SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
19.03.2015
15:02 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3833x

Z prameňa (19.03.2015)

SV. JOZEFA, ŽENÍCHA PANNY MÁRIE, káže dp. Jozef Pajerský.

SV. JOZEFA, ŽENÍCHA PANNY MÁRIE, káže dp. Jozef Pajerský.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1628 slov

Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
Nátanovi zaznelo Pánovo slovo:
„Choď a povedz môjmu služobníkovi


  • Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
  • Nátanovi zaznelo Pánovo slovo:
  • „Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi:
  • Toto hovorí Pán:
  • A sa tvoje dni dovŕšia
  • a ty sa uložíš na odpočinok k svojim otcom,
  • ustanovím po tebe potomka,
  • ktorý bude pochádzať z tvojich útrob,
  • a upevníme jeho kráľovstvo.
  • On postaví dom môjmu menu a ja upevníme jeho
  • kráľovský trón naveky.
  • Ja mu budem otcom a on mi bude synom.
  • Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky.
  • Tvoj trón bude upevnený navždy."
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Poklona ti Pán.
  • Jeho rod bude trvať naveky.
  • Jeho rod bude trvať naveky.
  • Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky, po všetky
  • pokolenia hlásať svojím ús, svojimi ústami tvoju vernosť.
  • Veď ty si povedal: „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.
  • Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach."
  • Jeho rod bude trvať naveky.
  • Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným.
  • Svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal: „Naveky
  • zaistím tvoj rod a postavím tvoj trón, čo pretrvá
  • všetky pokolenia."
  • Jeho rod bude trvať naveky.
  • On bude volať ku mne: „Ty si môj otec, môj Boh a
  • útočište mojej spásy."
  • Naveky mu svoju milosť zachovám a pevná bude moja zmluva s
  • ním.
  • Jeho rod bude trvať naveky.
  • Čítanie z listu svätého apoštola Pavla Rimanom.
  • Bratia,
  • Abraham ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi
  • sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery.
  • Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie
  • trvale platilo pre všetko potomstvo,
  • nielen preto, čo je zo zákona, ale aj preto, čo je z
  • Abrahamovej viery. On je otcom nás všetkých, ako je
  • napísané:
  • „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov," pred Bohom,
  • ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu
  • to, čoho niet.
  • On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom
  • mnohých národov podľa slova: „Také bude tvoje
  • potomstvo." Preto sa mu to počítal za
  • spravodlivosť. Počuli sme Božie slovo.
  • Poklona ti Pán. Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
  • Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
  • Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome a bez prestania ťa
  • velebia. Chvála ti, Kriste. Chvála ti, Kriste, kráľ večnej
  • slávy.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva ti
  • Pán.
  • Jakub mal syna Jozefa, manžela Marie, z ktorej sa
  • narodil Ježiš, nazývaný Kristus.
  • S narodením Ježiša Krista to bolo takto.
  • Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom,
  • ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo
  • sa, že počala z Ducha Svätého.
  • Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju
  • vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky
  • prepustiť.
  • Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a
  • povedal: „Jozef, syn Dávidov,
  • neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v
  • nej počalo, je z Ducha Svätého.
  • Porodí syna a dáš mu meno Ježiš,
  • lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov."
  • Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov
  • anjel.
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála ti, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry, milí televízni diváci,
  • dnešný deň sa teda naša pozornosť môže
  • trošku viac sústrediť na svätého Jozefa.
  • Niekedy sa tak stáva, že uprostred veľkého množstva
  • svätých
  • sa tí veľmi významní svätí, ktorí boli veľmi blízko
  • Ježiša
  • nielen svojím životom, ale
  • práve aj tou historickou chvíľou a svojím poslaním,
  • sa akoby stratia uprostred toho zástupu svätých.
  • Niekedy sa to môže stať možno pri nejakých
  • litániach alebo v ikonografii, v
  • zobrazovaní svätých.
  • Tak jeden príklad, ktorý mi prišiel na myseľ, je z
  • baziliky Svätého Petra, kde máme v tých stĺpoch
  • Veľa rôznych svätých, zakladateľov rôznych rádov.
  • Veľké množstvo svätých je zobrazených v Bazilike svätého Petra v
  • Ríme aj potom na námestí.
  • A keď sa stal pápežom
  • Ján XXIII., tak
  • poukázal na to, že tam chýba svätý Jozef
  • a dal preto prerobiť jeden oltár, ktorý je naľavo od
  • hlavného baldachýnu a
  • dal tam vbudovať
  • mozaiku, ktorá zobrazuje svätého Jozefa, aby tento svätý,
  • ktorý je taký dôležitý v cirkvi, ktorý aj jemu bol
  • tak osobne blízky, pretože druhé meno mal práve
  • Jozef, to svoje krstné,
  • volal sa Angelo Giuseppe Roncalli,
  • aby, aby ho tam mal v Bazilike svätého Petra.
  • V posledných dňoch sme možno zachytili správu, že zas naši otcovia
  • biskupi akoby tak chceli tiež podčiarknuť prítomnosť
  • svätého Jozefa v spoločenstve svätých, keď nás
  • pozývajú, aby sme pri modlitbe svätého ruženca, keď
  • spomíname Pannu Máriu, tak pri dvoch tajomstvách,
  • pri udalostiach, kde bol prítomný svätý Jozef, aj keď jeho
  • prítomnosť bola taká tichá v tej udalosti, aby sme ho tam
  • spomenuli, aby sme sa teda modlili:
  • „Ježiš, ktorého si Panna s Jozefom v chráme
  • obetovala a Ježiš, ktorého si Panna s Jozefom v chráme
  • našla.“ Sú to také drobnosti, naozaj detaily,
  • ktoré akoby tak dávajú do popredia postavu svätého Jozefa.
  • Alebo si môžeme spomenúť, keď sa
  • pri každej svätej omši pred niekoľkými mesiacmi, alebo
  • už je tomu možno aj rok,
  • zaviedla tiež spomienka svätého Jozefa.
  • Vždy keď sa spomenie v eucharistickej modlitbe Panna Mária,
  • tak pripomíname si aj svätého Jozefa.
  • Dnešný deň si ho pripomíname ešte viac, pretože je to
  • deň v roku, v liturgickom roku, ktorý je zvlášť jemu
  • venovaný.
  • Skúsme tak pouvažovať nad tým,
  • v čom môže byť svätý Jozef pre náš, pre nás inšpiráciou
  • a možno aj, že prečo práve v týchto dňoch alebo v
  • týchto
  • rokoch aj cirkev na Slovensku tak viac, síce iba
  • v detailoch, ale práve pri liturgii,
  • zdôraznila jeho prítomnosť, jeho postavu.
  • Myslím, že to má jeden taký základný dôvod,
  • že keď sa
  • spomenie Panna Mária, keď
  • sme v prítomnosti Ježiša, keď spomenieme aj svätého
  • Jozefa, tak máme pred očami
  • obraz tej základnej bunky spoločnosti, ktorou je rodina
  • a v ktorej vyrastal aj Ježiš.
  • Pripomíname si teda svätú rodinu.
  • Keď spomenieme aj svätého Jozefa, tak sa nám ten obraz doplní a
  • máme pred očami svätú rodinu.
  • A dnešný deň sme počuli v evanjeliu práve o tom, ako,
  • ako, aké boli počiatky Svätej rodiny, ako Svätá
  • rodina vznikala. Bolo to obdobie, keď sa
  • Jozef rozhodoval, či si zoberie Pannu Máriu pod
  • strechu svojho domu, či ju prijme za svoju manželku alebo nie.
  • Poznáme tie okolnosti. Vieme aj prečo mal v srdci
  • pochybnosti. Nie preto, že by nemal Pannu Máriu rád,
  • ale preto, že nerozumel dobre tomu, tomu
  • ináč nepochopiteľnému zásahu z neba, ktorý z
  • Panny Márie urobil matku.
  • Jozef tomu nerozumel, a preto mal akoby obavy vstúpiť do
  • tohto veľkého tajomstva. Možno nevedel, či on sám
  • je toho vôbec hodný,
  • či si to vôbec môže dovoliť byť blízko takéhoto
  • tajomstva a možno ani tomu tajomstvu vôbec nerozumel.
  • O čo ide, keď Panna Mária, ktorej dôveroval,
  • keď Panna Mária počala, počala z Ducha Svätého.
  • A vtedy zasiahlo nebo. Zjavil sa mu anjel,
  • ktorý mu vo sne povedal: „Jozef, neboj sa prijať
  • Máriu, svoju manželku.“ V tejto
  • chvíli Boh tak viditeľne a veľmi jasne
  • Jozefovi zveril Pannu Máriu a s ňou aj
  • svojho syna
  • počatého Ježiša Krista.
  • Jozef prijal túto svoju úlohu a stal sa otcom.
  • V tej chvíli, keď prijal Máriu a to, čo sa v
  • nej počalo z Ducha Svätého, prijíma úlohu otcovstva.
  • Keď som uvažoval nad touto udalosťou zo života svätého
  • Jozefa, tak
  • sa mi to spojilo s jedným miestom Svätého písma, ktoré, ktoré opisuje
  • prvého človeka Adama, ale v určitom zmysle ten opis je
  • nastavený tak, že ukazuje na príbeh
  • každého jedného z nás. A to je tá chvíla, keď
  • Boh stvoril Adama, keď sa Adam stal živou bytosťou,
  • keď mu v dých, vdýchol dych života
  • a vtedy ho Boh zobral a,
  • a
  • usadil v záhrade Edenu.
  • A poznáme isto to biblické rozprávanie.
  • Je to z druhej kapitoly knihy Genesis, kde potom Boh
  • zverí túto záhradu prvému človekovi Adamovi a
  • zverí mu ju, aby ju obrábal a strážil.
  • A biblisti hovoria, že tieto slovíčko obrábal a
  • strážil, tak to neznamená, že by ju mal okopávať alebo trhať burinu,
  • ale doslovne to skôr znamená, že aby jej slúžil a aby ju
  • chránil.
  • Boh zveril Adamovi záhradu, aby jej slúžil, aby ju
  • chránil. A
  • Adam prijal toto poslanie.
  • V určitom zmysle, v takom prenesenom sa dá povedať, že túto
  • skúsenosť má aj každý človek. Nielen muži,
  • ale aj muži, aj ženy. Je to moment, keď
  • pocítime, keď si uvedomíme, že niečo alebo niekto nám bol
  • zverený.
  • Túto skúsenosť mal aj svätý Jozef.
  • Tá záhrada, ktorá mu bola zverená, to bola záhrada Svätej
  • rodiny. To bola Panna Mária a Ježiš.
  • A Boh mu zveril túto záhradu, aby jej
  • slúžil a aby ju ochraňoval.
  • A my vieme, ako, s akou zodpovednosťou a
  • vernosťou sa svätý Jozef chopil tejto úlohy a
  • prijal toto zverenie,
  • toto poslanie slúžiť a chrániť svätú rodinu.
  • Môžeme si položiť otázku, aká záhrada bola mne zverená.
  • Možno, že nás napadnú aj nejaké materiálne veci,
  • ale
  • je dobré si uvedomiť, že
  • keď Boh zveruje do starostlivosti človeku niečo,
  • tak vždy mu zveruje aj niekoho. Boh nezveruje iba veci.
  • Isto zveruje aj veci, ale vždy je to spojené aj s
  • osobami.
  • Môžeme si všimnúť ešte, keď sa vrátime do knihy Genesis.
  • Záhrada, ktorá bola zverená Adamovi, tak až vtedy mu bola
  • naplno zverená, keď bola stvorená aj Eva.
  • Adam začal napĺňať to svoje poslanie.
  • Začal sa zaujímať o tú záhradu, ale niečo mu chýbalo.
  • A vtedy Boh doplnil toto poslanie tým, že Adamovi zveril
  • Evu, aby jej slúžil a aby ju ochraňoval.
  • Takže každému z nás nebolo zverené len niečo, ale aj niekto,
  • aby sme
  • sa oňho starali, aby sme mu slúžili a aby sme ho
  • ochraňovali.
  • V rámci manželstva tou prvou záhradou je vždy ten
  • partner. Potom prichádzajú deti.
  • To je tiež tá záhrada, ktorú Boh zveruje.
  • Ale potom sú tu aj, aj širšie rozmery otcovstva a
  • materstva,
  • v ktorom Boh zveruje ľudí do starostlivosti človeka.
  • Tak skúsme aj pri tejto svätej omši tak zvlášť myslieť na tých, ktorí nám
  • boli zverení
  • a prosme aj na príhovor svätého Jozefa, aby sme si toto
  • poslanie slúžiť a ochraňovať tých, ktorých nám Boh zveril,
  • plnili naozaj verne, tak, ako to on dokázal. Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (19.03.2015) - Archív

Reklamní partneri