SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
19.05.2015
15:25 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3809x

Z prameňa (19.05.2015)

Utorok po siedmej veľkonočnej nedeli, káže dp. Marián Bér.

Utorok po siedmej veľkonočnej nedeli, káže dp. Marián Bér.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1777 slov

Čítanie zo Skutkov apoštolov:
Pavol z Miletu poslal do Efezu a
zavolal si starších cirkvi.


  • Čítanie zo Skutkov apoštolov:
  • Pavol z Miletu poslal do Efezu a
  • zavolal si starších cirkvi. Keď k nemu prišli,
  • povedal im:
  • „Vy viete, ako som bol s vami celý čas od
  • prvého dňa, čo som vkročil do Ázie,
  • ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v
  • slzách a skúškach, ktoré na mňa doliehali z
  • úkladov Židov.
  • Ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné
  • a učil som vás verejne i po domoch.
  • Ako som zaprisahával Židov aj Grékov, že
  • sa majú obrátiť k Bohu a uveriť v nášho
  • Pána Ježiša Krista. A teraz, spútaný
  • Duchom, idem do Jeruzalema, hoci neviem,
  • čo ma tam čaká. Len Duch Svätý ma vo všetkých
  • mestách uisťuje, že ma očakávajú
  • okovy a súženie.
  • Svoj život si však veľmi necením. Len aby
  • som dokončil svoj beh a službu,
  • ktorú som dostal od Pána Ježiša,
  • svedčiť o evanjeliu Božej milosti.
  • A teraz viem, že už neuvidíte moju tvár.
  • Nik z vás, medzi ktorými som chodil a
  • ohlasoval kráľovstvo.
  • Preto vám dnešný deň dosvedčujem, že som
  • čistý od krvi všetkých, lebo som neušiel bez
  • toho, že by som vám nezvestoval Božiu
  • vôľu celú."
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Spievajme nášmu Pánovi hlasom
  • radostným.
  • Spievajme nášmu Pánovi hlasom
  • radostným.
  • Zoslal si, Bože,
  • zúrodňujúci dážď a spružil si
  • svoju ochabnutú krajinu.
  • Prebývajú v nej tvoje tvory. Pre
  • chudobného si pripravil vo svojej dobrote,
  • Bože.
  • Spievajme nášmu Pánovi hlasom radostným.
  • Nech je velebený Pán deň čo deň.
  • Nesie nás Boh, naša spása.
  • Náš Boh je Boh spásy. On je
  • Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
  • Spievajme nášmu Pánovi hlasom radostným.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Duch Svätý nás naučí všetko a
  • pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče,
  • nadišla hodina.
  • Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba tak,
  • ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo
  • si dal ty jemu,
  • im darovalo večný život.
  • A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného
  • pravého Boha a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.
  • Ja som ťa oslávil na zemi. Dokončil som dielo, ktoré si mi dal
  • vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe
  • slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.
  • Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.
  • Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo.
  • Teraz spoznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba.
  • Lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im.
  • A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba a
  • uverili, že si ma ty poslal.
  • Za nich prosím.
  • Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú
  • tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje.
  • A čo je tvoje, je moje.
  • A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni
  • sú vo svete a ja idem k tebe."
  • Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
  • Keď oslavujeme nejaké životné jubileum, ani to nemusí
  • byť jubileum, jubileum, ale narodeniny, milí bratia a
  • sestry,
  • tak môžeme vnímať také dve skupinky, aj viac,
  • ale také dve základné skupinky ľudí, že sú ľudia, ktorí
  • pri svojich narodeninách alebo pri nejakých životných
  • významných situáciách oslavujú seba.
  • A sú ľudia, ktorí pri významných životných
  • situáciách alebo jubileách oslavujú Boha
  • a tých, ktorí stáli počas
  • ich života v ich blízkosti.
  • No,
  • myslím, že nemusím hovoriť, ale asi bližší sú
  • nám tí, ktorí vedia osláviť Boha, alebo vedia teda poukázať
  • aj na to, že nielen svojimi zásluhami-
  • Eh, sú tam, kde sú, ale aj vďaka tým, ktorí sú pri nich a ktorí
  • stáli pri nich.
  • A dnes, keď počúvame evanjelium Ježišovej
  • veľkňazskej modlitby, tak vidíme,
  • že Ježiš oslavuje Otca.
  • Ježiš hovorí: „Otče,
  • nadišla hodina.“ A teraz
  • Ježiš hovorí Otcovi,
  • ako mu dal dokončiť dielo, ktoré bolo na zemi.
  • A vieme, že Ježiš toto svoje dielo dokončil.
  • Táto modlitba znie tak rozlúčkovo a
  • je to práve aj to, že Ježiš vystúpil na nebesia.
  • A tak prežívame možno teraz taký čas, že tento
  • týždeň, kým nezostúpi Duch Svätý, môžeme prežívať tak, že čakáme,
  • kedy nám,
  • eh, bude zoslaný Duch-potešiteľ.
  • Ale sú veľmi dôležité myšlienky v tejto modlitbe,
  • a to práve v tom kontexte, ako Ježiš chce
  • osláviť Otca za to, že vykonal dielo na zemi,
  • ktoré mal vykonať. A vieme, že Ježiš toto dielo
  • vykonal tým, čo vlastne hovorí v tom dnešnom úryvku
  • evanjelia:
  • „Zjavil som tvoje meno ľuďom.“ Teda
  • Ježiš zjavuje Otca ľuďom, zjavuje
  • toto posolstvo človeku.
  • A
  • potom počúvame ďalej, ako sa Ježiš modlí za tých,
  • ktorí prijali toto
  • posolstvo. „Tvoji boli. Dal si ich mne.
  • Oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali všetko.“ A tak ďalej.
  • A samozrejme vieme, že Ježiš to hlavné dielo, ktoré dokončil,
  • tak to bolo
  • to dielo na kríži, záchrana sveta.
  • A aj keď zomiera Kristus na kríži, tak hovorí tie slová, ktoré
  • poznáme: „Je dokonané.“ To znamená, že
  • akoby chcel vysloviť to, že: „Dokončil som.
  • Dokonal som dielo, ktoré si mi dal, Otče,
  • vykonať.“ No a
  • môžeme vnímať ale na druhej strane, že Ježiš najviac
  • oslávil svojho Otca alebo vykonával dielo, ktoré mu dal vykonať
  • ani nie tak slovami, ako skutkami.
  • Samozrejme, že aj slová sú dôležité,
  • ale skutky. Skutky, ktoré koná Kristus a na základe týchto
  • skutkov
  • človek alebo ľudia, ktorí sa stretali s Ježišom,
  • tak mohli vnímať,
  • mohli vidieť a mohli prijať, že on je Boží Syn, že je
  • poslaný od Boha a zjavuje Otca, zjavuje nebeského Otca
  • človeku.
  • A tak aj my vlastne sme neraz pozývaní k tomuto, aby
  • sme našimi skutkami, a preto som hovoril, že
  • keď sa človek snaží byť dobrý, tak koná dobré skutky, aby sme
  • našimi skutkami oslavovali Otca a
  • zjavovali jeho meno a zjavovali Božie meno ľuďom,
  • zjavovali ho človeku. [povzdych] Jedno
  • rozprávanie alebo jedna taká príhoda hovorí, že jeden kresťanský autor
  • bol so svojím kamarátom v jednej horskej chate,
  • a teraz tam boli svedkami situácie, ako jeden taký podnapitý
  • muž tam chodil od stola k stolu a každého sa pýtal: „Máš ma rád?
  • Máš ma rád?“ A teraz títo, ktorí tam boli, tí
  • účastníci tak chceli mať od neho pokoj.
  • A tak niekto z nich mu už odvrkol: „Mám ťa rád.
  • Samozrejme, mám ťa rád. Máme ťa radi.“ A teraz ten podnapitý
  • muž hovorí, že: „Ako ma môžeš mať rád, keď ani nevieš, kto som,
  • ani nevieš, ako žijem, keď ani nevieš, čo prežívam?“
  • A vtedy ten kresťanský autor tak poznamenal tomu svojmu kamarátovi, že
  • ten opitý muž, hoci je opitý, má pravdu.
  • Pretože keď povieme, že máme niekoho radi, ale ani sa oňho nezaujímame,
  • ani neprejavíme oňho nejaký záujem, ani nevieme, čo prežíva ten človek, tak sú
  • to len slová do vetra.
  • A
  • teda
  • keď dnes počúvame toto Božie slovo, ako Syn
  • oslávil Otca svojimi skutkami, svojím životom, tak aj nás
  • to môže tak povzbudiť k tomu, aby sme svojím životom,
  • svojimi skutkami, dobrými skutkami oslavovali Otca.
  • Samozrejme, nie vždy je to ľahké. Nie každý človek, ktorý je v našej
  • blízkosti alebo ľudia, ktorí sú okolo nás, sú nám práve tí, s ktorými
  • chceme komunikovať, s ktorými chceme možno
  • sa rozprávať alebo nejako inej, iným spôsobom trebárs im
  • prejaviť dobro.
  • Ale práve to je to kresťanské, že na základe spôsobu
  • nášho života by mali spoznať, že áno, tento človek koná čosi,
  • čo je dobré.
  • Dnes môžeme vidieť, že na adresu kresťanov padajú neraz
  • rôzne také
  • výpovede, že veď tí, čo nechodia do kostola, sú lepší ako tí,
  • čo tam
  • chodia. Pochopiteľne, keby to bola doslovná pravda,
  • tak by to bolo zlé. Ale niekedy sú to samozrejme len
  • určité domnienky ľudí, ktorí nemajú s vierou veľa
  • spoločného. Ale samozrejme, že, eh, aj táto
  • Kristova veľkňazská modlitba nás pozýva k tomu, aby sme každý deň možno
  • sa snažili urobiť aspoň niečo dobré, aspoň jeden dobrý skutok,
  • urobiť aspoň čosi dobré pre toho blížneho, pre blížnu, urobiť
  • aspoň maličké dobro, maličké gesto lásky, maličký prejav toho, že
  • áno, mám ťa rád, máme ťa radi
  • a niečo pre teba urobíme. Dokážeme to nejako nielen slovami,
  • ale skutkami.
  • Jedno kórejské dievča žilo v Taliansku a, eh,
  • dostalo sa tam do skupinky veriacich ľudí.
  • Dala sa pokrstiť.
  • Samozrejme, prišiel čas, kedy sa mala vrátiť domov, kde bolo
  • prevažne budhistické náboženstvo.
  • A ono toto dievča hovorí, že: „Ťažko by som
  • doma nejako slovne dosvedčovala, že som
  • prijala vieru v Ježiša Krista, že som sa dala pokrstiť.
  • Jediné, čo môžem robiť, je ukázať mojím životom, skutkami,
  • ktoré budem konať, že, že som prijala čosi
  • vznešenejšie, čosi krajšie-
  • Môžeme vnímať práve na tomto vyjadrení tohto dievčaťa kórejského,
  • že aká sila lásky sa uvoľnila z jej srdca, aký
  • kus dobra sa uvoľnil, keď chce práve alebo chcela svojím životom
  • alebo skutkami tým, čo konala pre rodičov, pre svojich
  • blízkych. Chcela ukázať, že prijala vieru v Ježiša
  • Krista, chcela ho osláviť svojimi skutkami.
  • Nie tým, že rozprávala, ale tým, že konala.
  • Možno aj my sa neraz dostávame do situácie, že nám, že, že je
  • nám ľahšie hovoriť, ako konať.
  • A teraz, keď vlastne
  • tu mám kázeň, tak
  • teraz tak rozmýšľam, alebo to tak príde, že ty si
  • hovoríš, ale samozrejme, že mali by o tom svedčiť aj skutky.
  • Pochopiteľne.
  • A to si môže želať každý z nás, aby sme nielen hovorili, ale aj
  • konali, aby naše skutky, dobré skutky svedčili o tom, že
  • sme prijali vieru Ježiša Krista, že sme veriaci a že chceme
  • svojím životom a skutkami oslavovať nebeského Otca
  • a zjavovať jeho meno ľuďom, teda tým, ktorí ho možno
  • ešte nepoznajú, aby na základe našich skutkov
  • videli alebo mohli prijať Ježiša Krista.
  • No a ešte jeden taký príbeh alebo také
  • svedectvo. To sa mi veľmi páčilo, pretože je to zo života svätého
  • Františka Saleského, ktorý je tiež jedným z patrónov našej
  • televízie.
  • A s ním sa stretla jedna pani, ktorá sa mu veľmi
  • ponosovala na ľudí, ktorí sú okolo nej.
  • Sú zlí, sú takí nepríjemní a ona nevie, ako s nimi
  • vydržať. A svätý František Saleský jej tak múdro
  • odpovedal. Hovorí, že: „Tak, milá pani,
  • nemám šancu zmeniť tých ľudí, ktorí sú okolo vás.
  • Ale môžme zmeniť seba navzájom
  • vy a ja.
  • A keď dokážeme byť lepší, tak bude už o dvoch lepších
  • ľudí na svete viacej."
  • A to je taká pekná myšlienka, že vlastne každý môže začať od
  • seba miesto toho, aby sa ponosoval na to, že akí sú okolo tí
  • druhí zlí. Keď človek začína od seba, keď koná dobro,
  • keď sa snaží vykonať nejaké dobro a osláviť
  • tým Otca, osláviť tým Ježiša Krista, tak to môže pomôcť aj
  • tým druhým. Nuž
  • kiež nás naše dni vedú k tomu, že chceme
  • aj my takýmito skutkami oslavovať nebeského Otca,
  • ako ho oslávil Ježiš Kristus svojím životom, skutkami,
  • smrťou a zmŕtvychvstaním.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (19.05.2015) - Archív

Reklamní partneri