SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
02.05.2014
20:52 min.
Titulky od AI
Zobrazené 4404x

Z prameňa (2.05.2014)

Sv. Atanáza, biskupa a učiteľa Cirkv, káže dp. Martin Šafárik.

Prepis videa

cca 12 min čítania • 2253 slov

Aleluja.
Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého


  • Aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadského
  • mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli
  • znamenia, ktoré robil na chorých.
  • Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.
  • Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
  • Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké
  • množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo
  • najedli?"
  • Ale to povedal len preto, že ho skúšal, lebo sám vedel, čo
  • urobí.
  • Filip mu povedal:
  • „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má
  • každému ujsť, čo i len kúsok."
  • Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
  • „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmeňých chlebov a dve ryby.
  • Ale čo je to pre toľkých?"
  • Ježiš povedal: „Usadťte ľudí."
  • Na tom mieste bolo mnoho trávy
  • a mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.
  • Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával
  • sediacim, podobne aj z rýb, koľko chceli.
  • Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné
  • odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar."
  • Pozbierali teda
  • a odrobinami z piatich jačmeňných chlebov, ktoré
  • zostali po tých, čo jedli,
  • naplnili dvanásť košov.
  • Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj
  • ten prorok, ktorý má prísť na svet."
  • Ale keď Ježiš poznal,
  • že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom,
  • znova sa utiahol na vrch celkom sám.
  • Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry,
  • svätý Atanáz, ktorého dnes slávime, žil v štvrtom storočí, teda
  • v období, keď kresťanstvo dosiahlo vonkajšiu
  • slobodu,
  • ale prekonávalo veľké vnútorné boje.
  • Rozpory vychádzali z rozdielneho teologického vysvetľovania
  • niektorých kresťanských tajomstiev viery.
  • V období Atanázovho života sa teologický boj
  • sústredil na božstvo Ježiša Krista.
  • Popieračom Kristovho božstva bol alexandrijský
  • kňaz Arius,
  • ktorý mal na východe početných stúpencov.
  • Jedným z jeho hlavných odporcov bol práve svätý Atanáz, ktorý si pre
  • ochranu pravovernej náuky v živote veľa vytrpel.
  • Počas pobytu v samote napísal mladý Atanáz
  • svoje prvé dva spisy, a to polemickú reč proti
  • pohanom a teologický spis o vtelení
  • slova, v ktorom hovoril o možnosti i potrebe
  • Kristovho vtelenia a smrti.
  • Potrebe ako potreba našej spásy a záchrany.
  • Keď začal v rokoch tristo pätnásť až sedemnásť
  • alexandrijský kňaz Arius hlásať náuku, ktorá
  • popierala božstvo Ježiša Krista,
  • Atanáz bol diakonom a tajomníkom alexandrijského biskupa
  • Alexandra.
  • Niektorí historici predpokladajú, že práve Atanáz zostavil list, v
  • ktorom biskup Alexandros upozornil pápeža svätého Silvestra
  • a východných biskupov na Ariove bludy.
  • Keďže spor okolo Ariovho učenia sa veľmi rozrástol
  • a ohroso-ohrozoval jednotu cirkvi, cisár
  • Konštantín Veľký zvolal v roku tristo dvadsaťpäť
  • do Nicei prvý všeobecný cirkevný snem.
  • Na sneme sa zúčastnil i svätý Atanáz ako sprievodca
  • biskupa Alexandra a patril medzi najhorlivejších
  • obrancom pravoverného kresťanského učenia.
  • Koncil odsúdil Ariovu náuku a v
  • slávnostnom vyznaní viery vyhlásil, že Ježiš Kristus je jednorodený
  • Boží Syn, zrodený z Otca pred všetkými vekmi,
  • pravý Boh
  • a jednej podstaty s Otcom.
  • Dňa ôsmeho februára tristo päťdesiatšesť v noci vtrhli
  • cisárski vojaci do chrámu, kde slávil Atanáz
  • večernú bohoslužbu, ale mnísi a klerici, ktorí boli okolo
  • neho, bránili svojho biskupa a pomohli mu
  • utiecť.
  • Atanáz sa musel šesť rokov skrývať, no ostal v
  • Egypte, kde mu poskytli útoľok mnísi a oddaní
  • veriaci.
  • Svätý Atanáz sa uctieva tak vo východnej, ako aj v našej
  • západnej cirkvi ako horlivý duchovný pastier a veľký
  • obranca pravej viery.
  • Svätý Atanáz sa zriekol svojho komfortu pre lásku ku Kristovi.
  • Bránil ho celým svojím bytím.
  • Možno sa nám zdá, že je to neaktuálna téma, ktorá bola
  • vyriešená jasným dogmatickým definovaním bozkosti
  • Ježiša Krista Koncilu v Nicei,
  • ale podobných bludárov, akým bol aj domýlený kňaz Arius,
  • je aj v súčasnosti dosť. Napríklad Jozef
  • Banáš, ktorý na svojej webovej stránke V profile
  • o
  • sebe prezentuje sa ako slovenský spisovateľ,
  • politik, diplomat a top manažér.
  • Je smutné, že na internete sa môžeme dočítať zo správ
  • SITA,
  • že v bratislavskom kostole králi-Klarisiek v
  • pondelok podvečer dvadsiateho ôsmeho septembra
  • pokrstili novú knihu Jozefa Banáša s názvom Kód
  • 9.
  • Tu sa mi však žiada aj jedna dôležitá upresňujúca informácia,
  • že aktuálnym správcom
  • odsväteného kostola Klarisky nie je katolícka
  • cirkev,
  • ale tento objekt mesta Bratislava je v správe
  • Bratislavského kultúrneho strediska,
  • ktorý tento upravený priestor
  • oficiálne ponúka ako koncertnú sieň k možnému
  • využitiu rôznych kultúrnych podujatí,
  • ako uvádza takisto na svojej stránke
  • koncertné vystúpenia, menšie divadelné žánre, výstavy
  • výtvarného umenia, čítania a recitácie literatúry,
  • civilné sobáše,
  • tlačové konferencie a tak ďalej.
  • Teda aby bolo jasné, že s akciou krst knihy Kód
  • 9 katolícka cirkev nemá nič spoločné.
  • Túto jasnosť si dovoľujem, aj keď ubehlo už sedem mesiacov
  • od tejto udalosti, aktualizovať práve pri
  • príležitosti dnešnej liturgickej spomienky na svätého
  • Atanáza, svätého obrancu
  • pravej náuky o Ježišovi Kristovi.
  • [odkašle si] Uvediem fragment z
  • rozhovoru pre Liptov bodka sme bodka sk
  • vo forme otázky pre pána Banáša,
  • ktorá znie:
  • „Ako vnímate Boha a Ježiša Krista, čiže
  • Božieho syna?“ A on odpovedá:
  • „Boh je univerzálna láska, dobro.
  • Ak si niekto myslí, že je to nejaký bradatý strýco sediaci na
  • obláčiku, tak na takého Boha neverím.
  • A čo sa týka tej druhej časti otázky,
  • Kristus nikde v evanjeliách o sebe nehovoril,
  • že je Boží syn.
  • Rovnako som sa čudoval ako vy.
  • Božím synom sa stal na základe hlasovania na Nicejskom koncile,
  • ktorý zvolal v roku tristo dvadsaťpäť cisár Konštantín.
  • Rucala sa mu ríša.
  • Kresťanstvo nemohol potlačiť. To bolo ešte to úprimné
  • kresťanstvo, keď sa kresťania ešte za cisára neraz so
  • spevom pre svoju vieru nechali zožrať levom,
  • tak z neho urobil štátnu ideológiu.
  • Zvolal koncil, na ktorom okrem iného vybral z
  • osemdesiatich rôznych evanjelií štyri.
  • Čiže to bola normálna cenzúra."
  • Namiesto toho vnímania, že to bolo pôsobenie Ducha Svätého
  • na základe apoštolskej postupnosti,
  • pre neho to bola cenzúra.
  • „Biskup Arius,“ ktorý
  • zase nebol biskup, ale kňaz, takže to si treba dobrať,
  • „protestoval, že sú názory, že Ježiš Kristus je Syn Boha
  • a nikto nemôže byť fyzicky synom Boha.
  • Cisár povedal: „Dávam hlasovať, či Ježiš Kristus Boží syn
  • alebo nie. Ja si myslím, že je.“ Kto by si teda
  • trúfol oponovať cisárovi?
  • Ale traja si predsa len trúfli, a tak Ježiš Kristus sa stal Božím
  • synom hlasovaním počtom dvesto sedemnástich
  • ku trom. To je historický fakt."
  • Končí na túto odpoveď pán Jozef Banáš.
  • [povzdych] Aby som
  • odpovedal
  • tomuto bludu,
  • že Ježiš Kristus nikde o sebe nehovorí, že je Božím synom v
  • evanjeliách, tak by som zacitoval pár
  • fragmentov práve z evanjelií, kde Ježiš Kristus to hovorí a
  • úplne jasne.
  • Prvýkrát
  • vtedy, keď Ježiš Kristus ako dvanásťročný prišiel
  • do
  • židovskej synagógy, teda domu nebeského Otca
  • Boha Jahve,
  • a učil takou múdrosťou, že nad, nad ním
  • žasli miestni rabíni.
  • Teda prečítam teraz priamy text Lukášovho evanjelia.
  • „Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi,
  • počúval ich a kládol im
  • otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou
  • a odpoveďa- odpoveďami.“ To boli múdri židovskí
  • rabíni, ktorí
  • poznali Sväté písmo vpredú, odzadu a žasli nad múdrosťou
  • dvanásťročného dieťaťa,
  • čo už je výnimočné.
  • „Keď ho zazreli, strpli od údivu. A matka mu povedala,“ teda Panna
  • Mária, ktorí ho hľadali, „Syn môj, čo si nám to urobil?
  • Pozri tvoj i otec,“ teda svätý Jozef ako jeho pestún,
  • „i ja sme ťa s bolesťou hľadali.
  • On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali?
  • Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho
  • Otca?“ Bol v synagóge,
  • chrám nebeského Otca
  • a hovorí: „Neviete?“ Je to zjavenie jeho
  • Božstva, je to zjavenie jeho synovstva aj pre malé
  • deti.
  • A svätopisec pokračuje: „Ale oni nepochopili slovo, ktoré im
  • hovoril.“ Nielen vtedy,
  • ale aj teraz.
  • Stále im to, stále to mnohým ešte nedošlo, čo povedal Pán Ježiš
  • vtedy. Ďalší úryvok Marek: „V tých dňoch prišiel Ježiš
  • z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne.
  • V tom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako
  • holubica zostupoval na neho.
  • A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v
  • tebe mám zaľúbenie.“
  • Tam nebol len Pán Ježiš,
  • tam boli zástupy.
  • A tá historická skutočnosť tohto zázraku, tohto
  • priznania sa nebeského Otca k svojmu Synovi, Ježišovi
  • Kristovi, to sa udialo pred zrakmi a
  • sluchmi mnohých ľudí, zástupov.
  • Ján,
  • svätý apoštol, ten, ktorý bol osobne na Golgote pod
  • krížom Krista,
  • pán Banáš, v evanjeliu, ktoré ste vraj čítali
  • a ste to tam nenašli, píše:
  • „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby
  • nezahynul nikto, kto v neho verí, aby ale aby mal večný život.
  • Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil,
  • ale aby skrze neho svet spásil.
  • Kto v neho verí, nie je odsúdený, ale kto neverí, je
  • odsúdený, pretože neuveril v meno
  • jednorodeného Božieho Syna.“
  • Ďalšia zmienka
  • a posledná Matúšova dvadsiata ôsma kapitola.
  • „Keď sa pomĺkala sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária
  • Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob.
  • V tom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel,
  • pristúpil, odvalil kameň a sadol si.
  • Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev bielý ako sneh.
  • Strážnici strnuli od strachu z neho a
  • dos-os-a ostali ako mŕtvi.
  • Anjel sa prihovoril ženám:
  • „Vy sa nebojte.
  • Viem, že hľadáte Ježiša Krista, ktorý bol
  • ukrižovaný.“
  • Tu sa treba zamyslieť nad tým,
  • akého Ježiša Krista hľadáme my v evanjeliu.
  • Lebo ak hľadáme Ježiša Krista ako
  • blázna,
  • ktorý sa rúha proti nebeskému Otcovi, tak ho tam budeme stále
  • nachádzať a v tých textoch nebudeme môcť pochopiť to, čo Ježiš
  • Kristus nám zanechal vo Svätom evanjeliu.
  • Ale ak s čistým srdcom, preto povedal Pán Ježiš: „Buďte ako deti,
  • lebo ne-nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Teda v dôvere,
  • v dôvere k nebeskému Otcovi, počúvajte ma, čo som vám prišiel
  • zvestovať, potom dokážeme pochopiť jeho náuku.
  • Pokračujeme v evanjeliu. „Nie je ho tu, lebo vstal, ako
  • povedal.
  • Poďte, pozrite si miesto, kde ležal a rýchlo choďte povedať jeho
  • učeníkom:
  • Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galilei. Tam ho uvidíte.
  • Hľa, povedal som vám to.
  • Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to
  • oznámiť jeho učeníkom.
  • A hľa,
  • Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem
  • vás.“ Oni pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa
  • mu.
  • Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa,
  • choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galilei.
  • Tam ma uvidia.“ Keď odišli, prišli do miesta
  • niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo.
  • Oznámili tým veľkňazom, ktorí žasli nad múdrosťou Pána Ježiša,
  • všetko, čo sa stalo.
  • Tí sa zišli so staršími, teda s celou tou židovskou
  • komunitou, poradili sa
  • a dali vojakom veľa peňazí so slovami:
  • „Tak vravte, v noci prišli jeho učeníci
  • a kým sme my spali, oni ho ukrižovali.
  • A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholime a postaráme
  • sa, aby sa vám nič nestalo.“ Toto sú už prvé
  • korupcie v našej
  • spoločnosti,
  • ale nie korupcie voči nejakým štátnym zákonom, ale
  • korupcie v roci-voči božstvu Ježiša Krista, ktoré sú
  • priamo v evanjeliu.
  • Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili.
  • To je presne to isté, čo spravil Judáš.
  • A toto sa hovorí medzi Židmi do dnešného dňa.
  • Nie je to krásne aktuálna, vyjadrená aktuálnosť Svätého
  • písma?
  • Toto si treba prečítať.
  • „Jedenásti učeníci odišli do Galilei na vrch, kam im Ježiš
  • rozkázal. Keď ho videli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.
  • Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na
  • nebi i na zemi.“ Jasné potvrdenie
  • božstva.
  • „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene
  • Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám
  • prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do
  • skončenia
  • sveta.“ To je Kristova
  • vôľa, že katolícka cirkev a jej služobníci majú
  • ohlasovať zmŕtvychvstaleho Ježiša Krista.
  • A keď treba pre šíriace sa bludy,
  • áno, opäť naši cirkevní otcovia pod vedením
  • zástupcu živého Boha, ktorým je pápež, z
  • moci Božej zasadnú,
  • či aj koncil zvolajú,
  • aby z lásky k pravde, ktorou je Kristus,
  • bránili obsah evanjelia, ktorý dnešní novodobí
  • blúdari znesväcujú svojimi tézami a výmyslami.
  • A tak učenie svätej katolíckej cirkvi je už dvetisíc rokov
  • neustále rovnaké, keď dodnes o božstve
  • Ježiša Krista vyznáva:
  • „Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme,
  • sveta viditeľného i neviditeľného.
  • Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho,
  • zrodeného z Otca pred všetkými vekmi, Boha z Boha,
  • svetlo zo svetla, pravého Boha z Boha pravého,
  • splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s
  • Otcom-
  • Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre
  • našu spásu zostúpil z nebies
  • a mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie
  • Panny a stal sa človekom.
  • Dvetisíc rokov
  • múdrosť Svätej katolíckej cirkvi potvrdená
  • takými velikými svätcami,
  • ako bol aj dnešný svätec Atanáz.
  • Zakončím slovami azda najmúdrejšieho pápeža v dejinách
  • našej cirkvi, pápeža Benedikta XVI.,
  • ktoré uverejnil taliansky denník La Repubblica
  • dvadsiateho štvrtého septembra dvetisíc trinásť, v ktorom Svätý
  • Otec odpovedá talianskemu matematikovi a publicistovi
  • Pier Giorgiovi Odifreddimu na jeho knihu s
  • titulom Caro Papa ti scrivo, čo v preklade
  • znamená „Drahý pápež, píšem ti".
  • Svätý Otec hovorí: „To, čo hovoríte o postave Ježiša,
  • nie je hodné vášho vedeckého postavenia."
  • Ja by som si dovolil v prípade pána Banaša povedať, že nie vedeckého postavenia,
  • ale vášho publicistického postavenia.
  • Benedikt XVI. v závere uznáva, že jeho kritika je z jednej
  • časti tvrdá, no svojou odpoveďou uzatvára, svoju odpoveď
  • uzatvára konštatovaním, že súčasťou
  • dialógu je priamosť, pretože len takto môže
  • vzrastať poznanie.
  • Drahí bratia a sestry,
  • pod vedením svätého Atanáza nebojme sa na
  • priame útoky Ježiša Krista či jeho nevestu, ktorou
  • je svätá katolícka cirkev, naša matka,
  • povzbudení svedectvom veľkého pápeža Benedikta XVI.
  • argumentovať, ak treba priamo aj textami Svätého
  • písma,
  • lebo len tak sa môže napraviť a vzrastať poznanie
  • každého jedného z nás. Amen.
  • [potlesk]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (2.05.2014) - Archív

Reklamní partneri