Poklona ti Pán.
- Jeho rod bude trvať naveky.
- Jeho rod bude trvať naveky.
- Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky, po všetky
- pokolenia hlásať svojím ús, svojimi ústami tvoju vernosť.
- Veď ty si povedal: „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.
- Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach."
- Jeho rod bude trvať naveky.
- Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným.
- Svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal: „Naveky
- zaistím tvoj rod a postavím tvoj trón, čo pretrvá
- všetky pokolenia."
- Jeho rod bude trvať naveky.
- On bude volať ku mne: „Ty si môj otec, môj Boh a
- útočište mojej spásy."
- Naveky mu svoju milosť zachovám a pevná bude moja zmluva s
- ním.
- Jeho rod bude trvať naveky.
- Čítanie z listu svätého apoštola Pavla Rimanom.
- Bratia,
- Abraham ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi
- sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery.
- Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie
- trvale platilo pre všetko potomstvo,
- nielen preto, čo je zo zákona, ale aj preto, čo je z
- Abrahamovej viery. On je otcom nás všetkých, ako je
- napísané:
- „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov," pred Bohom,
- ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu
- to, čoho niet.
- On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom
- mnohých národov podľa slova: „Také bude tvoje
- potomstvo." Preto sa mu to počítal za
- spravodlivosť. Počuli sme Božie slovo.
- Poklona ti Pán. Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome a bez prestania ťa
- velebia. Chvála ti, Kriste. Chvála ti, Kriste, kráľ večnej
- slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva ti
- Pán.
- Jakub mal syna Jozefa, manžela Marie, z ktorej sa
- narodil Ježiš, nazývaný Kristus.
- S narodením Ježiša Krista to bolo takto.
- Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom,
- ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo
- sa, že počala z Ducha Svätého.
- Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju
- vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky
- prepustiť.
- Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a
- povedal: „Jozef, syn Dávidov,
- neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v
- nej počalo, je z Ducha Svätého.
- Porodí syna a dáš mu meno Ježiš,
- lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov."
- Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov
- anjel.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála ti, Kriste.
- Drahí bratia a sestry, milí televízni diváci,
- dnešný deň sa teda naša pozornosť môže
- trošku viac sústrediť na svätého Jozefa.
- Niekedy sa tak stáva, že uprostred veľkého množstva
- svätých
- sa tí veľmi významní svätí, ktorí boli veľmi blízko
- Ježiša
- nielen svojím životom, ale
- práve aj tou historickou chvíľou a svojím poslaním,
- sa akoby stratia uprostred toho zástupu svätých.
- Niekedy sa to môže stať možno pri nejakých
- litániach alebo v ikonografii, v
- zobrazovaní svätých.
- Tak jeden príklad, ktorý mi prišiel na myseľ, je z
- baziliky Svätého Petra, kde máme v tých stĺpoch
- Veľa rôznych svätých, zakladateľov rôznych rádov.
- Veľké množstvo svätých je zobrazených v Bazilike svätého Petra v
- Ríme aj potom na námestí.
- A keď sa stal pápežom
- Ján XXIII., tak
- poukázal na to, že tam chýba svätý Jozef
- a dal preto prerobiť jeden oltár, ktorý je naľavo od
- hlavného baldachýnu a
- dal tam vbudovať
- mozaiku, ktorá zobrazuje svätého Jozefa, aby tento svätý,
- ktorý je taký dôležitý v cirkvi, ktorý aj jemu bol
- tak osobne blízky, pretože druhé meno mal práve
- Jozef, to svoje krstné,
- volal sa Angelo Giuseppe Roncalli,
- aby, aby ho tam mal v Bazilike svätého Petra.
- V posledných dňoch sme možno zachytili správu, že zas naši otcovia
- biskupi akoby tak chceli tiež podčiarknuť prítomnosť
- svätého Jozefa v spoločenstve svätých, keď nás
- pozývajú, aby sme pri modlitbe svätého ruženca, keď
- spomíname Pannu Máriu, tak pri dvoch tajomstvách,
- pri udalostiach, kde bol prítomný svätý Jozef, aj keď jeho
- prítomnosť bola taká tichá v tej udalosti, aby sme ho tam
- spomenuli, aby sme sa teda modlili:
- „Ježiš, ktorého si Panna s Jozefom v chráme
- obetovala a Ježiš, ktorého si Panna s Jozefom v chráme
- našla.“ Sú to také drobnosti, naozaj detaily,
- ktoré akoby tak dávajú do popredia postavu svätého Jozefa.
- Alebo si môžeme spomenúť, keď sa
- pri každej svätej omši pred niekoľkými mesiacmi, alebo
- už je tomu možno aj rok,
- zaviedla tiež spomienka svätého Jozefa.
- Vždy keď sa spomenie v eucharistickej modlitbe Panna Mária,
- tak pripomíname si aj svätého Jozefa.
- Dnešný deň si ho pripomíname ešte viac, pretože je to
- deň v roku, v liturgickom roku, ktorý je zvlášť jemu
- venovaný.
- Skúsme tak pouvažovať nad tým,
- v čom môže byť svätý Jozef pre náš, pre nás inšpiráciou
- a možno aj, že prečo práve v týchto dňoch alebo v
- týchto
- rokoch aj cirkev na Slovensku tak viac, síce iba
- v detailoch, ale práve pri liturgii,
- zdôraznila jeho prítomnosť, jeho postavu.
- Myslím, že to má jeden taký základný dôvod,
- že keď sa
- spomenie Panna Mária, keď
- sme v prítomnosti Ježiša, keď spomenieme aj svätého
- Jozefa, tak máme pred očami
- obraz tej základnej bunky spoločnosti, ktorou je rodina
- a v ktorej vyrastal aj Ježiš.
- Pripomíname si teda svätú rodinu.
- Keď spomenieme aj svätého Jozefa, tak sa nám ten obraz doplní a
- máme pred očami svätú rodinu.
- A dnešný deň sme počuli v evanjeliu práve o tom, ako,
- ako, aké boli počiatky Svätej rodiny, ako Svätá
- rodina vznikala. Bolo to obdobie, keď sa
- Jozef rozhodoval, či si zoberie Pannu Máriu pod
- strechu svojho domu, či ju prijme za svoju manželku alebo nie.
- Poznáme tie okolnosti. Vieme aj prečo mal v srdci
- pochybnosti. Nie preto, že by nemal Pannu Máriu rád,
- ale preto, že nerozumel dobre tomu, tomu
- ináč nepochopiteľnému zásahu z neba, ktorý z
- Panny Márie urobil matku.
- Jozef tomu nerozumel, a preto mal akoby obavy vstúpiť do
- tohto veľkého tajomstva. Možno nevedel, či on sám
- je toho vôbec hodný,
- či si to vôbec môže dovoliť byť blízko takéhoto
- tajomstva a možno ani tomu tajomstvu vôbec nerozumel.
- O čo ide, keď Panna Mária, ktorej dôveroval,
- keď Panna Mária počala, počala z Ducha Svätého.
- A vtedy zasiahlo nebo. Zjavil sa mu anjel,
- ktorý mu vo sne povedal: „Jozef, neboj sa prijať
- Máriu, svoju manželku.“ V tejto
- chvíli Boh tak viditeľne a veľmi jasne
- Jozefovi zveril Pannu Máriu a s ňou aj
- svojho syna
- počatého Ježiša Krista.
- Jozef prijal túto svoju úlohu a stal sa otcom.
- V tej chvíli, keď prijal Máriu a to, čo sa v
- nej počalo z Ducha Svätého, prijíma úlohu otcovstva.
- Keď som uvažoval nad touto udalosťou zo života svätého
- Jozefa, tak
- sa mi to spojilo s jedným miestom Svätého písma, ktoré, ktoré opisuje
- prvého človeka Adama, ale v určitom zmysle ten opis je
- nastavený tak, že ukazuje na príbeh
- každého jedného z nás. A to je tá chvíla, keď
- Boh stvoril Adama, keď sa Adam stal živou bytosťou,
- keď mu v dých, vdýchol dych života
- a vtedy ho Boh zobral a,
- a
- usadil v záhrade Edenu.
- A poznáme isto to biblické rozprávanie.
- Je to z druhej kapitoly knihy Genesis, kde potom Boh
- zverí túto záhradu prvému človekovi Adamovi a
- zverí mu ju, aby ju obrábal a strážil.
- A biblisti hovoria, že tieto slovíčko obrábal a
- strážil, tak to neznamená, že by ju mal okopávať alebo trhať burinu,
- ale doslovne to skôr znamená, že aby jej slúžil a aby ju
- chránil.
- Boh zveril Adamovi záhradu, aby jej slúžil, aby ju
- chránil. A
- Adam prijal toto poslanie.
- V určitom zmysle, v takom prenesenom sa dá povedať, že túto
- skúsenosť má aj každý človek. Nielen muži,
- ale aj muži, aj ženy. Je to moment, keď
- pocítime, keď si uvedomíme, že niečo alebo niekto nám bol
- zverený.
- Túto skúsenosť mal aj svätý Jozef.
- Tá záhrada, ktorá mu bola zverená, to bola záhrada Svätej
- rodiny. To bola Panna Mária a Ježiš.
- A Boh mu zveril túto záhradu, aby jej
- slúžil a aby ju ochraňoval.
- A my vieme, ako, s akou zodpovednosťou a
- vernosťou sa svätý Jozef chopil tejto úlohy a
- prijal toto zverenie,
- toto poslanie slúžiť a chrániť svätú rodinu.
- Môžeme si položiť otázku, aká záhrada bola mne zverená.
- Možno, že nás napadnú aj nejaké materiálne veci,
- ale
- je dobré si uvedomiť, že
- keď Boh zveruje do starostlivosti človeku niečo,
- tak vždy mu zveruje aj niekoho. Boh nezveruje iba veci.
- Isto zveruje aj veci, ale vždy je to spojené aj s
- osobami.
- Môžeme si všimnúť ešte, keď sa vrátime do knihy Genesis.
- Záhrada, ktorá bola zverená Adamovi, tak až vtedy mu bola
- naplno zverená, keď bola stvorená aj Eva.
- Adam začal napĺňať to svoje poslanie.
- Začal sa zaujímať o tú záhradu, ale niečo mu chýbalo.
- A vtedy Boh doplnil toto poslanie tým, že Adamovi zveril
- Evu, aby jej slúžil a aby ju ochraňoval.
- Takže každému z nás nebolo zverené len niečo, ale aj niekto,
- aby sme
- sa oňho starali, aby sme mu slúžili a aby sme ho
- ochraňovali.
- V rámci manželstva tou prvou záhradou je vždy ten
- partner. Potom prichádzajú deti.
- To je tiež tá záhrada, ktorú Boh zveruje.
- Ale potom sú tu aj, aj širšie rozmery otcovstva a
- materstva,
- v ktorom Boh zveruje ľudí do starostlivosti človeka.
- Tak skúsme aj pri tejto svätej omši tak zvlášť myslieť na tých, ktorí nám
- boli zverení
- a prosme aj na príhovor svätého Jozefa, aby sme si toto
- poslanie slúžiť a ochraňovať tých, ktorých nám Boh zveril,
- plnili naozaj verne, tak, ako to on dokázal. Amen.
- [hudba]





