Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
SPRÁVY
SPRAVODAJSKÝ SÚHRN
19.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (21.02.2018)
Streda po 1. pôstnej nedeli, káže dp. Anton Ziolkovský.
Streda po 1. pôstnej nedeli, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Jonáša.
Pán prehovoril k Jonášovi: „Vstaň, choď do
veľkého mesta Ninive a káž tam,
- Čítanie z knihy proroka Jonáša.
- Pán prehovoril k Jonášovi: „Vstaň, choď do
- veľkého mesta Ninive a káž tam, čo ti hovorím."
- Jonáš vstal a podľa Pánovho rozkazu šiel do Ninive.
- Ninive bolo veľké mesto pred Bohom.
- Tri dni trvala cesta cezeň.
- Jonáš začal prechádzať mestom v prvý deň a volal: „Ešte
- štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené."
- Obyvatelia Ninive uverili v Boha, vyhlásili
- pôst a od najväčšieho až po najmenšieho sa
- obliekli do vrecoviny.
- Zvesť sa dostala až k ninivskému kráľovi.
- Vstal zo svojho trónu, zhodil zo seba plášť,
- obliekol si vrecovinu a posadil sa do popola.
- Potom dal rozhlásiť po Ninive rozhodnutie kráľa a jeho veľmožov:
- „Nech nič neokúsia ľudia ani zvieratá.
- Dobytok a ovce nech sa nepasú ani vodu nech nepijú.
- Ľudia i zvieratá nech sa oblečú do vrecoviny a hlasno
- volajú k Bohu a nech sa každý odvrátí od svojej zlej
- cesty a od násilia, ktoré pácha.
- Kto vie, možno Boh zmení svoje rozhodnutie a
- odpustí
- nám, odloží svoje rozhorčenie a nezahynieme."
- A Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty.
- Zmiloval sa a nepostihol ich nešťastím, ktorým im
- hrozil.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným
- a poníženým.
- Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným
- a poníženým.
- Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje
- milosrdenstvo a pre svoje veľké
- zľutovanie znič moju neprávosť.
- Úplne zmi zo mňa moju vinu a očist
- ma od hriechu.
- Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným
- a poníženým.
- Bože, stvor vo mne srdce čisté
- a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
- Neodvrhuj ma spred svojej tváre
- a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého.
- Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným
- a poníženým.
- Veď ty nemáš záľubu v obete ani žrtvu
- neprijmeš odo mňa.
- Obetou Bohu milou vie duch skrúšený.
- Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným
- a poníženým.
- Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným
- a poníženým.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
- slávy.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom,
- hovorí Pán. Veď som dobrotivý a
- milosrdný.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď sa schádzali zástupy, začal im Ježiš hovoriť: „Toto
- pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie
- nedostane, iba znamenie Jonášovo.
- Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn
- človeka pre toto pokolenie.
- Kráľovná z jihu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a
- odsúdi ich. Lebo ona z končín zeme prišla počúvať
- Šalamúnovu múdrosť. A tu je niekto väčší ako Šalamún.
- Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu
- a odsúdia ho. Lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie.
- A tu je predsa niekto väčší ako Jonáš."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milovaní bratia a sestry.
- Predpokladám, že mnohí z nás sme absolvovali vo
- svojom živote maturitnú skúšku.
- Maturitná skúška je pre človeka, pre mladého človeka takou veľkou
- výzvou, lebo je to vlastne taká prvá,
- naozaj veľká, naozaj dôležitá udalosť v jeho živote, keď
- sa ukáže, čo vlastne sám je schopný zvládnuť a
- dokázať.
- A keď si spomenieme, ako sme tam možno stáli pred teda, pred,
- v tej
- miestnosti, kde sme čakali, kým nás zavolajú, slávnostne oblečení v
- obleku alebo v šatách, tak človek mal samozrejme všelijaké
- myšlienky. Bol tam aj strach. Nevedeli sme, ako to,
- ako to celé dopadne,
- ale vedeli sme, že keby sme z tohto miesta utiekli,
- tak asi
- by nás všetci považovali za zbabelcov.
- Či sme vedeli viac alebo menej, tak sme vedeli, že toto je
- skúška, ktorej musíme čeliť a nemôžeme sa jej
- nijako
- vyhnúť.
- A zdá sa, že aj pôstne obdobie, ktoré prežívame,
- eh, tiež pred nás kladie takúto veľkú
- výzvu, ktorej človek sa nemôže vyhnúť.
- Podobne ako maturitná skúška alebo aj iné udalosti v našom živote, ktoré
- nás k tomu nejako povábajú,
- aj to pokánie, ku ktorému sme povolaní počas
- pôstneho obdobia je tiež takou veľkou výzvou.
- A pripomína nám to vlastne aj dnešné Božie slovo, keď Pán Ježiš v
- evanjeliu hovorí, že toto pokolenie je zlé
- pokolenie a nedostane iné znamenie, iba ak
- znamenie Jonášovo.
- Keby sme možno nepočuli to prvé čítanie, tak by sme možno aj zvažovali,
- že ako to Pán Ježiš myslel, keď hovoril o tomto, o tomto znamení.
- To, že hovorí o pokolení ako o zlom, tak treba to chápať tak,
- že ľudia stále zápasia so zlom, lebo sú
- poznačení dedičným hriechom.
- Ale hovorí o Jonášovom znamení.
- A to Jonášovo znamenie lepšie pochopíme, keď sa vrátime práve k tomu
- prvému čítaniu, aby sme si uvedomili, kto vlastne bol Jonáš.
- Jonáš, my vieme, že bol prorok
- a bol to taký trocha možno aj zvláštny človek, lebo vieme zo
- Svätého písma, že on aj keď mal nejaké
- poslanie, ale on sa tomu v podstate bránil.
- On ho nechcel nijako uskutočňovať alebo realizovať.
- A snažil sa pred Bohom utiecť. A Písmo hovorí o
- tom, že dostal sa na loď. Loď sa dostala do búrky
- a tí námorníci v podstate nejakým lósom alebo nejakým podobným spôsobom
- zistili, že
- Jonáš je ten viník, kvôli ktorému sa tá búrka strhla.
- A vieme, čo hovorí, čo hovorí Sväté písmo, že Jonáš vlastne
- sa dostal do, do brucha veľryby.
- Až potom časom, keď si uvedomil a keď sa vrátil k Bohu
- a keď svoje poslanie, ktoré od neho Boh žiadal, začal plniť,
- tak potom aj
- on sám prežíval, prežíval vnútorný pokoj a šťastie.
- Ale to znamenie Jonášovo
- spočívalo v tom, že jeho úlohou bolo prísť do mesta Ninive
- a žiadať od obyvateľov, aby konali pokánie.
- Aj dnes sme to počuli v prvom čítaní, keď prišiel a hovoril: „Ešte štyridsať
- dní a toto mesto bude rozvrátené, bude
- zničené.“ Keby dnes možno niekto prišiel
- do ktoréhokoľvek zo slovenských miest,
- postavil by sa na námestie a takéto niečo kričal.
- Kto by ho, kto by ho počúval pozorne?
- Či by sme takého človeka možno nepovažovali za, za zvláštneho,
- za niekoho, kto
- si z nás robí istým spôsobom posmech?
- A predsa vidíme, že Jonáš, keď toto hovoril, tak ľudia ho
- počúvali a konali pokánie. Pochopili to ako
- veľkú, ako odpoveď na výzvu
- a nakoniec to, to mesto, to mesto bolo zachránené.
- Teda ak Pán Ježiš hovorí, že nedostaneme iné znamenie
- ako znamenie Jonášovo, tak chce tým povedať to, že
- aj my dostávame výzvu k po-výzvu k pokániu.
- A tá výzva prichádza preto,
- lebo Boh je v tomto svete
- mimoriadnym spôsobom prítomný.
- Ešte viac to platilo v časoch Ježiša Krista, lebo Ježiš Kristus
- bol Boží Syn. Vieme, že izraelský národ očakával,
- očakával Mesiáša.
- A Ježiš hovoril: „Priblížilo sa Božie kráľovstvo.
- Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Čiže chcel povedať,
- že Boh nielen už niečo ako keby v úvodzovkách odkazoval cez
- prorokov alebo dával poznať sám seba cez
- iných ľudí, ale on priamo prišiel na tento svet.
- To znamená Božie kráľovstvo je medzi nami.
- A ak to platilo vtedy, samozrejme, že to platí aj pre nás.
- Toto pôstne obdobie, ktoré prežívame, je naozaj takým
- milostivým, požehnaným časom, ktorý nám Boh dáva.
- Je to čas, ktorý sa nikdy nezopakuje, ktorý
- je naozaj daný nám k tomu, aby sme konali, konali pokánie.
- Možno by niekto namietal, že, že čo stále hovoríme o
- pokání, veď o tom pokání sa hovorí neustále a či
- toho nie je až
- priveľa.
- Či možno, é, takýmto spôsobom, é,
- na ľudí netlačíme alebo nejako ich neutvrzujeme v ich slabostiach alebo
- hriechoch.
- Lebo naozaj to niekedy vyzerá tak, že to rozprávanie o
- pokání akoby mohlo viesť človeka k tomu, že bude frustrovaný
- zo svojich slabostí. Lebo keď niečo niekomu stále pripomínam
- a je to negatívne, tak ten človek samozrejme, že môže mať
- pocit z toho, že je ubitý.
- Ale nie je to tak, lebo tá výzva k pokániu je v
- podstate odpoveďou na našu vlastnú životnú
- realitu. A my dobre vieme, aká tá životná realita je.
- My vieme, že sme síce stvorení na Boží obraz, ale
- zároveň sme poznačení dedičným hriechom.
- A čím sme možno starší a skúsenejší, tak si uvedomujeme, že
- tých, tých slabostí a hriechov, s ktorými v živote zápasíme, je
- naozaj veľa a že je veľmi ťažké zbaviť sa vo svojom
- živote čo len jednej hoci malej neresti, že je to
- celoživotný neustály zápas. Teda tých, tých výziev k
- pokániu v tomto zmysle naozaj nebude nikdy dosť,
- aj keby sme to počuli stokrát. Stále to bude taká pripomienka,
- ktorá bude vhodná pre náš život. Lebo kým budeme žiť
- stále so zlom vo svojom vlastnom živote, budeme zápasiť.
- To, čo si ale musíme pri tom zápase uvedomiť,
- je to, že svet, v ktorom
- žijeme, nám v tom až tak veľmi nepomáha.
- Lebo, é, predsa len v tom svete je aj veľa
- hluku, aj veľa zábavy. A ešte k tomu v dnešnej dobe je aj
- množstvo nových technických prostriedkov, ktoré niekedy
- neexistovali. To znamená, že tých možností, ako sa
- rozptýliť, ako svoju pozornosť venovať niečomu možno
- povrchnému, je naozaj veľmi, veľmi veľa.
- A možno o to viac sa potom žiada od nás
- kresťanov, aby sme úplne vedome sa
- vracali k Bohu, aby sme úplne vedome si vytvárali priestor
- aj čas pre to, aby sme mohli sa modliť, aby sme sa mohli
- rozprávať s naším Pánom.
- Ak by sme sa o to ani len nepokúsili, tak by, tak by sme vlastne
- riskovali, že, že náš život bude povrchný.
- To znamená, že nikdy nepôjdeme do hĺbky ani vo vzťahu
- k životu,
- ale ani vo vzťahu k rozličným vzťahom, ktoré prežívame.
- Vo vzťahu k Bohu, vo vzťahu k ľuďom.
- Sami dobre vieme, že ten vzťah sa môže rozvíjať akýkoľvek
- iba vtedy,
- keď človek ide do hĺbky, nielen keď klže po povrchu.
- Čiže pôstne obdobie nám slúži aj k tomu, aby sme úplne vedome
- niektoré veci možno vo svojom živote umenšili, aby sme sa
- zbavovali aj svojich slabostí, aby sme aj tie
- veci, ktoré sú dobré, možno nepoužívali v takej miere,
- v akej sa nám
- núkajú, ale aby sme viac času vytvorili vo svojom
- vlastnom živote pre Boha.
- Drahí bratia a sestry,
- pred nami teda je veľká výzva, výzva k pokániu.
- To je to Jonašovo znamenie, o ktorom hovorí Pán
- Ježiš v dnešnom evanjeliu.
- Tak, ako Jonáš ohlasoval v Ninive a hovoril
- obyvateľom
- tohto mesta
- „Ešte štyridsať dní a toto mesto bude rozvrátené.
- Kajajte sa!“, tak aj my sme vyzvaní počas tohto
- štyridsaťdňového pôstneho obdobia k tomu tiež, aby sme sa
- kajali, aby sme verili evanjeliu, aby sme konali
- pokánie.
- Stále sme ešte istým spôsobom na začiatku toho pôstneho obdobia.
- Sme teda pozvaní k tomu, aby sme si dobre
- uvedomili túto veľkú výzvu a hlavne uvažovali nad
- tým, akým spôsobom na túto výzvu budem ja sám
- vo svojom živote osobne odpovedať. Amen.
- Amen. Sväté slovo Božie.
- [hudba]
